Vitamín C, teda kyselina askorbová, je potrebný na správne fungovanie takmer každej bunky v tele. Zlepšuje imunitu a znižuje negatívny vplyv stresu na organizmus. Hoci máte na tanieri pestrú stravu, niekedy sa oplatí siahnuť aj po jeho syntetickej podobe. Má to svoje výhody.

Presná dávka

„Kyselina askorbová má vždy rovnakú chemickú štruktúru, nech už pochádza z pomaranča alebo z laboratória. V organizme má vždy tú istú funkciu,“ približuje nutričná poradkyňa Katarína Grich. „V tabletách so syntetickými vitamínmi sú však pridané sladidlá ako cukry, farbivá, príchute a látky, ktoré ich držia pohromade. Ich výhoda je v tom, že nikdy neviete, koľko vitamínu C získate z potravy. Dáte si napríklad jeden pomaranč, môžete z neho získať 30 mg, z druhého to však môže byť len 5 mg.Ak ste zdraví, postačia prírodné zdroje. V prípade, že chcete využiť terapeutické liečebné účinky vitamínu C, vyberte si jeho syntetickú formu, teda prípravky, ktoré sú presne definované.“ 

Vylepší vlasy, nechty i cholesterol. Poznáte prírodné zdroje biotínu?

Silná trojka

Medzi najsilnejšiu trojku vitamínov však patria okrem céčka, áčko i éčko. Ide totiž o prírodné antioxidanty, ktoré podporujú regeneračné procesy v tele. Bunky chránia pred takzvaným oxidačným stresom. Vitamín A máte určite spojený s ostrým zrakom, jeho dostatočný príjem je však veľmi dôležitý pre normálny vývoj aj pre funkciu výstelkových tkanív v dýchacích cestách. Zjednodušene možno povedať, že drží vo forme sliznice. Oceníte to najmä v prípade, keď je okolo vás vysoký výskyt vírusových respiračných ochorení. 

Nezabudnite na béčko

„Opomenúť nemožno ani betakarotény, ktoré sa skrývajú za zafarbením mrkvy, tekvíc alebo plodov papriky. Slúžia aj ako východiskové látky pre tvorbu vitamínu A, retinolu,“ vysvetľuje odborníčka. Z vitamínov skupiny B nezabúdajte najmä na pyridoxín. Nedostatok vitamínu B6 zmenšuje týmus, takzvanú detskú žľazu. Nachádza sa za hrudným košom a pracuje na dozrievaní T-lymfocytov, ktoré priputujú z kostnej drene. Sú veľmi dôležité pre správne fungovanie obranyschopnosti organizmu. Vďaka dostatočnému množstvu pyridoxínu budete mať aj lepšiu náladu, podieľa sa totiž na tvorbe hormónu šťastia, sérotonínu. 

Zdroje

  • vitamín A - mrkva, brokolica, špenát, paradajky, tekvica, marhule, broskyne, ale i mliečne výrobky, vajíčka a ryby
  • vitamín B6 - ryby – najmä losos, tuniak, červené alebo kuracie mäso, vnútornosti, pečeň, banány, slivky, avokádo, cícer, sója, pšeničné klíčky
  • vitamín C - citróny, pomaranče, grep, rakytník, šípky, kivi, mango, ananás, petržlen – aj vňať, kel, karfiol, brokolica, červená i žltá paprika, kyslá kapusta
  • vitamín E - pšeničné klíčky, orechy, sója, oleje – napríklad olivový, slnečnicový, konopný alebo z ľanových semienok, paprika, špargľa

Funguje ako celok

Imunitný systém však netvoria len vitamíny. Vždy sa oplatí mať na tanieri pestrosť, navyše čerstvú. „Každá prírodná a zároveň priemyselne nespracovaná strava je bohatá na vitamíny a minerály. Rastlinná zároveň obsahuje druhotné rastlinné látky, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie organizmu,“ hovorí odborníčka. „Jedálny lístok však musí byť bohatý aj na biologicky dostupné bielkoviny, a tým i tuky. Práve tie sú zdrojom esenciálnych látok, ktoré sú prepotrebné na správne fungovanie imunitného systému na všetkých jeho úrovniach.“ Vždy myslite na to, že posilnenie obranyschopnosti organizmu je ešte viac potrebné so zvyšujúcim sa vekom. A niekedy sa oplatí spomenúť si na recepty starých mám, napríklad na lyžicu rybieho tuku. Má vysoký podiel omega-3 mastných kyselín, ktoré majú zásadný vplyv na imunitný systém v súvislosti so zápalmi. Tie obsahujú aj mnohé ďalšie prípravky. 

Viete si načasovať večeru tak, aby ste nepribrali? Poradí odborníčka pre výživu

Doplňte ich

Okrem vitamínov dbajte na dostatočný príjem probiotík, ktoré hrajú dôležitú úlohu pre črevný imunitný systém. Ideálne sú kvasené druhy zeleniny, najmú kapusta i kyslomliečne produkty. „Nezabúdajte ani na rastlinné a živočíne zdroje zinku. Ražné klíčky, pšeničné otruby, slnečnicové semená, mak strukoviny, žĺtky, tekvicové semienky, ale i huby. Tie sa oplatí jesť aj kvôli betaglukánom. Bohaté sú naň hlavne hliva ustricovitá a huba shiitake,“ vymenováva odborníčka. „Vhodná je i kyselina laurová, ktorá má významný antivirotický účinok. Nachádza sa napríklad v kokosovom oleji.“

Čítajte aj: