Štítna žľaza je mimoriadne dôležitý orgán v ľudskom tele nachádzajúci sa na prednej strane krku. „Je síce nenápadný a pomerne malý, má však nezastupiteľnú funkciu v organizme. Prostredníctvom svojich hormónov ovplyvňuje mnoho orgánov a systémov v tele, je súčasťou zložitého endokrinného systému. Pôsobí na vývoj a činnosť mozgu, nervový systém a svalstvo, termoreguláciu, metabolizmus tukov, cukrov, bielkovín, ovplyvňuje hospodárenie tela s vodou a so soľami, činnosť srdca, stimuluje rast a vývoj, aktivitu pohlavných orgánov,“ vymenúva všeobecná lekárka z Košíc MUDr. Diana Baranová.
Problémový vápnik
Hlavnou úlohou štítnej žľazy je vylučovanie dvoch druhov hormónov, skrátene T3 a T4, prostredníctvom TSH, hormónu vznikajúceho v hypofýze. „Keď je hladina hormónov štítnej žľazy v krvi vysoká, hypofýza znižuje produkciu TSH. Ak je to naopak, hladiny hormónov štítnej žľazy sú v krvi nízke a hypofýza uvoľňuje viac TSH. V štítnej žľaze sa tvorí aj kalcitonín, hormón, ktorý reguluje metabolizmus vápnika,“ objasňuje lekárka.
Práve pre reguláciu vápnika môže porucha štítnej žľazy súvisieť i s chorobou zo stresu - tetániou. Pri tejto chorobe telo zle hospodári s niektorými minerálmi - najmä vápnikom a horčíkom. Prejavuje sa širokou škálou príznakov, okrem iných napríklad aj úzkosťou či depresiou.
Regulácia vápnika je však iba jedna cesta, ktorou práca štítnej žľazy môže súvisieť s tetániou. Na jej vzniku sa niekedy podpíšu aj jej blízki susedia, prištítne telieska umiestnené na zadnej strane štítnej žľazy podieľajúce sa na metabolizme vápnika.
„Tvoria parathormón zvyšujúci hladinu vápnika v krvi tým, že pomáha jeho uvoľňovaniu z kostí, podporuje jeho vstrebávanie v tenkom čreve a obmedzuje jeho vylučovanie v obličkách. Na týchto troch úrovniach udržiava stálu hladinu vápnika v krvi a v mimobunkových tekutinách. Pri hypoparatyreóze, teda zníženej funkcii prištítnych teliesok sa tohto hormónu produkuje menej, čo sa prejaví nedostatkom vápnika v krvi a zvýšenou nervovosvalovou dráždivosťou – svalovými kŕčmi a zášklbmi, až tetanickým záchvatom,“ hovorí odborníčka.
Dochádza k tomu najčastejšie pri chirurgickom odstránení prištítnych teliesok spolu so štítnou žľazou, ale uvažuje sa aj o možnom autoimunitnom poškodení, genetických a iných zriedkavých príčinách sprevádzajúcich iné ochorenia, hodnotí lekárka.
