Behom dňa vás môže kedykoľvek prekvapiť akútny stres. Telo ním reaguje na hádku kolegom, neposlušné dieťa, situáciu v spoločnosti či na pocit krivdy. Zvýši sa produkcia adrenalínu, začne vám búšiť srdce a zrýchli sa vám aj dych. Telo sa pripravuje na útek alebo útok. Zmení sa aj držanie tela a plecia začnete ťahať dopredu. Horšie je, keď sa stres premení na chronický a vy sa v obrannej pozícii zaseknete. Začne vás bolieť nielen hlava, ale i chrbát. 

Migrény i hučanie 

„Chronický stres sa najčastejšie prejavuje stuhnutím v oblasti horných svalov šije a krku. Objaviť sa môžu i blokády horných rebier i krčnej chrbtice. Tie môžu vyústiť do migrén, hučania v ušiach, závratoch i do obmedzenia hybnosti či ťažkostiam s dýchaním,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Mgr. Lenka Vojtovič. „U žien môže dlhodobé emočné napätie vyvolať stiahnutie svalov panvového dna, čo môže vyústiť do ťažkostí s menštruáciou, otehotnením, ale aj s inkontinenciou.“ Keďže bolesti chrbta patria k najbežnejším telesný príznakom chronického stresu, pomôcť vám môže aj fyzioterapeut. Nepomôže vám len správne domáce uvoľnenie alebo masáž, aktívne musíte pristupovať aj k zmene pracovného prostredia. Ako zmenu odštartovať?

Naučte sa dýchať

Fyzioterapia v boji proti chronickému stresu a jeho následkom využíva kombináciu liečebných procedúr, ktorých výsledkom je relaxácia a optimálne svalové napätie celého tela. Pri jednotlivých cvičeniach sa naučíte lepšie vnímať vlastné telo, koordinovať pohyb. Osvojíte si i uvoľňovacie dýchacie techniky.„Behom nádychu by sa mali rozšíriť do všetkých smerov rebrá i brucho. Zároveň sa vzduch dostane až do chrbta a slabín,“ približuje fyzioterapeut Mgr. Martin Vojtovič. „Pri nádychu by sa vám nemal hrudný kôš zdvíhať smerom nahor ako by k hlave. Snažte sa dýchať prirodzene. Nemeňte rýchlosť ani hĺbku nádychu.“ Na správne dýchanie sa sústreďte kedykoľvek behom dňa. Stačí, keď si nájdete desať až pätnásť voľných minút. 

Čo ešte pomôže? ►