MENU
zdravy-zivot

Vypadáva vám pamäť? Môžu byť za tým vážne choroby, ale i maličkosti

Všetko je v hlave
Zdravý život

Vypadáva vám pamäť? Môžu byť za tým vážne choroby, ale i maličkosti

Neviete, kde ste položili kľúče alebo vám vypadlo z hlavy slovo, ktoré bežne používate. Možno ste len málo spali, ale príčin, prečo si neviete spomenúť je oveľa viac.

Zabúdate poslednou dobou nejako častejšie? Najprv si musíte položiť otázku, koľko ste v noci spali. Centrum pamäti je totiž práve počas spánku aktívne, triedi spomienky a ukladá ich tam, kam patria. Stačia tri dni nekvalitného nočného spánku a mozog sa s vami zahrá. Neprídete o spomienky z detstva, ale zabudnete, čo ste chceli kúpiť v potravinách, o koľkej máte dohodnuté stretnutie alebo to, že váš partner má sviatok. Na vine výpadkov pamäte však nemusí byť len nedostatok spánku.

Nie je to demencia

Nemusíte hneď podozrievať Alzheimerovu chorobu alebo demenciu, a to ani vtedy, keď už máte nejaký ten krížik na krku. „Poruchy pamäti sa nemajú automaticky spájať s vyšším vekom, k prirodzenému priebehu starnutia vážnejšie poruchy pamäti jednoznačne nepatria. Vyskytnúť sa však môžu u pacientov s epilepsiou, s nádormi mozgového tkaniva alebo ako dôsledok poúrazových stavov. Aj nedostatok vitamínu B12 alebo znížená funkčnosť štítnej žľazy môžu spôsobovať psychické prejavy, ktorým dominujú poruchy pamäti,“ vysvetľuje psychiater Mgr. MUDr. Jozef Dragašek, PhD., MHA.

Viete, že?
V strese si nemusíte spomenúť, ani na vlastnú adresu. Stáva sa to ľuďom, ktorý telefonujú na linky záchrany. Štúdie dokázali, že stresové hormóny priamo ovplyvňujú centrá v mozgu, ktoré majú na starosti pamäť.

Psychika útočí

S vašimi spomienkami sa však môže zahrať aj depresia, schizofrénia alebo úzkostné poruchy.  Teda takmer každé ochorenie, ktoré útočí na mozog a psychiku, negatívne vplýva na ukladanie spomienok. „Narušenie krátkodobej alebo dlhodobej pamäti nastáva pri rôznych diagnózach., pričom nie vždy rovnako. Poškodené môžu byť rôzne zložky pamäte, napríklad schopnosť zapamätať si novú informáciu, takúto informáciu uchovať, ale aj vybaviť si už zapamätaný obsah,“ vysvetľuje psychiater.

Vytriezvenie

Včera ste sa opili a dnes máte okno? „Akútna opitosť spôsobuje predovšetkým výpadky krátkodobej pamäti, takzvané okná. Pri chronickom užívaní alkoholu však nastáva závažné narušenie pamäti a ostatných zložiek kognitívneho fungovania,“ hovorí psychiater. Dodáva však, že aj takéto poškodenie môže byť po období dlhodobej abstinencie čiastočne upravené.

Znížená činnosť štítnej žľazy môže ovplyvniť veľký rozsah rozumových a poznávacích funkcií. Štúdie uvádzajú úbytok všeobecnej inteligencie, pozornosti, vnemových a psychomotorických funkcií, problémy s dorozumením sa, ale i s pamäťou. Práve pamäť je trvalo postihnutá najviac a špeciálne tá verbálna.
MUDr. Marek Pytliak, internista

Čo máte v lekárničke?

Rovnako ako alkohol, o spomienky vás môžu pripraviť aj lieky. „Najmä vtedy, ak sa užívajú bez dostatočného dohľadu a dlhodobo,“ upozorňuje lekár, že ide predovšetkým o lieky na potlačenie úzkosti a vyvolanie spánku, ktoré patria do skupiny benzodiazepínov. Ovplyvňujú totiž časť mozgu, v ktorej sa presúvajú spomienky z krátkodobej pamäti do dlhodobej. „Hoci sa môžu užívať len počas dňa, zvyknú narušovať prirodzený priebeh spánku. Tieto lieky sa môžu užívať len veľmi krátky čas, prípadne v špeciálnych režimoch. Veľkou nevýhodou je, že tieto lieky predpisuje široké spektrum odborníkov - nepsychiatrov, často bez dostatočného zvažovania rizík, kam patria aj poruchy pamäti alebo rozvoj závislosti od nich,“ hovorí doktor Dragašek. Vydýchli ste si, že sa neliečite z úzkosti? Prečítajte si príbalový leták k liekom, ktoré užívate, ak máte problémy so srdcom, alergiu alebo inkontinenciu. Aj tie totiž môžu ukladanie spomienok zamotať, rovnako ako analgetiká proti bolesti, ak si ich dávate pravidelne. Ak si všimnete, že častejšie zabúdate a poruchy pamäte nájdete aj v nežiadúcich účinkoch liekov, ktoré užívate, prekonzultujte liečbu so svojim lekárom.

Je za tým štítna?

Možno váš problém vôbec nie je v hlave, ale o trochu nižšie. Hormóny štítnej žľazy - tyroxín T4 a trijódtyronín T3 zasahujú do všetkých procesov v tele. Regulujú spotrebu energie vo všetkých orgánoch a bunkách. Vplývajú na látkovú premenu živín, činnosť zažívacieho, srdcovo-cievneho a dýchacieho systému, tvorbu tepla a spotrebu kyslíka. Kontrolujú vývoj a stav svalstva, kože, kostí, imunitného systému, ako aj tvorbu krvi či sexuálne funkcie. Ovplyvňujú však i mozog a psychické funkcie. „Znížená činnosť štítnej žľazy môže ovplyvniť veľký rozsah rozumových a poznávacích funkcií. Štúdie uvádzajú úbytok všeobecnej inteligencie, pozornosti, vnemových a psychomotorických funkcií, problémy s dorozumením sa, ale i s pamäťou. Práve pamäť je trvalo postihnutá najviac a špeciálne tá verbálna,“ upozorňuje internista MUDr. Marek Pytliak, prečo by ste mali navštíviť endokrinológa, ak strácate slovnú zásobu. Zaujímavé je však aj to, že negatívne na ukladanie spomienok vplýva i to, ak štítna žľaza pracuje príliš. Vtedy si ju však všimnete skôr, zväčší sa vám krku a z očných jamôk vám vystúpia oči.

Ako s pamäťou súvisí herpes? 
Prečo ste začali zabúdať v menopauze? 
Ktorý vitamín nabudí pamäť? 

Pokračovať Ďalej (1/4)

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Naše bábätko cez deň nespáva. Ako mu upraviť režim?

Potreba spánku dvoj- až trojmesačného bábätka sa nemení z hľadiska priemerného času spánku, ale dochádza k posunu denného a nočného spánku. Nočný čas sa predlžuje a denný sa skracuje. Priemerná doba denného spánku je 4-5 hodín. Počet odpočinkov počas dňa medzi tretím až štvrtým mesiacom až prvým rokom klesá. Uprednostňujte zaspávanie v pokojnej atmosfére, zachovávajte rovnaký rituál uspávania. Cez deň buďte čo najviac spolu vonku, ak ste doma, vpusťte do bytu čo najviac svetla. Počas dňa sa spolu veľa hrajte, maznajte, rozprávajte, v noci podľa možnosti nerozsvecujte svetlo a obmedzte dlhší kontakt. Buďte flexibilní na potreby a požiadavky dieťatka. Jemný zvuk v pozadí neprekáža, ale veľkému hluku sa vyhnite.

čítať viac

Kedy je najvyšší čas vymeniť detskú kefku za „dospelácku“?

Je to veľmi individuálne. Neexistuje správny vek, alebo tabuľka, podľa ktorej sa riadiť. Dôležité je, aby boli zúbky dobre vyčistené a aby ste ich do 12 roku života dieťatka dočisťovali. Všeobecne ale platí, že menšou kefkou sa zuby čistia lepšie a dôslednejšie. Mám veľa dospelých klientov, ktorí si kvôli menším ústam nedokážu dôkladne vyčistiť zuby „dospeláckou“ kefkou a odporúčam im preto používať tie detské. Keď ju ale budete chcieť vymeniť, siahnite skôr po takej, ktorá má menšiu hlavičku a hlavne rovné štetinky. Určite by som ale aspoň do tých 12 rokov zostala pri detskej kefke.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor