MENU
zdravy-zivot

Vedkyňa Hana Drahovská: Neúčinné antibiotiká nahradia účinné fágy

ÚSPEŠNÁ  VEDKYŇA:  Hana  Drahovská  pôsobí na  Prírodovedecej  fakulte  v Bratislave.
Zdravý život

Vedkyňa Hana Drahovská: Neúčinné antibiotiká nahradia účinné fágy

Koniec salmonelám, aj zlatý stafylokok má po chlebe. Naši vedci už poznajú náhradu za antibiotiká, ktoré si s týmito pliagami nevedeli poradiť!

Zazvoní antibiotikám umieráčik? Šéfka úspešného výskumu Hana Drahovská z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave prezradila, ako bude fungovať nová liečba.

Venujete sa výskumu, ktorý skúša novým spôsobom zabíjať baktérie odolné proti silným antibiotikám. Prezraďte, čo to bude, čo nahradí dnešné neúčinné antibiotiká?
– Ide o bakteriofágy, čo sú vírusy, ktoré dokážu infikovať a zabíjať baktérie. My vedci im skrátene hovoríme aj fágy. Sú všade okolo nás. Napríklad vo vode, v mori, ale aj v bežných potravinách – kyslomliečnych výrobkoch. Tam sú však v takom množstve, aké ľuďom neškodí.

Kto vlastne prišiel na nápad využiť bakteriofágy v boji proti baktériám?
– Že bakteriofágy zabíjajú baktérie, je známe už od začiatku 20. storočia. Ich výskum však stoplo zavedenie penicilínu po roku 1940. Nastúpila éra antibiotík, ktoré sa nesmierne rozšírili. Až tak, že prestali byť účinné, respektíve baktérie si proti nim vypestovali odolnosť. To prinútilo vedcov, aby posledných 15 rokov znova „oprášili“ bakteriofágy ako možné liečivá. Usilovné bádanie prinieslo úspechy. Bádatelia v zahraničí zistili, že bakteriofágy si vedia poradiť so super odolným zlatým stafylokokom.

Ako sa pripravujú „liečivé“ bakteriofágy v laboratóriu?
– Najprv si do laboratórnej misky dáme živné médium, čo je akási „polievka“, výživa pre bakteriofágy. Je zložená z cukrov, aminokyselín, vitamínov a agaru, látky, ktorá dodáva živnému médiu pevnosť. Potom na povrch stuhnutej „polievky“ naočkujeme baktérie, a tak k nim pridáme samotné bakteriofágy. Získavame ich z odpadovej vody. Následne misku dáme do termostatu s teplotou 37 stupňov Celzia. Na druhý deň tu vyrastú fágy.

Čo ste zistili? Dokážu fágy zničiť baktérie? Ktoré konkrétne?
– Skutočne sme zistili, že bakteriofágy majú moc zahubiť, „zožrať“ baktérie. A to aj tie, proti ktorým sú súčasné antibiotiká bezmocné. Robili sme výskum s baktériami nazývanými Cronobacter, ktoré sú príbuzné známej baktérii Escheria coli, teda E. coli. Podľa ďalších výskumov v zahraničí fágy môžu nahradiť antibiotiká pri liečbe kožných infekcií, povrchových rán, vaginálnych infekcií, hnačiek spôsobených baktériami, ale aj pri liečbe infekcií vyvolaných zlatým stafylokokom.

Ako to teda vidíte? Môžu fágy v budúcnosti nahradiť neúčinné antibiotiká?
– Áno, považujem ich za vhodnú alternatívu na liečbu multirezistentných baktérií. Výhodou fágov pritom je, že na rozdiel od antibiotík neničia „dobré“ baktérie v tele. Fágy nie sú toxické pre ľudí ani zvieratá a majú len málo vedľajších účinkov. Dokážu presne zacieliť na každú baktériu. Ich výhodou tiež je, že sa v procese terapie množia a po úspešnej liečbe sú vyriedené z prostredia. Príprava fágov ako liekov je aj lacnejšia ako vývoj antibiotík.

Takže namiesto antibiotík začneme užívať fágové tabletky?
– Bude to trochu inak. Nemocnice budú vyrábať pre každého pacienta konkrétne bakteriofágy, čiže lieky ušité na mieru chorého. Pripravia akési fágové „koktaily“.

To znie ako vo filmoch so šťastným koncom. Skutočne nemajú bakteriofágy žiadne mínus?
– Nevýhodou fágovej liečby je, že pred ich nasadením treba veľmi dobre identifikovať pôvodcu infekcie. Lekári musia zistiť, aká konkrétna baktéria spôsobuje ochorenie. Nevýhodou tiež je, že fágy môže zničiť kyslé prostredie žalúdka alebo imunita. Táto prekážka by sa však v budúcnosti vyriešila tak, že by boli obalené v ochrannej vrstve

Podľa zahraničných vedcov sa bakteriofágy však dajú aplikovať aj do potravín. Je to tak?
– Áno. Môžu sa pridať priamo počas výroby do potravín alebo aj do krmiva hospodárskych zvierat. Keby sa napríklad sliepkam dávali do krmiva bakteriofágy, ich mäso a vajíčka by boli chránené pred salmonelou. Dokonca by sa takto mal zneškodniť aj kampylobakter, čo je častá baktéria, ktorá napáda najmä kuracie mäso. Ľudí ohrozuje najmä pri konzumácii nedostatočne ugrilovanej, prepečenej kuraciny alebo vtedy, ak nôž a dosku určenú na surové mäso použijú na ostatné potraviny, napríklad na krájanie zeleniny či pečiva. Pridávanie fágov počas zrenia syrov zase ochráni tieto mliečne produkty pred nebezpečnou listériou.

Kto je doc. Hana Drahovská

  • Vyštudovala biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokú školu ukončila v roku 1988.
  • Titul PhD. získala v roku 2002 v odbore molekulárna biológia a v roku 2007 získala titul docent tiež v odbore molekulárna biológia.
  • Na konte má 170 odborných publikácií. Momentálne sa sústreďuje na výskum bakteriofágov.
  • Narodila sa v Prahe.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Prečo ma kríže nezačnú bolieť hneď po väčšej fyzickej námahe?

Ľudské telo je nastavené tak, aby odolávalo rôznym ochoreniam spúšťaním obranných mechanizmov. Vďaka dobrej imunite nemusí každý ochorieť na chrípku či iné infekčné ochorenie. Podobné je to aj s pohybovým aparátom. Každý z nás má inú toleranciu na fyzickú záťaž či cvičenie, preto aj reakcie na ne sú veľmi individuálne. Dôležitým faktorom je aj aktuálny klinický nález chrbtice, od ktorého tiež závisí, či sa už vyčerpali kompenzačné mechanizmy a objaví sa bolesť, ktorá signalizuje, že niečo nie je v poriadku.

Predpokladám, že u vás už nastali nejaké zmeny na chrbtici a preto vás trápia problémy po záťaži. Keďže nemám bližšie údaje o vašom veku a zdravotnom stave, môžem vám len všeobecne odporučiť odborné vyšetrenie. Po ňom by mala nasledovať eliminácia rizikových a spúšťacích faktorov, ktoré vás znepokojujú, prípadne preliečenie a rehabilitácia.

čítať viac

Dcérka vykakala krvnú zrazeninu. Čo to je? Mám sa báť?

Prímes krvi v stolici môže a nemusí signalizovať závažný problém. Pri náleze krvi je vždy potrebné zhodnotiť celkový stav dieťa a hľadať ďalšie príznaky. Ak je prítomná krv v malom množstve na povrchu stolice, zvyčajne sa jedna o fisúru - drobnú trhlinu sliznice konečníka. Krv je vtedy jasno červená. Ak je stolica tmavá ide o natrávenú krv z horných častí tráviaceho traktu, prípadne prehltnutú krv pri ragádach na prsníku. Krv vo vnútri stolice môže byť následkom alergie na bielkovinu  kravského mlieka, ale aj následkom  krvácivej choroby novorodencov spôsobenej  nedostatkom vitamínu K. Ak má dieťa teplotu, krvavé hlieny v zelenej stolici môžu byť prejavom infekcie najčastejšie Campylobacter. Vo vašom prípade mohlo ísť o drobnú ragádu na prsníku u vás a dcérka s mliečkom vypila aj krv z poškodenej cievy.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor