Herečka Kristína Kanátová:  Chystám sa na operáciu

Kristína Kanátová: Nedokázala som normálne komunikovať 

Kristína Kanátová: Som taká „slepá“, že si neraz spletiem autobus

Aktuálne hráte v dennom seriáli povahovo dosť nepríjemnú osobu. Ako sa v&nbsp;tej roli cítite?

Baví ma. Je to niečo, s čím sa u&nbsp;seba nestretávam, nemám také prejavy ani myslenie. Tým pádom je zaujímavé, že môžem na chvíľu vhupnúť do niekoho takéhoto. Mám pocit, že záporné charaktery vyžadujú hlbšiu analýzu.

Hráte riaditeľku nemocnice, hrali ste sestričku. Pričuchli ste k&nbsp;skutočnej nemocničnej práci?

Nie, ale moja mamina pracuje v zubnej ambulancii, na recepcii. Ako malá som za ňou rada chodila.

A&nbsp;vaše pacientske skúsenosti?

Ako dvanásťročná som bola hospitalizovaná na detskej chirurgii so zlomeným lakťom, keď som spadla na kolieskových korčuliach. Mala som lakeť úplne naopak a museli mi ho drôtovať. Ale spomínam na &nbsp;dobrých doktorov aj sestry. Chodila som dlhšie na rôzne rehabilitácie, lebo som ruku dlho nevedela vystrieť. Dokonca mi ju vystierali elektrinou, nosila som na nej všelijaké závažia.&nbsp;V&nbsp;noci som musela spať na bruchu a na lakti som mala vankúš s&nbsp;pieskom, aby naň tlačila sila gravitácie a pomaly sa vystieral.&nbsp;Ale teraz je úplne v&nbsp;poriadku. Vyberanie drôtov bol asi môj najhorší zážitok fyzickej bolesti v&nbsp;živote. Robili mi to bez narkózy, pri plnom vedomí, len so slabou lokálnou anestéziou.

Ste krátkozraká, nechystáte sa na laserovú operáciu očí?

Chystám, ale potrebujem si na ňu vyhradiť čas. Už som taká „slepá“, že si neraz spletiem autobus, na ktorý dobehnem, alebo z&nbsp;diaľky nerozoznám kamarátov. Do kina či na telku si dávam okuliare alebo šošovky, no tie ma po čase dráždia. Moja mamina bola na takej operácii a&nbsp;je veľmi spokojná.

Rada zdieľate zeleninové recepty, ste vegetarián?

Nie, ale mäsa jem málo, viac varím aj pečiem zeleninu.

Ako si udržiavate líniu?

Rada športujem.&nbsp;Korčuľujem a&nbsp;už rok chodím medzi športovcov, ktorí robia skupinový movement.&nbsp;Náš tréner okolo seba utvoril komunitu ľudí a trikrát do týždňa vedie dvojhodinový tréning. Je to pre mňa veľký výstup z komfortnej zóny, pretože som nikdy nebola aktívna športovkyňa.&nbsp;Dokonca som na jar absolvovala športové sústredenie na Tenerife, týždeň sme dva- trikrát do dňa športovali. Bolo to náročnejšie ale je to skvelý šport, spája prvky tanca, bojových umení, capoeiry, jogy, ľahkej akrobacie... Cvičíme skupinovo, vo dvojici, individuálne, každý tréning je iný.

Netajíte sa tým, že ste prešli obdobiami depresie. Ako sa prejavovala?

Nevedela som fungovať na plný výkon, nedokázala som sa učiť do školy, normálne komunikovať, vstať z&nbsp;postele... Cítila som, že potrebujem pauzu a musím sa dať dokopy. Depresia, pokiaľ sa nerieši, vie skĺznuť aj do ťažkých stavov.

Pred desiatimi rokmi boli duševné problémy považované skôr za stigmu. Preto som sa k tomu dlho nehlásila, nepriznávala si to ani sama pred sebou. Dlho mi trvalo, kým som si vôbec uvedomila, čo mi vlastne je, kým som našla terapeuta, ktorému som dôverovala a&nbsp;kým mi diagnostikovali depresiu. Aj preto sa mi stav zhoršil.

Vy ste tých epizód depresie mali viac?

Keď vám začne byť dobre, myslíte si, že už je to v&nbsp;poriadku. Prerušila som liečbu aj kontakt s terapeutmi, lebo som sa cítila byť sama sebou a mala pocit, že všetko zvládnem. Takto som fungovala nejaký čas, až kým neprišlo k nejakému návalu stresu, vyčerpaniu a&nbsp;zistila som, že neviem sama sebe pomôcť a&nbsp;udržiavať si hladinu serotonínu.&nbsp;Takže som znova vyhľadala lekára a terapeuta a začala problém riešiť do hĺbky. Ale potom som liečbu ešte raz prerušila, lebo som mala pocit, že je všetko vyriešené.&nbsp;

Celý rozhovor s Kristínou Kanátovou nájdete v Zdraví 11/2023

Herečka Kristína Kanátová: Chystám sa na operáciu

Výber pre vás