L iezla vám na nervy tá krpaňa v poslednej sérii Nemocnice na okraji mesta? Vytúžená dcérka psychiatričky Machovcovej a ortopéda, roky bezdetného manželského páru, dokázala ešte v škôlkarskom veku postaviť rodičov proti sebe. Kvôli nej mama vyhodila otca z domu! Možno tomu nechcete uveriť, ale táto bizarná malá postavička nie je celkom vytrhnutá z reality.

„Neviem, kedy v minulosti deti tak rozmaznávali ako dnes. Riešili sme prísnu výchovu a fyzické tresty, doma i na školách, no bezbrehé rozmaznávanie je ešte nebezpečnejšie,“ hovorí psychologička Mgr. Zuzana Hradileková. „Rodičov považujú za svojich poskokov a beda tomu, kto sa im vzoprie alebo postaví do cesty. Vždy a vo všetkom sa im vyhovie.“

Najmä ženy, ktoré dlho snívali o dieťatku a dočkajú sa ho až na prahu štyridsiatky alebo vďaka adopcii, mávajú pokrivený pohľad na výchovu. Vytúžená Katka, Terezka či Alex dostávajú pozornosť, tisícky darčekov i obdiv bez náznaku kritiky či akéhokoľvek usmerňovania.

„Dieťa je v tomto prípade vzácny poklad. Vzťah s ním ide na úkor všetkého a všetkých. Často i partnera,“ vraví odborníčka. Ak rodič stále ustupuje, má so svojím potomkom hladký, priam idylický vzťah. Dieťa si čosi zažiada, mama alebo otec mu to pohotovo splnia, nikto sa s nikým neháda a tak to ide dookola. No jedného dňa príde konfrontácia s reálnym svetom. „Najčastejšie v škole. Zrazu je tu kolektív a pravidlá, ktorým sa treba prispôsobiť.

Rozmaznané dieťa to nedokáže. Nikto ho to neučil. Nikto ho neviedol k tomu, aby bralo ohľad na potreby iných ľudí. Je to chvíľa, keď nastupuje pocit krivdy a nespravodlivosti, ktorý sa v posledných rokoch čoraz častejšie končí veľmi zle. Tragicky,“ varuje psychologička. Milujete svoje dieťa? Bolo ešte drobučkým uzlíkom v perinke, keď ste pochopili, že by ste za jeho šťastie položili život? Tak mu skúste občas povedať aj NIE. Je to správna cesta.

Ekonomicky silné krajiny začínajú biť na poplach. Vidia, že rozmaznané deti dobre zabezpečených rodičov majú ako mladí dospelí obrovské problémy. Uchyľujú sa k drogám a samovraždám. Len v Amerike sa ročne zabije päťtisíc mladých ľudí. Trinásť za deň! Každé dve hodiny jedno. Odborníci tento smutný fenomén skúmali.

Došli k záveru, že v absolútnej väčšine prípadov išlo o deti, ktoré nevedeli čeliť každodenným starostiam. No nie preto, že by trpeli nedostatkom. Práve naopak! „Zriedkakedy si na život siahlo dieťa zo skromnejších pomerov. Vyrastajú z nich vyrovnané osobnosti, spokojní a celkom šťastní jedinci, ktorí vedia, že o svoje dobro a blaho sa musia pričiniť. Napokon, od útleho detstva boli zvyknutí niesť zodpovednosť, aspoň za poriadok v detskej izbičke. Drobnosťami sa podieľali na tom, čo je prospešné pre všetkých členov domácnosti,“ vysvetľuje Zuzana Hradileková.

Ohrození sú mladíci a slečny z navonok veľmi úspešných rodín: „Ocitli sa na prahu dospelosti a nevedia pochopiť, že ľudia, s ktorými sa bežne stretávajú, tu nie sú na to, aby im posluhovali a robili všetko podľa ich svojvôle ako kedysi rodičia a opatrovateľky. Sú nahnevaní, mrzutí, majú pocit krivdy, nevedia ako ďalej. Samovražda je posledný výkrik. Pohnútky možno zhrnúť slovami: Len počkajte, ukážem vám, že predsa bude, ako chcem ja!“

Opačný extrém je prílišná kontrola. Vedie k agresivite a takisto aj samovraždám. Autoritatívni rodičia s veľkými ambíciami hovoria: Musíš byť najlepší! Budem ťa milovať, dám ti, čo len chceš, ale urobíš, ako poviem. Zabudni na gitaru, ty budeš lekár! Keď sa to nepodarilo mne, musíš to dokázať ty. To určite, mám zabehnutú firmu, obchodných partnerov po celom svete a moja dcéra bude utierať sople deckám v škôlke!

Ako by som vyzeral, keby som ti to dovolil?! Psychológovia zistili, že používať pri výchove takéto frázy je predplatený lístok k strate vlastného potomka: „Keď deti dospievajú, majú pocit, že sú uväznené v perfekcionizme svojich rodičov. Musia všetko robiť tak, ako im nalinkovali, nemajú inú možnosť. Zdá sa im, že druhí za nich rozhodujú. Samovražda alebo agresívny útok namierený voči spolužiakovi či niekomu inému býva v tomto prípade výkrikom: Pozrite, aj ja môžem rozhodovať! Som tu a tiež kontrolujem veci navôkol!“ dovoľte deťom rozhodovať sa.

Naskakuje vám husia koža, keď čítate tieto riadky? Tak dovoľte svojim deťom rozhodovať sa. Na začiatok stačí, ak si samy vyberú farbu nových tenisiek či oblečenie na zajtra do školy. No naučte ich, že za rozhodnutia treba niesť zodpovednosť. Niekedy i nepríjemné dôsledky. Veď preskakovať kaluže v nových bielych sandáloch nie je najlepší nápad. No kým vaša malá princezná príde do veku, v ktorom sa bude rozhodovať o podstatnejších veciach života, naučí sa konať múdrejšie. A ak jej pomôžete dobrým príkladom, pochopí ešte aj to, že správne si vyberať znamená vziať do úvahy dobro ďalších ľudí, nie iba svoj osobný prospech.

Rozmaznávanie aj prílišná kontrola sú pre deti škodlivé

Výber pre vás