Kde ste počas búrky skutočne v bezpečí, radí záchranár

Stan nie je počas búrky najbezpešnejší. Kde sa ukryť, radí záchranár

Čo robiť, ak vás búrka zastihne v prírode, poradí záchranár

V časopise Zdravie pracuje od roku 2001, prevažne sa venuje témam zameraným na prvú pomoc, dermatológiu, fyzioterapiu a zdravú výživu. Pravidelne pripravuje tipy na cvičenie.

Katarína Posluchová

Zo štatistického hľadiska sa v letných mesiacoch búrky najčastejšie vyskytujú medzi 14. a 22. hodinou. Vtedy býva vzduch najvlhkejší a kombinácia vlhkého vzduchu a tepla vytvára ideálne podmienky na tvorbu búrkových oblakov. V horských oblastiach je proces rýchlejší, preto sa tam môžu vyskytnúť aj skôr popoludní. Navyše je v tomto časovom rozpätí zvyčajne najvyššia nestabilita atmosféry, čo podporuje tvorbu silných vzostupných prúdov a následne búrkovej aktivity.

Ako sa počas búrky správať, aby ste zbytočne neriskovali? Najlepšie je skryť sa pred ňou v pohodlí domova a sledovať ju cez zatvorené okno. Čo však robiť v prípade, ak vás nečakane zastihne v prírode? „Nebezpečie hrozí, ak je interval medzi bleskom a zahrmením menej ako 10 až 12 sekúnd. V prírode sa treba vyhýbať osamelým stromom, otvoreným priestranstvám, aby ste neboli najvyšším bodom,“ upozorňuje hneď na úvod skúsený záchranár doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. Rovnako sa vyhýbajte jazerám, potokom a skalným previsom. Bezpečne je hlbšie v hustom lese, v aute a pri budove s bleskozvodom.

Ak sa už ocitnete na otvorenom priestranstve bez možnosti úkrytu, čupnite si. „V skupine sa k sebe netlačte. Medzi osobami dodržte odstup dva až tri metre. Schovať a vypnúť mobilný telefón nie je potrebné. Jeho negatívny efekt nebol dokázaný. Skôr si dávajte pozor, aby nad vás neprečnieval dáždnik, vidly alebo udica,“ pridáva ďalšie praktické informácie odborník. „Počas búrky sú nebezpečné všetky kovové a vodivé predmety, ktoré vás prevyšujú.“ Zároveň upozorňuje na ďalšiu častú chybu, ktorej sa mnohí dopúšťajú. Možno ju zhrnúť pod slová „schovám sa pod strom, aby som nezmokol“. „Dážď vás nezabije, ale blesk áno. Posledné roky sa v Česku a na Slovensku skončili úmrtím práve prípady, keď sa ľudia schovali pod osamelý strom, lebo tam neprší.“

Často sa stáva, že búrka sa priženie práve vtedy, ak prebieha na ihrisku futbalový zápas. Hoci sa tak mnohokrát nedeje, aj v tomto prípade platí, že treba prerušiť zápas. Pri odchode z ihriska držte medzi sebou odstup a skryte sa v budove alebo na tribúne. Určite to nie je prejav strachu či slabosti, ale skôr zdravého rozumu. Opatrnosť je na mieste aj počas búrky v meste, hoci tam máte obrovskú výhodu. „Na budovách sú bleskozvody, takže ste nimi chránení do takej vzdialenosti od budovy, ako je jej výška. Navyše nie je problém do nejakej vojsť alebo nastúpiť do dopravného prostriedku,“ zdôrazňuje Viliam Dobiáš. Nezabúdajte ešte na jednu dôležitú vec. Voda je elektricky vodivá a priťahuje blesky. Počas búrky choďte od vody čím skôr preč a choďte od nej čo najďalej.

Ak sa schovávate pred búrkou v stane, musíte byť tiež veľmi opatrní. „Nedotýkajte sa stien ani výstuže stanu. Nie je to najvhodnejší úkryt. Ak máte možnosť, určite nájdite niečo lepšie,“ upozorňuje záchranár. V každom prípade by mal stan stáť ďalej od samostatne stojacich stromov a vysokých predmetov, ktoré môžu priťahovať blesky. Matrac alebo stoličku položte na izolačnú podložku, ktorá bráni priamemu kontaktu so zemou.

Čo robiť, ak blesk niekoho zasiahne? Čítajte na druhej strane...

Môže sa však stať, že ste svedkom situácie, keď do človeka alebo skupiny ľudí hoci aj nepriamo udrie blesk. Čo vtedy urobiť? „Poranenia sú rôzne. Od okamžitého zuhoľnatenia až po úľak bez poranenia. Bezpečné je priblížiť sa k ľuďom po zásahu blesku až vtedy, ak je interval medzi zábleskom a hrmením najmenej 15 sekúnd. Postihnutý môže byť po zásahu v <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/bezvedomie-alebo-mdloba-viete-ako-podat-prvu-pomoc-radi-zachranar" target="_blank">bezvedomí </a>a nedýchať. Vtedy treba začať záchranné dýchanie. Môže však byť tlakovou vlnou, ktorú blesk spôsobí vysokou teplotou ohriateho vzduchu, odhodený na zem alebo proti domu či stromu s poranením hlavy, tupým poranením brucha a hrudníka. Vždy treba najprv zistiť prítomnosť vedomia a dýchania,“ vysvetľuje záchranár. „Ak je v bezvedomí, ale dýcha, dajte ho do stabilizovanej polohy na boku. Ak je v bezvedomí a nedýcha, začnite oživo- vanie stláčaním hrudníka a záchranným dýchaním.“

„Pri priamom zásahu ste spálený od povrchu až do hĺbky tela a mŕtvy za pár sekúnd. Na zásah bleskom je však úmrtnosť asi len v polovici prípadov, druhá prežije. Úmrtie následkom blesku sa vyskytuje zriedkavo. Ide asi len o jeden prípad na milión obyvateľov za rok,“ upokojuje Viliam Dobiáš. To však neznamená, že silu búrok možno podceňovať.

Kde ste počas búrky skutočne v bezpečí, radí záchranár

Autor článku

Katarína Posluchová

Výber pre vás