Dáša Balogová

Nie je horšia na jeseň. Depresiou môžete trpieť, aj ak sa celý deň usmievate. O to je nebezpečnejšia. „Normálny smútok má zrozumiteľný dôvod. Po čase, ako sa človek s nepriaznivou životnou udalosťou vyrovnáva, spravidla odznie. Skľúčená nálada ako jeden zo základných príznakov depresívnej poruchy nemáva pre chorého ani jeho okolie pochopiteľný dôvod. Navyše je svojou intenzitou a trvaním neprimeraná životnej situácii trpiaceho človeka. Je to emócia, ktorá stratila svoj účel,“ vysvetľuje psychiatrička MUDr. Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/je-melancholia-alebo-depresia-ako-vyznat-vo-vlastnom-smutku.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Je to len melanchólia alebo depresia? Ako sa vyznať vo vlastnom smútku?</a>

Depresia je vážna diagnóza, rovnako ako choré srdce. „Ide o psychickú poruchu, ktorú zapríčiňuje nedostatok neuromediátorov v mozgu, napríklad sérotonínu, dopamínu či noradrenalínu. Tie prenášajú vzruchy medzi jednotlivými nervovými bunkami,“ vysvetľuje doktorka Izáková biologický podklad a prečo sa z nej postihnutý sám od seba nevie vymaniť. „Študentovi sa <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/cakate-vam-bude-darit-mate-pravdu-ako-si-nastavit-myslenie-uspech.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">nepodarí absolvovať skúšku</a>, je sklamaný hlavne v prvých hodinách. Ale pomerne rýchlo opäť nájde motiváciu na výkon, aby sa prihlásil na ďalší termín. Tak prežívame smútok bežne. V prípade klinickej depresie ide o intenzívny a dlhodobo nemenný stav. Človeka postihne často bez zjavnej vonkajšej príčiny. Jeho sila sa vyrovná strate blízkeho človeka. Tým, že neustáva, je natoľko vysiľujúci, že ho vyradí z bežného života,“ dopĺňa klinická psychologička Miriam Pšenáková z Bratislavy.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/odbornici-novy-fenomen-ktory-vas-moze-uplne-polozit-toto-koncime-nemocniciach.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Odborníci: Nový fenomén, ktorý vás môže úplne položiť. Pre toto končíme v nemocniciach!</a>

Depresia nie je okamžitý pocit. Pretrváva aspoň dva týždne. „Aj keď sa niečo zmení a trochu sa vám polepší, zakrátko opäť dominuje a vy prestávate fungovať. Prejavuje sa napätím, nervozitou, pocitmi prázdnoty a beznádeje, panikou, úzkosťou. Depresívny človek stráca sebavedomie a sebadôveru, má pocity viny, obviňuje sám seba. Často býva nahnevaný a podráždený, aj neškodná situácia v ňom môže vyvolávať záchvat zlosti,“ vymenúva psychiatrička.

„Typickým príznakom depresie je anhedónia, neschopnosť potešiť sa. Pacienti zvyknú hovoriť, že žijú ako automaty. Nevedia prežívať negatívne ani pozitívne emócie. Nedokážu sa radovať, ale ani byť naozaj smutní. Redukujú svoje záujmy, z ktorých mali pôžitok, nemajú radosť z obľúbeného jedla ani zo vzťahu s ľuďmi, z vlastných detí, partnera. Niekedy robia veľmi rázne kroky – rozídu sa s partnerom, dajú výpoveď v práci, lebo vidia, že nevládzu a nerobí im to radosť,“ uvádza Ľubomíra Izáková ďalší prejav. „Robí im problém premýšľať, na väčšinu otázok odpovedajú neviem, dopredu vzdávajú úlohy, nevedia sa sústrediť. Pôsobia preto, akoby strácali pamäť,“ približuje psychiatrička. „Niektorí depresívni ľudia vôbec nie sú smutní, ale podráždení. Akákoľvek záťaž, snaha s nimi komunikovať, pomôcť im alebo sa len nezáväzne porozprávať, je pre nich veľké bremeno, preto reagujú <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zdrave-jedlo/zajedzte-zlu-naladu-co-zaberie-hnev-smutok-ci-splin.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">nahnevane.</a> Ľahko sa rozrušia, hocičo ich frustruje, aj neškodná situácia môže vyvolať záchvat zlosti,“ pokračuje.

„Skupina ľudí má depresiu ako následok biologickej predispozície, teda génov, vážneho ochorenia, úrazu hlavy, infekcie. Potom sú psychologické a sociálne faktory. Žijeme veľmi aktívnu dobu, psychohygiena nám už takmer nič nehovorí. Každý sa teší na dovolenku, že na dva týždne vypne. Ale nedá sa z maximálneho výkonu ísť naplno oddychovať,“ vysvetľuje doktorka Izáková, prečo depresiou trpí čoraz viac ľudí, najmä mladých a produktívnych, nastavených na 150-percentný výkon. „Depresia najčastejšie postihuje ľudí okolo 40 až 50 rokov. V tomto období ňou dvakrát častejšie trpia ženy ako muži. Keď sa ženy dostanú do menopauzy a stratí sa vplyv hormónov, pomer sa vyrovnáva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie jej v tomto roku bude patriť druhé miesto najčastejších príčin práceneschopnosti vo svete. S chorobnou formou depresie má skúsenosť asi 17 percent svetovej populácie, na Slovensku asi 13 percent,“ upozorňuje na nelichotivú štatistiku psychiatrička.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/vyhodili-vas-z-prace-urobte-tieto-veci-situacia-zlepsi-radi-psychologicka.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Vyhodili vás z práce? Urobte TIETO veci a situácia sa zlepší, radí psychologička</a>

To, či k nej prispejete, dopredu neviete. „Vedci nepoznajú presnú príčinu vzniku depresie. Do určitej miery môže pôsobiť zdedený typ nervovej sústavy, životné traumy a stresové situácie. Systém vnútorných predpokladov a očakávaní následne buduje schopnosť vytrvať i v ťažkých okolnostiach. Nik z nás netuší, kde je naša vnútorná hranica záťaže a ako ďaleko sa práve teraz od nej nachádzame. A či ďalšia „drobná“ udalosť nebude poslednou kvapkou v pohári,“ hovorí psychologička Miriam Pšenáková.

„Dnešná doba je veľmi dynamická a aktívna. Kladie na ľudí veľké nároky. Nezostáva nám dostatok času na oddych a relax, ale ani na rozhovory s blízkymi. Prepíname svoje sily. Nevieme správne oddychovať. Aktívny odpočinok je luxus, ktorý si nemôžeme ani nevieme dovoliť. Na prežitie emócií nie je priestor. Ukladáme si ich v sebe donekonečna, až bude vhodnejší čas. Duševné ťažkosti často prekvapia, pretože sa objavia aj u tých, ktorí sa cítili silní a naplno fungovali. Chybou je, že u nás sa často pokladajú za prejav slabosti alebo osobné zlyhanie, za ktoré sa treba hanbiť a skryť pred ostatnými,“ hovorí doktorka Izáková a radí aj pri menších ťažkostiach preventívne vyhľadať pomoc blízkych alebo odborníka, ktorým sa možno vyrozprávať. „Niekedy už samotné zdôverenie s pocitmi a ťažkosťami je oslobodzujúce.“

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zdrave-dieta/8-dovodov-preco-objimat-deti-20-sekund-denne-nimi-spravi-zazraky.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">8 pozitívnych účinkov objímania detí. Potvrdené vedou, pomáha už 20 sekúnd denne</a>

Máte depresiu, ak aspoň dva týždne:

Ak ste aspoň 5-krát odpovedali kladne, je pravdepodobné, že trpíte depresiou.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/9-utajenych-znakov-mate-depresiu-smutok-plac-medzi-nimi-nehladajte.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">9 utajených znakov, že máte depresiu. Smútok a plač medzi nimi nehľadajte!</a>

Negatívne pocity spravidla neprejdú samy od seba, ani si s nimi samy neporadíte. Čím skôr vyhľadajte odbornú pomoc.

Psychológ či psychiater?

Vaše prvé kroky môžu viesť k obvodnému praktickému lekárovi, ktorý vás odporučí k špecialistovi – psychológovi, psychiatrovi alebo neurológovi. Môžete k ním ísť aj priamo. K psychológovi ani psychiatrovi nepotrebujete výmenný lístok, ani odporúčanie. Neplatí žiadna rajonizácia. Ak depresia nie je závažná, do úvahy prichádza psychoterapia, ktorej zameranie zváži odborník. Až keď sa stav nelepší, pristúpi sa k antidepresívnej liečbe medikamentmi, ktoré môže predpísať iba psychiater alebo všeobecný lekár.

Psychoterapia sa používa ako prvá možnosť v prípade, že depresia je reakcia na závažnú životnú udalosť. Ak máte strednú až ťažkú depresiu, psychoterapia nemusí pomôcť, ale vás ešte viac vyčerpať. Potrebujete <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/tabletky-proti-smutku-uzkosti-ako-spasa-mozete-skoncit-deliriu.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">antidepresívne lieky</a>. Ich účinok nastúpi spravidla do dvoch týždňov, do šiestich by ste sa mali cítiť v poriadku. Nesmiete ich svojvoľne vysadiť, lebo príznaky sa vrátia. O ukončení liečby rozhodne lekár, keď po šiestich až ôsmich mesiacoch nastúpi bezpríznakové obdobie. Antidepresíva nie sú na rozdiel od benzodiazepínov návykové, po vysadení nehrozí závislosť. Liečite sa ambulantne, len päť percent pacientov treba hospitalizovať.

Dá sa depresii predísť? Skôr ako sa vás zmocní, pokúste sa vrátiť sa k sebe a k tomu, s čím ste vnútorne naozaj v súlade. Ak si spravíte poriadok v pocitoch a myšlienkach, zistíte, čo z toho, za čím sa naháňate, je zbytočné a čo dôležité ste doteraz zanedbali. A doprajte si aspoň o 50 percent viac času na seba, áno, aj na úkor ostatných. „Skúste sa o seba starať ako o niekoho, koho skutočne milujete – doprajte si zdravie, cvičenie, dobré jedlo či príjemný kúpeľ, radosť z priateľského stretnutia, voľnosť v priestore, kde vás nik nevidí. Tvorte niečo, čo je len vaše, a skrášlite si tým svoj domov,“ radí klinická psychologička Miriam Pšenáková ešte jednu kľúčovú zásadu. „Majte hranice. I keď sa môžete cítiť dôležití vo svojej práci či v iných oblastiach, určite sú momenty, keď sa hodí povedať – toto už je na mňa priveľa. Povedzte to bez hanby, ochránite tak samých seba pred prehnaným tlakom. Odhodlajte sa spraviť niečo i pre druhých, len tak, bez odmeny. Čokoľvek, čo ste schopní robiť tak, aby ste presiahli samých seba, môže dodať životu zmysluplnosť.“

Čítajte aj: <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/preco-muzi-nechcu-hadat-experti-emocie-ich-mozu-zabit-riskuju-infarkt.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Prečo sa muži nechcú hádať? Experti: Emócie ich môžu zabiť, riskujú infarkt</a>

Cítite sa uštvaní? Psychiatričky radia, ako si nenechať ťažké časy prerásť cez hlavu

Výber pre vás