Začne to upchatým nosom a keď ho konečne uvoľníte, nasleduje neustále smrkanie. Kým u jedného sa množstvo hlienov postupne zmenšuje, u druhého nie. Len sa hlieny poberú inou cestou, prestanú tiecť z nosa a začnú zatekať do hrdla. Ak sa so zatekaním hlienov – teda zadnou nádchou, trápite pri každom prechladnutí, mali by ste vedieť, že ochorenie nevyležíte.
Liečite sa v posteli?
V horizontálnej polohe majú hlieny ideálnu šancu tiecť rovno do hrdla. Lepšie bude, ak ochorenie v posteli radšej presedíte. Aj v noci si dajte pod hlavu viac vankúšov, aby ste im zatekanie sťažili. „Zatekanie do hrdla spôsobuje nadmerná tvorba hlienu na sliznici nosa a prinosových dutín. Hlien sa potom hromadí v zadnej časti nosa a v nosohltane,“ vysvetľuje imunoalergiológ MUDr. Martin Lešťan. Ak sa zatekania hlienov neviete zbaviť ani niekoľko týždňov, môže byť za tým i chronická nádcha alebo zápal prinosových dutín.
Viac ako 2 litre
Zdravý človek denne vytvorí takmer 2 litre hlienu. Jeho úlohou je chrániť dýchacie cesty pred ochorením. Vytvorí povlak na povrchu sliznice a zachytí nečistoty z ovzdušia, aby sa nedostali k prieduškám a do pľúc. Ak sa však zápal usídli v dutinách, neustále dráždi sliznicu a to spôsobuje, že v hlienotvorných žľazových bunkách sliznice nosa a prinosových dutín sa tvorí viac hlienov. Zatekajúce hlieny nepodceňujte, ak ich vyvolali baktérie, dostanú sa s hlienom oveľa ďalej. Zápal sa môže preniesť až k pľúcam.
Môže to byť reflux
Ranný kašeľ nesmiete tlmiť, je to obrana organizmu, aby ste dostali hlieny z tela von. Ak sa však k nemu pridá aj kyslá chuť v ústach, zápach z úst a začne vás štípať v hrdle, myslieť treba aj na žalúdkovo-pažerákový reflux. Telo zdravého človeka má mechanické zábrany, aby reflux nenastal, takzvaný spätný ventil medzi bránicou a pažerákom. Každý kus potravy prejde cezeň do žalúdka, ale späť už nie. Kašeľ však tento spätný ventil ovplyvní a obsah žalúdka sa vráti pri kašľaní naspäť.
Aké vyšetrenia vás čakajú?
Obvodný lekár vás pošle k ORL odborníkovi, ktorý vie diagnostikovať možnú chronickú sínusitídu, polypy či prejavy žalúdkovo-pažerákového refluxu na sliznici. Ak nič neobjaví, čaká vás vyšetrenie u alergiológa. Ak sa potvrdí alergia, budete sa musieť vyhýbať alergénom. Lekárom vám odporučí vhodné kvapky do nosa, antihistaminiká, lieky s dekongestívnym účinkom alebo imunoterapiu.
Čo vám môže pomôcť pri alergii?
Naučte sa preplachovať si nos obyčajnou slanou vodou dva až štyri razy denne. Bežné roztoky užívané vo forme kvapiek či sprejov sú totiž oveľa menej účinné než klasické preplachovanie nosa nosnou bankou. Až potom si aplikujte lokálne kvapky, ktoré vám predpísal alergiológ. Efektívne sú aj inhalácie nosa a prínosových dutín. Dôkladne dodržiavajte pitný režim. Ak budete mať vhodnú antialegickú liečbu a budete dodržiavať preventívne opatrenia, hlieny sa stratia.
