Zdravie

Za pojedanie sladkostí môžu aj hormóny. „Chyba je, ak jedávate hocikedy, nielen keď ste hladní. S jedlom sa spájajú rôzne pocity, napríklad uspokojenie, alebo sa ním odmeníte po stresujúcej situácii. Výskumy ukázali, že v hrubom čreve sa tvorí viac hormónu šťastia sérotonínu ako v iných orgánoch a celý tráviaci takt sa výrazne podieľa na tvorbe neuropeptidov. Ich úlohou je aj výmena informácií naviazaných na emócie. V pankrease sa vyprodukuje vyše dvadsať neuropeptidov, ktoré zasahujú do spracovania stravy, a preto môžete nepríjemné pocity ako nervozitu, strach, osamelosť, umlčať jedlom. V prípade chuti na sladké môže hrať úlohu aj potreba zažitá z detstva – odmeniť sa,“ dodáva Katarína Grich.

Chuť na niečo sladké sa ohlási po konzumácii potravín s vysokým glykemickým indexom. Je to preto, lebo inzulín vylúči z krvi cukor a jeho hladina rýchlo klesne. Ak si „pomôžete“ čokoládou alebo keksíkmi, síce ju trochu skorigujete, ale hladina inzulínu sa opäť zvýši.

„To spúšťa kaskádu reakcií, výsledkom je zvýšený pocit hladu a chuti najmä na sladké jedlá,“ vysvetľuje odborníčka na výživu. Pomôže disciplína, teda nejesť hocikedy ho

cičo, ale snažiť sa jedávať každý deň v približne rovnakom čase. „Dôležitý je i pomer živín, ak budete mať dostatok jedál s kvalitnými tukmi a bielkovinami, hladinu inzulínu to ovplyvní priaznivo. Nebudete mať pocit hladu a už vôbec nie chuť na sladkosti,“ uzatvára Katarína Grich.