Neuropsychológ o ženskom duševnom zdraví: Dosiahnuť šťastie cez úspech je ilúzia

Neuropsychológ o ženskom duševnom zdraví: Čo si myslí o kritériách „správnej" matky?

Neuropsychológ o duševnom zdraví žien: Pomáhaním druhým pomáhame samým sebe

Téma duševného zdravia je obsahom čoraz viac článkov a rozhovorov. V prípade žien je obzvlášť kľúčová. Venovať sa mu má za cieľ aj plánovaný prvý ročník veľkého festivalu <a href="https://www.denzenskehozdravia.sk/">Deň ženského zdravia</a>.

Jeho zámerom je spájať odborníkov, verejnosť a tiež ľudí, ktorí majú dosah na zmeny, aby mohli byť ženy na Slovensku fyzicky zdravšie a psychicky vyrovnanejšie. Jedným z expertov, ktorý sa na tomto verejnom podujatí podieľa, je aj známy neuropsychológ Robert Krause. V rámci príprav akcie sme mu položili niekoľko otázok.

Ako podľa vás vplýva aktuálna doba na duševné zdravie Sloveniek?

Na ženy, hlavne matky, sa kladie čoraz väčší nápor z hľadiska fungovania nás ako jednotlivcov v spoločnosti. Pri činnostiach, ktoré sa od nich očakávajú, sa necítia často až také prijaté a pochopené a vo finále sa môžu cítiť aj menejcenné vo vzťahu k druhým ľuďom. Ženy sú v domácom prostredí vo veľkej miere menej intelektovo vyťažené, pociťujú zvýšenú frustráciu v dôsledku zanedbaných vlastných fyziologických potrieb ako odpočinok, spánok, čas na vlastnú sebarealizáciu. Ak hovoríme o matkách na materskej, ktoré boli predtým zvyknuté na podávanie vyššieho výkonu a mať veci pod kontrolou, u nich registrujeme aj zvýšenú úzkosť, depresiu. Čoraz častejšie sme preto svedkami toho, že matky, ktoré túžia po sebarealizácii, sa vracajú do práce skôr. Ani to však nie je jednoduché a aj tieto situácie sú ďalším náporom na psychické prežívanie matiek.

Dá sa z tohto kruhu nejako vyjsť? Čo maju ženy robiť, ak sa chcú realizovať a zároveň byť tu pre svoje deti a rodinu?&nbsp;

Je dôležité zľaviť z nárokov na seba samu, ale zároveň venovať si aj trochu viac pozornosti. Matky chcú, aby mali deti a manžel všetko zabezpečené, ale vo finále sú nespokojné. A to sa odzrkadľuje aj na prežívaní celej rodiny. Platí pravidlo, že to, aké vzťahy máme s druhými ľuďmi, závisí od toho, aký vzťah máme sami k sebe. Preto je kľúčové pestovať vzťah ja - ja, venovať sa aj vlastným záujmom. K tomu je, samozrejme, potrebná aj spolupráca s rodinou - manželom, partnerom aj deťmi.

Ako zistím, že mi už bliká kontrolka? Je zdravé kontrolovať svoju psychiku a varovné signály?

Treba si uvedomiť, že akákoľvek forma sebamonitorovania môže zvyšovať úzkostlivosť a prežívanie. Na druhej strane platí, že je veľmi dôležité poznať samého seba, mať zdravý nadhľad a udržať si odstup od pudových emócií. To nám aj umožňujú evolučne mladšie časti mozgu. Aj pri sledovaní samého seba je teda treba nájsť hranicu, ktorá odlišuje to, čo nám pomáha od toho, čo nám už škodí.

Ako majú stanovenie hraníc aplikovať ženy, ktoré hľadajú balans medzi úlohou matky a starostlivosťou o seba?

Platí tu koncept empatie, ktorá rešpektuje porozumenie danej osoby. Empatiu vieme rozvíjať smerom navonok, k druhým ľuďom, ale aj dovnútra, k sebe samým. Niekedy sme v živote empatickejší&nbsp; k druhým na úkor samého seba. Typickým príkladom sú práve matky na materskej. V určitom životnom období je to ale naopak a sme empatickí ďaleko viac k sebe než k druhým. Zdravé je, aby sme si zvolili cestu medzi týmito dvomi typmi empatie a aby sme sa vyhýbali extrému. Keď budeme empatickí iba k druhým, ničíme samého seba. Keď na úkor druhých obohacujeme seba, dostávame sa zas do stavu egocentrizmu.&nbsp;

Žijeme časy, keď sa dostáva viac než doposiaľ do popredia potreba pomáhať ľuďom v existenčne náročných situáciách. My sami pritom zažívame väčší pocit neistoty. Do akej miery dokáže pomôcť psychickému prežívaniu žien, keď aktívne pomáhajú iným ženám a ich rodinám v núdzi?

Ľudský mozog vo všeobecnosti funguje na princípe porovnávania. Stále porovnávame svoje životy so životmi druhých. Aj keď máme problém, je dôležité si odpovedať na otázku, v porovnaní s kým tento problém pociťujeme. Keď vnímame zložitú situáciu ľudí okolo nás, práve táto paralela nás uisťuje, že hoci máme sami nepríjemné psychické prežívanie, môžeme byť vo finále spokojní a vďační. Zároveň platí, že keď pomáhame druhým ľuďom, pomáhame samým sebe, dostávame pozitívnu spätnú väzbu, máme možnosť sa sebarealizovať, vidíme svoju pridanú hodnotu a výsledok. Sebarealizácia cez pomoc druhým ľuďom teda určite zlepšuje psychické prežívanie. Práve psychickej rovnováhe a vzájomnej podpore v aktuálnom neľahkom období sa budeme venovať aj vo verejnej diskusii počas prvej júnovej nedele v Bratislave. Ide o prvý ročník úplne nového podujatia, ktoré chce riešiť najaktuálnejšie témy týkajúce sa fyzického aj duševného zdravia žien na Slovensku.

Starajú sa Slovenky o svoje duševné zdravie? Zverujú sa v ostatných rokoch do rúk profesionálov viac než v minulosti?

Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti, môžem povedať, že tu vidno mierne stúpajúcu tendenciu. Ženy čoraz viac vyhľadávajú odbornú pomoc, či už ide o ženy na materskej, prípadne aj ženy v produktívnom veku, ktoré si prechádzajú psychickými ťažkosťami a problémami, spojenými napríklad s partnerským životom. V ostatnom období sa stretávam vo svojej praxi stále častejšie s úspešnými ženami, ktoré sú vo svojej oblasti uznávané, kompetentné, no úspech im nepriniesol spokojnosť. A to je vo výraznej miere problém nielen stále viac žien, ale aj mužov.

Máte na mysli honbu za úspechom v snahe nájsť životné šťastie?

Áno, veľa ľudí si myslí, že dosiahnuť úspech, rovná sa získať šťastie a radosť. Ale to je ilúzia. Ľudia sa ženú za výsledkami, úspech ich však uspokojuje len krátkodobo. Potvrdzuje to aj fenomén, ktorý sa objavuje - veľa úspešných ľudí prežíva aj väčšiu úzkosť. Treba vždy pamätať na to, že rovnica v tomto prípade znie opačne, teda „spokojnosť a šťastie rovná sa úspech“.

V nedeľu 5. júna sa v bratislavskej Starej tržnici koná prvý ročník úplne nového podujatia, ktoré má veľkú víziu. Spojením expertov z rôznych oblastí chce dostať ešte viac do popredia dôležitú tému ochrany fyzického a duševného zdravia žien na Slovensku. Zvyšuje povedomie o ženských ochoreniach, upozorňuje na včasnú prevenciu a tiež hľadá riešenia, ako zlepšovať situáciu v našom zdravotníctve a prinášať na Slovensko moderné terapie. V uvoľnenej atmosfére vytvára bezpečný priestor pre vedomú komunitu žien, ktoré sa zaujímajú o svoje telo aj dušu, neboja sa pýtať a podporujú sa svojimi skúsenosťami.

Na programe celodenného podujatia sú rôzne diskusie s odborníkmi aj osobné príbehy pacientiek, ktoré budú nabité praktickými radami aj silnými emóciami. Pripravené sú tiež workshopy, počas ktorých sa niečo nové naučíte a užijete si aj relax. Na záver dňa sa môžete tešiť na koncert Márie Čírovej, ktorá je jedna z ambasádoriek tejto iniciatívy.

Vstup na akciu je voľný pre každú z vás aj vaše rodiny. Všetko o bohatom program nájdete na <a href="https://www.denzenskehozdravia.sk/">www.denzenskehozdravia.sk</a>.

Neuropsychológ o ženskom duševnom zdraví: Čo si myslí o kritériách „správnej" matky?

Výber pre vás