Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Väčšina z nás má adrenalín spojený so športmi či aktivitami, ktoré sú „na hrane“, je pri nich značná miera rizika. „Verejnosť všeobecne vníma adrenalín ako čosi pozitívne a pre šport priaznivé. Ako obvykle, všetko je inak,“ konštatuje MUDr. Ondřej Vojtěchovský, špecialista na športovú medicínu. „Z biologického hľadiska je niečo ako ‚hormón poslednej záchrany‘. Všetky jeho efekty vedú k prežitiu za každú cenu vo chvíli, keď už boli elegantnejšie metódy vyčerpané,“ dodáva.

Hormón adrenalín sa v stresovej situácii vylučuje vo vašom tele z drene nadobličiek, odkiaľ sa dostáva do krvného obehu. Jeho hlavnou úlohou je vyvolať v priebehu niekoľkých sekúnd dôležité zmeny vo viacerých orgánoch. „Adrenalín pripravuje odpoveď tela na stresovú situáciu riešiteľnú ‚bojom alebo útekom‘,“ vysvetľuje neurofyziológ, profesor RNDr. František Vyskočil, DrSc. „Ak nemôžete stres riešiť týmto spôsobom, napríklad v zamestnaní nie je práve vhodné biť sa alebo utekať, vzniká chronický stres, často s fatálnym zlyhaním srdcovo-cievnych funkcií a infarktom,“ poukazuje odborník na neželané účinky adrenalínu.

Horšie je, že často už pomyslenie na stresovú situáciu, napríklad pracovný pohovor či predvolanie k nadriadenému, dokáže spôsobiť zvýšenú hladinu adrenalínu v krvi. Najlepším „odbúravačom“ tohto hormónu, ktorý sa inak vo vás hromadí a časom začne škodiť, je nejaká fyzická aktivita, šport. Keď k svalovej aktivite nedôjde, adrenalín, ktorý pripravil vaše telo na intenzívny pohyb, sa vylúčil vlastne zbytočne. Ak sa to deje opakovane, bunky nadobličiek začnú pomaly strácať schopnosť tvoriť tento hormón, a teda aj pripraviť vaše telo na záťaž. To sa prejaví v zhoršených telesných výkonoch.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/z-hluku-praci-mozete-ochoriet-co-vam-hrozi.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Z hluku v práci môžete ochorieť. Čo vám hrozí?</a>

Spúšťačom naozaj veľkého vyplavovania adrenalínu sú však situácie, keď je ohrozený váš život. Telo sa na túto situáciu okamžite pripraví a robí všetko pre to, aby ste prežili. Ste čulejší a odolnejší proti únave i bolesti. V priebehu pár sekúnd sa zvýši vaša srdcová frekvencia a sila sťahov srdca, uvoľnia sa dýchacie cesty, mobilizujú sa energetické zásoby v kostrových svaloch, pečeni a tukovom tkanive, môžu sa vám naježiť chlpy, rozšíriť zreničky, dokonca zvýšiť svalové napätie análnych a močových zvieračov či hladkej svaloviny čriev. „Prvotná aktivácia nervového systému môže byť taká vysoká, že môže vyústiť až do paradoxného ochabnutia. Už sa vám niekedy podlomili kolená, keď na vás niekto ‚bafol‘?“ objasňuje silu adrenalínu doktor Vojtěchovský. Takto ochabnúť môžu aj spomenuté zvierače a výsledok je značne nepríjemný...

Ak stres naďalej rastie, napríklad pri vážnom zranení, adrenalín pôsobí na hladké svaly v cievach, v dôsledku čoho sa podkožné cievy zúžia a krv je zo svalov presmerovaná do životne dôležitých orgánov. „Krv teraz zásobuje predovšetkým vnútorné orgány ako srdce, pľúca, pečeň, obličky a zadnú časť mozgu so životnými reflexmi,“ vysvetľuje profesor Vyskočil.

Zosilnená činnosť srdca pomôže lepšiemu zásobeniu tela kyslíkom a živinami a vďaka zúženým cievam a zvýšenej zrážavosti krvi je prípadné krvácanie menšie. Aký dôležitý je na prežitie adrenalín, dokresľuje záchranár MUDr. Viliam Dobiáš. Podľa neho sa občas stane, že po príchode lekárov či po prevoze do nemocnice dôjde u zraneného človeka k psychickej úľave, v dôsledku čoho mu klesne hladina adrenalínu. Paradoxne, práve to môže zraneného ohroziť a môžu mu zlyhať dôležité orgány, ktoré drží pri výkone práve adrenalín.

Prečo sa však mnohí ľudia vrhajú na „adrenalínové“ športy, keď zdvíhanie hladiny tohto hormónu nie je za normálnych okolností príliš žiaduce? V tomto prípade nejde ani tak o samotný adrenalín, ale skôr o to, čo nastane po prekonaní nebezpečia. Vyskúšať nejaký adrenalínový šport totiž znamená dobrovoľne sa dostať do situácie, keď vám ide o zdravie či dokonca o život. Vo chvíli, keď sa chystáte – napríklad pri bungee jumpingu – skočiť z vysokého mosta, zaplaví vás vlna silného strachu, a tým aj adrenalínu. Váš organizmus sa pripravuje na možné fyzické problémy.

Keď je po všetkom a vy ste v poriadku, ovládne vás obrovská úľava a eufória. Radosť je taká veľká, že aspoň na čas vytlačí z vašej hlavy bežné starosti. A práve o to ide. Preto sa na nebezpečné zábavky často vrhajú ľudia, ktorí majú veľmi stresové zamestnanie, na vyššiu hladinu adrenalínu sú už zvyknutí, no nemajú ho kde odbúravať. Ale pozor, ak si skok párkrát zopakujete a dostanete strach z výšky pod kontrolu, efekt úľavy vymizne a začnete hľadať čosi ešte riskantnejšie a nebezpečnejšie.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/rychla-pomoc-pri-strese-depkach.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Rýchla pomoc pri strese a depkách</a>

Pocit šťastia vám dokážu priniesť aj oveľa bezpečnejšie „neadrenalínové“ športy. „Má to len jeden háčik – nutnosť pravidelnej primeranej fyzickej námahy. Príjemné pocity začnete pociťovať bez toho, aby vám neustále išlo o život,“ radí špecialista na športovú medicínu Ondřej Vojtěchovský. Namiesto adrenalínu vám k tomu dopomôžu endorfíny.

Adrenalín láka riskovať život. Ak klesne, môže vás to zabiť

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Výber pre vás