Chirurg Milo Mišánik: Afrika ma naučila, že ak nejde o život, nejde o nič!

Štyri mesiace v Južnom Sudáne: Výzvy a zážitky slovenského chirurga

Misia v extrémnych podmienkach: Príbeh slovenského chirurga zo srdca Afriky

Študentka 3. ročníka žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Zaujíma sa o témy, ktoré súvisia so zdravým životným štýlom.

Patrícia Greifová

Keď sa chirurg Milo Mišánik po štyroch mesiacoch vrátil na Slovensko, hlavu mal plnú príbehov a&nbsp;na srdci jednoznačný odkaz: „Veľké veci sa dajú robiť aj doma, stačí aby každý z&nbsp;nás spravil kúsok dobra tam, kde sa momentálne nachádza.“

Z&nbsp;Martina do Južného Sudánu

Mladý chirurg už počas vysokej školy čítal príbehy lekárov, ktorí pôsobili na rôznych misijných miestach v&nbsp;Afrike, čo ho inšpirovalo, pretože medicína a&nbsp;cestovanie ho veľmi bavia. Túžil vedieť, ako sa medicína vykonáva v extrémnych podmienkach a&nbsp;tiež chcel zažiť podobnú skúsenosť.

„Zistil som, že je to výzva, ktorú si chcem vyskúšať na vlastnej koži,“ spomína. Po dvoch rokoch práce na klinike v Martine sa začal aktívne zaujímať o možnosti, ako zrealizovať svoju víziu. Vďaka spolupráci s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety sa mu podarilo vycestovať a začať novú pracovnú výzvu v nemocnici v&nbsp;dedine Mapuordit v Južnom Sudáne. A&nbsp;tu začína príbeh, kde sa pozrel pravde do očí.

Ako to vyzerá v&nbsp;misijnej nemocnici?

Nemocnica Nepoškvrnenej Panny Márie v Mapuordit je jednou z mála v&nbsp;okolí. Má štyri hlavné oddelenia – chirurgia, gynekológia, interné a detské – každé s vlastnou budovou. „Budovy boli vlastne veľké haly, kde sa nachádzali postele a miestnosť pre sestry uprostred,“ opisuje Milo. Kapacita lôžok je obmedzená, takže pacienti často čakajú na zemi alebo pred nemocnicou, kým sa pre nich uvoľní miesto.

Situácia v&nbsp;dedinke nie je ani z&nbsp;ďaleka ideálna, ale je lepšia ako kedysi. Prví lekári tu dokonca operovali v stanoch, dnes sú na mieste murované budovy. Strechy sú plechové, čo ako podotkol mladý doktor, v horúčavách spôsobuje pekelné teplo. Jednorazové pomôcky sú vzácnosťou, všetko sa šije ručne.

„Chirurgické vybavenie a&nbsp;diagnostické možnosti boli základné – mali sme k&nbsp;dispozícii sono a röntgen, ktorý sa púšťal len dvakrát do týždňa, pretože generátor na výrobu elektriny nestíhal pokryť všetko naraz,“ spomína Milo. Lekár tu, podľa jeho slov, okrem ošetrovania musí plánovať aj základné veci, aby zabezpečil nepretržitý chod oddelenia a&nbsp;operačnej sály.

Pomoc pre najchudobnejších

Niektorí pacienti putujú aj niekoľko dní, často z druhého konca krajiny, aby sa dostali na vyšetrenie. Na rozdiel od štátnych nemocníc, kde si zákroky pacienti hradia v&nbsp;plnej výške a stoja aj 1000 až 2000 dolárov, v misijnej nemocnici ošetrujú každého. Bežné vyšetrenie tu stojí jedno euro a pacienti dostanú aj potrebné lieky.

Poplatok za operáciu vyjde na 15 eur, no&nbsp;pacientov v&nbsp;ohrození života liečia bezplatne. „Na vyšetrenia v štátnych nemocniciach domáci nemajú peniaze. Bez peňazí ich neošetria a sú ponechaní napospas osudu,” vysvetľuje slovenský chirurg.

Choroby a nečakané zážitky

Okrem chorôb ako malária, AIDS, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/vedeli-ste/4-najbeznejsie-plucne-ochorenia-ich-varovne-priznaky" target="_blank">tuberkulóza</a>, lepra a podvýživa, ktoré sú v krajinách tretieho sveta bežné sa Milo stretával aj s&nbsp;rôznymi typmi poranení. Operoval pacientov, ktorí si spôsobili zranenia oštepom, mačetou alebo strelnou zbraňou. K tomu sa pridávali aj nezvyčajné prípady spojené s dozrievanín plodov na mangovníkoch. „Prichádzali k nám pacienti, ktorí spadli zo stromu pri oberaní ovocia. Znie to ako malá nehoda, no niekedy to bolo dosť vážne – od odrenín a zlomenín až po roztrhnutú slezinu.“

V Južnom Sudáne neexistujú žiadne krvné banky, takže ak tu potrebujete <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/vedci-vyriesili-50-rocnu-zahadu-identifikovali-novu-krvnu-skupinu" target="_blank">krv</a> na operáciu, musíte sa spoľahnúť na rodinu pacienta. „Raz prišla žena v&nbsp;akútnom stave s roztrhnutou maternicou. Jej manžel nemal vhodnú krv a my sme museli operovať. Bol som univerzálny darca, takže som sa rozhodol, že darujem krv sám,“ spomína doktor. Pred operáciou ženu s&nbsp;manželom ale museli lekári upokojiť, že sa nestane nič zlé, ak dostane krv od belocha. „Našťastie to dopadlo dobre a ženu sa podarilo vyliečiť.“

Je určite psychicky náročné byť dennodenne obklopený toľkým utrpením. Milo si postupne chudobu, biedu a&nbsp;skromné podmienky obľúbil. Domáci kolegovia a&nbsp;bežní ľudia tam žijú v&nbsp;náročných podmienkach celý život, takže bol odhodlaný vydržať to spolu s&nbsp;nimi.

Ako doktor väčšinou času pracoval a za celý mesiac mal zhruba dva až tri dni voľna. Pritom je dôležité sa udržať v psychickej pohode. „Vždy, keď som mal voľno, behával som okolo nemocnice. Pri behu sa ku mne pridávali deti a&nbsp;z&nbsp;nemocnice ma zdravili pacienti. To boli krásne okamihy,“ opisuje chirurg.

„Na Slovensku si častokrát ani neuvedomujeme ako sa máme dobre, máme strechu nad hlavou, jedlo, zdravotnú starostlivosť,“ priznáva Milo. Po niekoľkých mesiacoch v&nbsp;ťažkých podmienkach mu najviac chýbala práčka a&nbsp;slovenské jedlo. Strava v&nbsp;Afrike je monotónna – každý deň ryža s <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/ako-sa-stravovat-pri-vysokom-krvnom-tlaku-radi-odbornicka" target="_blank">fazuľou</a> a kukuričná kaša, mäso sa konzumuje iba dvakrát za mesiac. Život v najchudobnejšej krajine na svete sa zjednoduší na tie najzákladnejšie potreby. Ruku na srdce, kto by si to vyskúšal?

Dá sa na to pripraviť?

Pri takejto práci človek zažije rôzne situácie, ktoré musí vyriešiť v&nbsp;danej chvíli. „Pre mňa je najdôležitejšia vnútorná motivácia, ktorá musí byť úprimná. Ak je to len snaha po senzácii, človek to nevydrží. Ja som išiel do Afriky s&nbsp;cieľom svojim dielom pomáhať ľuďom a to mi dalo silu zvládnuť aj najťažšie chvíle,“ hovorí mladý doktor. Dodáva, že ak je človek pracovitý a ochotný sa učiť, zvládne to.

Cesta na vrchol: Symbolické uzavretie misie

Po štyroch mesiacoch práce sa rozhodol vyraziť najvyšší vrch Ugandy a&nbsp;Konga, na Mont Margharita Peak s&nbsp;výškou 5109 m.n.m.. Na Slovensku Milo Mišánik aktívne športuje, miluje hory a&nbsp;je <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/ako-ste-na-tom-s-pohyblivostou-zistite-to-malym-domacim-testom" target="_blank">stále v&nbsp;pohybe</a>. Pohorie Rwanzori ho vždy lákalo, pretože nie je poznačené nadmerným turizmom. „Kamarát zo Slovenska, s ktorým sme už vyšli na Mont Ararat, mi navrhol, že by sme sa mohli pokúsiť zdolať tento vrch.“ Dátumovo to obom vyhovovalo, takže si stanovili cieľ, že vystúpia na najvyšší vrch oboch štátov, na hranicu Ugandy a Konga. „Pre mňa to bola akási odmena a oddych za čas strávený na misii,“ dodáva. Turistika v&nbsp;Afrike je zážitok. Prvý deň začínate výstup v&nbsp;šortkách a&nbsp;sandáloch a&nbsp;posledný končíte s&nbsp;cepínom v&nbsp;ruke, v&nbsp;mačkách na ľadovci.

Zážitok, ktorý zmení váš pohľad na život

Takáto skúsenosť vás naučí rozlíšiť, čo je skutočný problém a čo nie. „Keď nejde o život, tak nejde o nič. A v Južnom Sudáne to bolo reálne. Získal som väčší pokoj a&nbsp;pohodu“. Tvrdí, že ak ho nič nebolí a nič sa nedeje, nemôže sa na nič sťažovať.

Milo radí každému z&nbsp;nás: „Nemusíte ísť do Afriky, aby ste robili veľké veci. Vždy sa nájde príležitosť spraviť kúsok dobra tam, kde sa práve nachádzate a&nbsp;to úplne stačí.“ Južný Sudán mu prirástol k srdcu. Zažil chvíle, na ktoré nikdy nezabudne.

„Pamätám si, ako sme plánovali operačný program pod stromom, ako sanitári zvonili na kravský zvonec, aby nám vymenili pacientov na operačnej sále. To boli chvíle, keď som si uvedomil, že niečo také inde nezažijem.“ A čo ho udržalo v ťažkých chvíľach? „Pomáhali mi kolegovia. Spolu sme prežívali tie náročné dni a stali sa z nás dobrí priatelia.“

Po príchode na Slovensko sa vrátil na svoju materskú kliniku všeobecnej, viscerálnej a transplantačnej chirurgie Jesseniovej lekárskej Fakulty v&nbsp;Univerzitnej nemocnici v&nbsp;Martine, kde pokračuje v&nbsp;svojej práci. Je vďačný, že mu toto pracovisko umožnilo absolvovať takúto misiu.

Ďalšiu zahraničnú cestu do ďalekej Afriky zatiaľ neplánuje, čakajú ho povinnosti v&nbsp;rodnej krajine. „Slovensko mám rád a&nbsp;chcem tu dlhodobo žiť, do zahraničia chodím rád zbierať skúsenosti, ktoré môžem doma zúročiť“, dodáva na záver Milo Mišánik. Ak by ste sa chceli porozprávať o&nbsp;misijnej práci v&nbsp;Afrike, rád vás privíta v&nbsp;Martine!

Chirurg Milo Mišánik: Afrika ma naučila, že ak nejde o život, nejde o nič!

Autor článku

Patrícia Greifová

Výber pre vás

Chirurg Milo Mišánik: Afrika ma naučila, že ak nejde o život, nejde o nič!

Autor článku

Patrícia Greifová

Súvisiace články

Herečka Jana Majeská: Do manželstva sme sa presmiali

Zamestnaný na póle: Ani ja sa necítim príjemne, keď ma v stane zobudí zima, lebo je mínus 40

Po svete cestujú s deťmi: Salmonelóza na Madagaskare, urgent v Albánsku

Výber pre vás