Po náročnom období v práci alebo ťažkostiach v rodine zrazu pocítite, že žijete v ustavičnom napätí. Takmer deväťdesiat percent ľudí zažíva stres aspoň dvakrát týždenne. Horšie je, ak ho neviete spracovať a pretaví sa do chronickej podoby. Vtedy v organizme môžu nastať aj zásadné zmeny.
Naštartuje zmeny
Prečo sa oplatí napätie spracovať? Pri strese totiž začne stúpať pulz i krvný tlak. Srdce pumpuje na plné obrátky, aby dodalo organizmu väčšie množstvo kyslíka a glukózy. Ťažkosti spôsobuje najmä stresový hormón kortizol, ktorý sa pri strese vylučuje vo výraznejšej miere. Ak nezakročíte, postupne sa u vás môžu objaviť srdcovo-cievne ochorenia, problémy so žalúdkom, cukrovka, ale i priberanie. Chronický stres sa však môže negatívne podpísať aj pod činnosť mozgu.
Pozor na hlavu
Štúdie preukázali, že dlhodobý stres nás môže okrádať o pamäť. Stres negatívne vplýva na vznik nových neurónov v hipokampe, ide o oblasť mozgu, ktorá súvisí s učením, emóciami a pamäťou. Stres okrem blokovania tvorby nových neurónov negatívne vplýva aj na rýchlosť spojenia medzi bunkami. Hipokampus reaguje veľmi citlivo na hormón kortizol. Pri jeho dlhodobom pôsobení môže dôjsť vážnym poškodeniam, ktoré zasahujú do kvality života. Spôsobiť môžu aj rôzne psychologické problémy. Zjednodušene povedané, pri dlhodobom strese sa nám mozog „scvrkáva“, strácame pamäť, sme náchylnejší na depresie a správame sa emocionálne.
Vyhľadajte pomoc
Ťažkosti sa objavujú vtedy, ak sa skracuje obdobie relaxácie. Nemáte čas vydýchnuť si. Z časového hľadiska sa to nedá presne odhadnúť, niekto zvládne viac, iný menej. Ak už stres ohrozuje vaše zdravie, nevsaďte len na vlastnú pomoc, ale obráďte sa radšej na odborníka. Terapeut vám poradí správne relaxačné techniky.
