Adriana Fábryová

Pred dvoma rokmi na jar Daniela prechodila niekoľko bežných prechladnutí. Potom prišiel zlom. „Začalo sa mi zle dýchať. Nevládala som povedať súvislú vetu, ani udržať nič ťažšie v rukách. Stačili tri schody a mala som pocit, že sa mi roztrhnú pľúca aj srdce. Dusila som sa, nemohla som spávať. Chodila som po vyšetreniach, ale bezvýsledne. Keď ma lekári chceli poslať na psychiatriu, vzoprela som sa. Áno, mala som depresie z choroby aj z pracovného stresu, ale určite som nebola blázon!“

Napokon jej pľúcna lekárka zmerala difúznu kapacitu pľúc. Vyšetrenie ukázalo, že pracovali iba na štyridsať percent. Stanovila jej diagnózu – sarkoidózu druhého stupňa. Pri tomto ochorení hrubne pľúcne tkanivo, pľúca sa nemôžu rozpínať a ich kapacita sa prudko zmenšuje. „Jeden z lekárov sa vyjadril, že mám pred sebou tri až päť rokov života. Viete si predstaviť, ako mi bolo? Mala som štyridsať jeden rokov! V tomto stave som išla za všeobecnou lekárkou a spýtala som jej, čo by sa ešte dalo robiť. Odsekla mi: Nezdržiavajte, mám plnú čakáreň pacientov. Je to nezvratná diagnóza, tak sa s ňou zmierte!“ „Pľúciari“ jej neskôr ponúkli liečbu kortikosteroidmi. Čakalo ju šesť týždňov na infúziách v nemocnici, po pol roku opäť. „Mali mi pomôcť prežiť tie zvyšné roky, čo mi vyrátali. Odmietla som, veď som už nemala čo stratiť.“ O niekoľko dní vyhľadala známeho homeopatického lekára. „Hneď na prvom vyšetrení mi dal jednu dávku lieku z exotickej rastliny. Prišla som domov a spala som deväť hodín vkuse. Ráno som mala pocit, že jasnejšie vnímam. Akoby sa zrazu všetko zmenilo, cítila som prílev energie. Na tretí deň sa mi stav opäť zhoršil, ale potom sa už len zlepšoval. Každý deň som vládala viac a viac. Začala som chodiť na prechádzky, po schodoch som vyšla bez toho, aby ma dusilo.“

Po pol roku prišla na kontrolu. Bola úplne zdravá. Röntgenové vyšetrenie, difúzna kapacita pľúc, ale aj vyšetrenia z krvi a moču boli negatívne. „Pľúcna lekárka tvrdila, že toto ešte nevidela. Bála sa ukázať moje výsledky kolegom, vraj by jej neuverili. Keď som sa priznala k homepatickej liečbe, rázne ma upozornila, aby som s takými bludmi za ňou nechodila. Uzavrela môj prípad s tým, že sa asi pomýlila v diagnóze a žiadnu sarkoidózu som nemala.“ Dnes Daniela opäť naplno pracuje a navštevuje homeopatickú školu. O rastline, ktorá jej pravdepodobne zachránila život, sa dočítala, že je to krehká kvetina, rastúca vysoko v peruánskych Andách.

Broňa na rozdiel od Daniely nemá k homeopatii jednoznačný postoj. „Od narodenia som mala atopický ekzém. V puberte sa mi decká vysmievali, že vyzerám ako Quasimodo. Nebezpečných kortikoidov a smradľavých dechtových mastí som mala plné zuby. Aj tak pomohli len na chvíľu. Po prvom pôrode sa mi stav veľmi zhoršil. Drapľavú a príšerne svrbiacu kožu som mala na celom tele aj na tvári. Nemohla som spávať, škriabala som sa do krvi. Psychicky som bola na dne, manžel aj malý syn si to, samozrejme, odniesli tiež. Moja mama je lekárka, ale keď videla, že si už neviem dať rady, zaviedla ma ku kolegyni, ktorá sa špecializovala na homeopatiu.“ Niekoľko mesiacov homeopatka nevedela Broni nájsť správny konštitučný liek. „Som racionálny typ, alteratívna liečba nie je moja šálka kávy. Už som to chcela vzdať, keď ma presvedčila, aby som vyskúšala ešte jedno homeopatikum. A ekzém v priebehu pol roka zmizol. Po dvadsiatich ôsmich rokoch života som mala konečne čistú kožu!“ Broňa si dodnes nie je istá, či jej pomohla homeopatia, alebo sa choroba jednoducho stratila, ako to v dospelosti pri neurodermatitíde býva. „Keď som to raz spomenula dermatologičke, chytila ju hystéria. Poradila mi, nech sa vrátim do jaskyne.“

Bola šťastná, že syn atopický ekzém nezdedil. Keď sa jej však narodilo dievčatko, genetika ju zradila. „Plakala som spolu s dcérkou, keď pre svrbenie nespávala. Nemohla chodiť na plávanie ani na gymnastiku, lebo ochorenie ju veľmi obmedzovalo. Nesústredila sa v škole. Lekári robili, čo mohli, ale nič nepomáhalo.“ Ako osemročnú ju zobrala k homepatke. K tej istej, čo predtým zrejme pomohla jej. Ibaže to nefungovalo. „Lekárka dcérke nesadla. Viem, že homeopat musí z pacienta dostať čo najviac informácií – nielen o jeho chorobách, ale aj o psychike, povahe a slabých stránkach –, aby si mohol o ňom vytvoriť obraz a vybrať mu najvhodnejší liek. Lenže dcéra sa zablokovala a odmietala s lekárkou komunikovať. Absolvovali sme tri vyšetrenia, z každého odchádzala psychicky úplne rozbitá. Prestali sme k nej chodiť.“ K ekzému sa v puberte pridali kontaktné alergie, senná nádcha a alergický zápal očí. Broňa presvedčila dcérku a zobrala ju k inej terapeutke. Váhala, lebo to nebola lekárka. Dcérka ju však prijala. Homeopatka okrem iného zistila, že máva ťažké sny. Vo všetkom chce byť vynikajúca a zle znáša, ak ju neakceptuje okolie. „Prvý liek nezabral, pri druhom sa situácia zlepšila. Nehovorím, že ekzém a alergie zmizli, ale prejavujú sa oveľa miernejšie, najmä na tvári. Vysadili sme antihistaminiká aj rôzne masti. Dcérka je pohodovejšia, vyrovnanejšia. Je v tínedžerskom veku, záleží jej na výzore a teší ju, že sa konečne môže aj našminkovať.“

Ľudí, ktorým homeopatia pomohla, je veľa. Pred klasickými lekármi to však málokedy priznajú. Aj Daniela a Broňa najprv súhlasili s neanonymným rozhovorom. Potom si to rozmysleli: „Na homeopatiu väčšina našich lekárov reaguje podráždene alebo odmietavo, nechcem sa s nimi zbytočne konfrontovať,“ tvrdili takmer zhodne. „Proti homeopatii sú ľudia, ktorí s ňou nemajú skúsenosti,“ dopĺňa MUDr. Vladimír Petroci, predseda Slovenskej komory homeopatov. Hnutie skeptikov – u nás aj v iných krajinách –, vyčíta homeopatii niekoľko vecí. Vraj inklinuje k ezoterike a šarlatánstvu, nepracuje s vedeckými dôkazmi, využíva placebo efekt a oberá ľudí o peniaze. Odborník na homeopatiu však nesúhlasí: „Táto alternatívna liečebná metóda funguje vyše dvesto rokov a toľko trvajú aj útoky proti nej. Napriek tomu, že je bezpečná, spoľahlivá, neinvazívna a používajú ju milióny ľudí na celom svete.“

Začínal ako pľúcny lekár v Ústave respiračných chorôb v Tatranskej Polianke. V praxi videl, čo znamenajú chronické ochorenia. „Klasická medicína vie zmierniť ich priebeh, ale nedokáže ich vyliečiť. Pomocou chemického alebo prírodného lieku sa snaží chorobu potlačiť. Homeopatia využíva sekundárnu reakciu organizmu. Správne zvolený homeopatický liek dá organizmu podnet, aby sa proti chorobe bránil vlastnými prostriedkami. Spomínam si na jeden zo svojich prvých prípadov, na ženu, ktorá trpela ťažkou astmou. Lekári jej v priebehu roka predpísali päťdesiat rôznych liekov. Mala žalúdočné ťažkosti, najmä po mlieku, vyhýbala sa slnku a bola veľmi uzavretá. Zistil som jej konštitučný liek. Postupne sa jej astma stratila a viac sa otvorila voči ľuďom. Niekoľko rokov som sledoval vývoj jej stavu. Z invalidity sa vrátila do plnohodnotného života.“

Netrvalo dlho, a mladý lekár sa rozhodol venovať homeopatii naplno. „Odišiel som na ‚voľnú nohu.‘ Riskoval som živobytie, ale inak to nešlo. Klasická konštitučná homeopatia si vyžaduje rozsiahle vedomosti a hlboké štúdium. V súčasnosti máme informácie asi o päťtisícpäťsto liekoch a ich príznakoch, ale oveľa viacej je takých, ktoré ešte len čakajú na objavenie. Z približne dvetisícpäťsto slovenských lekárov, ktorí absolvovali homeopatickú školu, sa ich len veľmi málo tejto metóde venuje naplno. Kto je ochotný vzdať sa po šiestich rokoch denného štúdia klasickej praxe a živiť sa len homeopatiou?“ Podľa neho aj nelekár môže byť rovnako dobrým homeopatom ako lekár. Upozorňuje, že Slovenská komora homeopatov vypracovala štandardy, ktoré pomôžu ľuďom orientovať sa pri výbere vhodného homeopata. „Dôležité je najmä vzdelanie a jeho dĺžka. Môžete sa jeho riadiť aj cenou, časom, ktorý vám venuje, počtom liekov pri jednom predpise aj dobrými referenciami od iných ľudí.“

Neprajníci homeopatii vytýkajú, že sa nezameriava na chorobu, ale na príznaky. Doktor Petroci oponuje: „Každý živý organizmus má regulačné mechanizmy. Ich narušenie znamená chorobu. Sú ako pružina, ktorá sa príliš natiahne a nedokáže už vrátiť organizmus do rovnováhy. Impulzom je fyzický podnet, napríklad prechladnutie, pobyt na slnku či extrémna námaha, alebo psychický podnet, ako je stres. Zistilo sa, že tretinu prípadov bronchiálnej astmy vyvolajú vírusové infekcie, ktoré ľudia prekonajú tri až šesť mesiacov predtým. Organizmus mal ukončiť zápalový proces pomocou protizápalových mechanizmov, ale pružina sa zasekla. Vznikol chronický zápal, teda astma. Klasická medicína tento stav rieši tak, že pôsobí na pružinu v smere protizápalových procesov – astmu tlmí kortikoidmi. Darí sa jej to, ale celoživotne pracuje namiesto tela. Homeopatia akoby chcela chorobu ešte väčšmi prehĺbiť. Vyvolá spätnú reakciu a aktivuje obranné mechanizmy, ktoré telo vrátia do rovnovážneho stavu. Jej základným princípom totiž je podobnosť – podobné sa lieči podobným. Na to, aby sme organizmu poskytli správny impulz, musíme poznať súbor príznakov, ktorými sa choroba prejavuje. Len tak dokážeme nájsť liek, podobný chorobnému stavu organizmu. Ak dáme pacientovi liek, ktorý nezodpovedá jeho stavu, nevznikne žiadny, alebo len minimálny terapeutický účinok.“

Homeopatiká sa vyrábajú z rastlinných, živočíšnych a minerálnych látok. Časti rastlín sa najprv macerujú v alkohole v sklených fľašiach. Pri príprave liekov živočíšneho pôvodu sa využívajú buď celé živočíchy, napríklad včely, mravce, pavúky, ich časti, napríklad pierko z orla, alebo ich produkty ako mlieko či jed. Na prípravu liekov z kovov, solí či minerálov sa používa rozpúšťanie v roztokoch alebo trenie v tégliku spolu s laktózou či sacharózou. Tinktúry a roztoky sa následne riedia a pretrepávajú. Čím je prípravok zriedenejší, tým má vyššiu potenciu. A to je opäť voda na mlyn odporcov homeopatie. Proces výroby v nich vyvoláva nedôveru. Tvrdia, že po toľkých riedeniach sa v roztoku nemôže nachádzať ani jedna molekula pôvodnej látky a to, čo ľudia vnímajú ako liek, je obyčajné placebo. „Dnes ešte naozaj nedokážeme tento jav vedecky vysvetliť,“ priznáva doktor Petroci. „Vieme len toľko, že funguje. Máme k dispozícii desiatky štúdií, ktoré potvrdzujú efekt homeopatík dvojitými slepými štúdiami. Okrem toho, ak by skutočne išlo len o placebo, účinkovali by naše lieky u malých detí a zvierat?“ Hoci ani samotné placebo sa neoplatí podceňovať, v mnohých prípadoch skrátka zafunguje.<br /> Na princíp potencovania prišiel Samuel Hahnehmann, otec homeopatie. Najprv používal u svojich pacientov vážiteľné množstvá látok. Niektoré však mali nepríjemné účinky, alebo boli dokonca toxické, ako napríklad oxid arzenitý. Neskôr zistil, že keď roztok dostatočne zriedi a potom ním potrasie, toxicita látky ustúpi a jej účinnosť sa, naopak, zvýši. „Bez toho, aby sa roztok pretrepával, by vo fľaštičke naozaj ostala len obyčajná voda či lieh – podľa toho, čo sa použilo ako rozpúšťadlo.“

Lekár je presvedčený, že veda raz vysvetlenie nájde. „Kyselina salycylová sa používala skôr, ako vedci vysvetlili mechanizmus jej účinku. Asi tretina postupov v medicíne vychádza z empírie a nie je podložená vedeckými poznatkami.“ Vysvetlenie, ako fungujú homeopatiká, by mohla poskytnúť teória chaosu, ktorá patrí do sféry záujmu matematikov. Jedným z klasických prípadov chaotického systému je turbulentné vírenie, ktoré vzniká práve pri trasení roztoku. Farmaceutické koncerny podľa doktora Petrociho nemajú záujem investovať do výskumu homeopatických liekov, lebo konkurujú chemickým preparátom a doplnkom výživy. „Navyše, homeopatiká nemôžu byť licencované, lebo sú to často bežné látky a materiály. S minimom znalostí by ste si ich mohli pripraviť aj sami,“ prezrádza.

<strong><a href="https://www.pluska.sk/izdravie/alternativna-medicina/homeopatia/viete-ako-spravne-uzivat-homeopatika.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Viete, ako správne užívať homeopatiká? »</a></strong>

Ďalším argumentom klasických lekárov proti homeopatii je, že ľudia často vysadia štandardné lieky a berú len homeopatiká. „Samozrejme, sme radšej, keď pacient užíva čo najmenej chemických liekov. Ale tvrdenie, že pri homeopatickej liečbe je nevyhnutné iné lieky vysadiť, je mýtus! Ak je homeopatický liek presný, liečebný proces nič nezastaví. Navyše, pri vážnych diagnózach by sme si nedovolili pacienta nahovárať, aby štandardnú liečbu vysadil. Ak sa tak rozhodne sám, nemáme to ako ovplyvniť,“ zdôrazňuje odborník. Upozorňuje, že v homeopatii existuje niekoľko metód, ktoré sa od seba líšia v používaní prístupov aj liekov. „Som zástancom klasickej homeopatie. Najlepšie výsledky máme v liečbe chronických a psychosomatických ochorení, v ktorých je zahrnutá celá osobnosť . Pri výbere lieku je pre nás dôležitý celkový obraz, povaha, spôsob myslenia, správanie a konanie. Nepasujeme sa však za psychiatrov ani psychológov, nechceme liečiť na mentálnej úrovni. Homeopatiká však účinkujú aj na akútne stavy.“<br /> MUDr. Vladimír Petroci pripúšťa, že ani dobrý homeopat nevyrieši všetko. „Niektorí ľudia reagujú netrpezlivo, keď sa im neuľaví hneď. Niekedy máme k dispozícii málo príznakov, alebo nám nechtiac nepovedali dôležitý fakt. Mohli naň zabudnúť a náhodou si naň spomenú až pri kontrolnom vyšetrení. Alebo ide o komplikovaný obraz, pre ktorý ešte nemáme známy liek.“

Je homeopatia obyčajné placebo alebo skutočný liek?

Výber pre vás