Kardiológ: Za náhlym pribratím či boľavým chrbtom môže byť srdce

Doktor varuje: Bolesť chrbta môže znamenať infarkt srdca!  

Kardiológ: Za boľavý chrbát či náhle pribratie môže aj srdce

Novinárka s 30-ročnou praxou, problematike zdravotníctva sa venuje vyše 10 rokov.

RNDr. Martina Palovčíková

Akútna bolesť chrbta, pokiaľ nejde o&nbsp;klasické seknutie v krížoch či v&nbsp;krku, nemusí automaticky patriť do rúk ortopéda alebo neurológa. „Vždy treba vylúčiť, či to nejde zo srdca alebo z&nbsp;aorty, najväčšej cievy srdca,“ vraví kardiológ MUDr. Jozef Salmáš z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

„Môže to byť infarkt alebo disekcia aorty, ktorá spravidla súvisí s&nbsp;vysokým tlakom,“ upozorňuje. „Radšej choďte aj dva- či trikrát ‚zbytočne‘ na EKG a&nbsp;krvné odbery ako podceniť problém so srdcom a&nbsp;znížiť si kvalitu života. Môže vám odumrieť dvadsať-tridsať percent srdca,&nbsp;lebo ste prechodili infarkt srdca.“

Takže, ak sa akútna bolesť chrbta objaví po psychickom či fyzickom vypätí či strese, nikdy ju nepodceňte. Najmä ak ste predtým podobné problémy nemali. Doktor Salmáš mal pacientku, ktorá pol roka riešila boľavú lopatku a&nbsp;keď sa konečne dostala až ku kardiológovi, zistilo sa, že mala kŕč v&nbsp;koronárnej cieve, ktorá vyživuje srdcový sval, a&nbsp;prekonala infarkt. „Sú ľudia, ktorí sú náchylnejší na spazmy týchto ciev, často býva príčinou psychické vypätie, málo spánku či nejaké ťažké obdobie,“ vraví s&nbsp;tým, že fyzioterapeut vám v&nbsp;takom prípade na „boľavý chrbát“ rozhodne nepomôže.

So srdcom môže súvisieť aj náhly nárast hmotnosti. „Pripíšete to tomu, že ste sa ‚vypapali‘, no môžete mať v sebe desať-pätnásť litrov vody pre zlyhávajúce srdce,“ varuje lekár. Základné pravidlo je – ak priberiete viac ako kilo za deň, je to zadržiavanie vody. „Ak sa neprejedáte, nezmenili ste svoje správanie a výrazne priberáte a cítite sa vyčerpane, treba vždy myslieť na srdce. Pri neriešení problému môžete skončiť na oddelení zlyhávania alebo transplantácie,“ varuje kardiológ.&nbsp;

Čo odporúča kardiológ v rámci prevencie, aby vás niečo podobné neprekvapilo? &gt;&gt;&gt;&gt;

Ľuďom nad 50 rokov odporúča kardiológ dať si minimálne raz za rok spraviť krvné odbery a zistiť cholesterol a&nbsp;krvný tlak. Ak máte nad 60 rokov je dobré, ak vám všeobecný lekár spraví raz ročne EKG. „Ak to nie je možné, mali by si vedieť sledovať prstami pulz na ruke, či je pravidelný, rytmický. Treba sa to však naučiť,“ radí lekár.

Pri arytmii rozhodne zájdite k&nbsp;lekárovi a&nbsp;dajte si spraviť EKG.&nbsp;„Fibrilácií predsiení je stále viac, najmä u starších ľudí. Spôsobujú porážky, ale zrazenina môže ‚odletieť‘ nielen do mozgu, ale aj do nohy, do čreva a inde, kde spôsobí embolizáciu, uzatvorenie cievy,” upozorňuje doktor Salmáš, že prevencia je vždy lepšia ako riešenie následkov.

Kardiológ: Za náhlym pribratím či boľavým chrbtom môže byť srdce

Autor článku

RNDr. Martina Palovčíková

Výber pre vás