MENU
zdravy-zivot

Vedkyňa Hana Drahovská: Neúčinné antibiotiká nahradia účinné fágy

ÚSPEŠNÁ  VEDKYŇA:  Hana  Drahovská  pôsobí na  Prírodovedecej  fakulte  v Bratislave.
Zdravý život

Vedkyňa Hana Drahovská: Neúčinné antibiotiká nahradia účinné fágy

Koniec salmonelám, aj zlatý stafylokok má po chlebe. Naši vedci už poznajú náhradu za antibiotiká, ktoré si s týmito pliagami nevedeli poradiť!

Zazvoní antibiotikám umieráčik? Šéfka úspešného výskumu Hana Drahovská z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave prezradila, ako bude fungovať nová liečba.

Venujete sa výskumu, ktorý skúša novým spôsobom zabíjať baktérie odolné proti silným antibiotikám. Prezraďte, čo to bude, čo nahradí dnešné neúčinné antibiotiká?
– Ide o bakteriofágy, čo sú vírusy, ktoré dokážu infikovať a zabíjať baktérie. My vedci im skrátene hovoríme aj fágy. Sú všade okolo nás. Napríklad vo vode, v mori, ale aj v bežných potravinách – kyslomliečnych výrobkoch. Tam sú však v takom množstve, aké ľuďom neškodí.

Kto vlastne prišiel na nápad využiť bakteriofágy v boji proti baktériám?
– Že bakteriofágy zabíjajú baktérie, je známe už od začiatku 20. storočia. Ich výskum však stoplo zavedenie penicilínu po roku 1940. Nastúpila éra antibiotík, ktoré sa nesmierne rozšírili. Až tak, že prestali byť účinné, respektíve baktérie si proti nim vypestovali odolnosť. To prinútilo vedcov, aby posledných 15 rokov znova „oprášili“ bakteriofágy ako možné liečivá. Usilovné bádanie prinieslo úspechy. Bádatelia v zahraničí zistili, že bakteriofágy si vedia poradiť so super odolným zlatým stafylokokom.

Ako sa pripravujú „liečivé“ bakteriofágy v laboratóriu?
– Najprv si do laboratórnej misky dáme živné médium, čo je akási „polievka“, výživa pre bakteriofágy. Je zložená z cukrov, aminokyselín, vitamínov a agaru, látky, ktorá dodáva živnému médiu pevnosť. Potom na povrch stuhnutej „polievky“ naočkujeme baktérie, a tak k nim pridáme samotné bakteriofágy. Získavame ich z odpadovej vody. Následne misku dáme do termostatu s teplotou 37 stupňov Celzia. Na druhý deň tu vyrastú fágy.

Čo ste zistili? Dokážu fágy zničiť baktérie? Ktoré konkrétne?
– Skutočne sme zistili, že bakteriofágy majú moc zahubiť, „zožrať“ baktérie. A to aj tie, proti ktorým sú súčasné antibiotiká bezmocné. Robili sme výskum s baktériami nazývanými Cronobacter, ktoré sú príbuzné známej baktérii Escheria coli, teda E. coli. Podľa ďalších výskumov v zahraničí fágy môžu nahradiť antibiotiká pri liečbe kožných infekcií, povrchových rán, vaginálnych infekcií, hnačiek spôsobených baktériami, ale aj pri liečbe infekcií vyvolaných zlatým stafylokokom.

Ako to teda vidíte? Môžu fágy v budúcnosti nahradiť neúčinné antibiotiká?
– Áno, považujem ich za vhodnú alternatívu na liečbu multirezistentných baktérií. Výhodou fágov pritom je, že na rozdiel od antibiotík neničia „dobré“ baktérie v tele. Fágy nie sú toxické pre ľudí ani zvieratá a majú len málo vedľajších účinkov. Dokážu presne zacieliť na každú baktériu. Ich výhodou tiež je, že sa v procese terapie množia a po úspešnej liečbe sú vyriedené z prostredia. Príprava fágov ako liekov je aj lacnejšia ako vývoj antibiotík.

Takže namiesto antibiotík začneme užívať fágové tabletky?
– Bude to trochu inak. Nemocnice budú vyrábať pre každého pacienta konkrétne bakteriofágy, čiže lieky ušité na mieru chorého. Pripravia akési fágové „koktaily“.

To znie ako vo filmoch so šťastným koncom. Skutočne nemajú bakteriofágy žiadne mínus?
– Nevýhodou fágovej liečby je, že pred ich nasadením treba veľmi dobre identifikovať pôvodcu infekcie. Lekári musia zistiť, aká konkrétna baktéria spôsobuje ochorenie. Nevýhodou tiež je, že fágy môže zničiť kyslé prostredie žalúdka alebo imunita. Táto prekážka by sa však v budúcnosti vyriešila tak, že by boli obalené v ochrannej vrstve

Podľa zahraničných vedcov sa bakteriofágy však dajú aplikovať aj do potravín. Je to tak?
– Áno. Môžu sa pridať priamo počas výroby do potravín alebo aj do krmiva hospodárskych zvierat. Keby sa napríklad sliepkam dávali do krmiva bakteriofágy, ich mäso a vajíčka by boli chránené pred salmonelou. Dokonca by sa takto mal zneškodniť aj kampylobakter, čo je častá baktéria, ktorá napáda najmä kuracie mäso. Ľudí ohrozuje najmä pri konzumácii nedostatočne ugrilovanej, prepečenej kuraciny alebo vtedy, ak nôž a dosku určenú na surové mäso použijú na ostatné potraviny, napríklad na krájanie zeleniny či pečiva. Pridávanie fágov počas zrenia syrov zase ochráni tieto mliečne produkty pred nebezpečnou listériou.

Kto je doc. Hana Drahovská

  • Vyštudovala biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokú školu ukončila v roku 1988.
  • Titul PhD. získala v roku 2002 v odbore molekulárna biológia a v roku 2007 získala titul docent tiež v odbore molekulárna biológia.
  • Na konte má 170 odborných publikácií. Momentálne sa sústreďuje na výskum bakteriofágov.
  • Narodila sa v Prahe.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Pomôže mi ionoforéza na spotené dlane? Niekedy mi z nich pot kvapká

Aplikácia ionoforézy je príjemná, pociťujete pri nej iba mierne mravčenie a nie je finančne taká náročná. Ide o špeciálnu vaničku s vodou, kde si ponoríte ruky alebo nohy a nastavíte program na ionoforézu. Zariadenie pracuje ako vodný kúpeľ, cez ktorý vedie slabý elektrický jednosmerný prúd. Časový interval kúpeľa a intenzita „elektrického prúdu“ sa postupne zvyšujú. Jeden kúpeľ trvá päť až desať minút. Minimálny počet ošetrení je desať, ale dajú sa podľa potreby opakovať. Niektoré pracoviská vaničky požičiavajú aj na domáce použitie. Odporúčam vám však navštíviť kožného lekára, pretože pravdepodobne máte hyperhidrózu, nadmerné potenie. Dermatológ vás vyšetrí a bude pátrať po príčine ťažkostí. Hyperhidróza totiž môže súvisieť s viacerými ochoreniami, napríklad štítnej žľazy či s cukrovkou. Hoci – potiť sa môžete aj bez zjavnej príčiny, napríklad pri strese, ako píšete. Lekár ďalej zistí, či sa nadmerne potíte len na rukách, chodidlách a v podpazuší, čo asi bude váš prípad, alebo po celom tele. Ionoforéza sa totiž dá vykonávať iba na rukách a nohách.

čítať viac
Hana Zelenková
MUDr. Hana Zelenková
Dermatologička

Je možné, aby zubná pasta spôsobovala citlivosť zubov?

Zubné pasty by nemali vyvolať citlivosť zubov. Je však pravda, že bieliaci účinok väčšiny bieliacich zubných pást je založený na ich jemnom brúsnom účinku, od ktorého sa očakáva očistenie zuba od pigmentov z návykových látok a zo stravy. To môže mať na zub zjasňujúce účinky. Za istých okolností však tento brúsny efekt môže obnažiť mikrokanáliky zuboviny na krčku zuba, čo by mohlo spôsobiť citlivosť na studené a mechanické podnety. Riešením je prejsť na zubnú pastu typu „sensitive“ alebo „rapid“. V prípade pretrvávajúcej citlivosti navštíviť stomatológa, ktorý citlivý krčok ošetrí špeciálnym lakom.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia