Postavu či kilá navyše Lenka Hejdušková (30) nikdy veľmi neriešila. Prvé veľké chudnutie v jej živote prišlo až po nevydarenom vzťahu. Vďaka nezdravému životnému štýlu jej vtedy ručička na váhe ukazovala číslo 89. Pre mladú ženu to bol takpovediac varovný prst. Veľmi rýchlo však pochopila, ako žiť nechce.
„Po rozchode som mala na seba čas. Začala som sa viac hýbať, behávať, cvičiť doma a, samozrejme, aj zdravšie jesť. Kilá išli pomaly dole a to ma neuveriteľne motivovalo. V priebehu roka som postupne schudla približne tridsať kilogramov,“ spomína si Lenka na časy, keď skoro ráno pred prácou behávala a cítila sa výborne.
Veľké zmeny
Zlomovým momentom v jej živote sa stal príchod dcérky na svet. Na bábätko, ktoré čakala s milovaným mužom, sa veľmi tešila, ešte však netušila, čo všetko ju v úlohe matky čaká. „Keď som otehotnela, pracovala som na pozícii riaditeľky pobočky banky.Boli to permanentné stresy. Hrozilo, že o dieťa prídem a pre rizikové tehotenstvo som veľmi skoro ostala doma,“ hovorí o udalostiach spred troch rokov mladá Pezinčanka.
Obdobie tehotenstva sa napriek ťažkostiam snažila užiť si. Verila, že pribúdajúce pôrodné kilá sa jej podarí zhodiť. „Doma som si vedela ustrážiť, čo jem, varila som si. Horšie to bolo, keď som sa na necelý mesiac pred pôrodom dostala do nemocnice. Stratila som plodovú vodu a hrozilo, že sa malinká udusí. Museli ma pravidelne sledovať. Z nemocničnej stravy som však poriadne pribrala. S bábätkom, našťastie, všetko dobre dopadlo, to bolo pre mňa najdôležitejšie,“ rozpráva dnes mama dvaapolročnej dcérky. Vtedy ešte netušila, že sa do jej života môže pripliesť depresia.
„Prvé mesiace po pôrode boli mimoriadne ťažké.Chcela som dojčiť, ale mala som s tým veľké problémy. Zapálili sa mi prsia, bolelo ma to viac ako samotný pôrod. Musela som s dojčením prestať, čo ma trápilo. Mala som pocit, že som ako matka totálne zlyhala. Odsudzujúce názory okolia mi náladu nezlepšovali, vyčítala som si to ešte viac. Chcela som byť ako všetky tie dokonalé ženy z Instagramu. Počas tehotenstva som pribrala 18 kíl. Po pôrode som sa ich chcela rýchlo zbaviť, mať doma upratané, navarené a dať dieťaťu všetko, čo potrebuje. Vhupla som do toho asi prirýchlo. Nešlo mi to. Dcérka v noci dobre nespávala a ja som bola z toho enormne unavená. Plakávala som a pýtala som sa samej seba, čo sa to deje a či je to skutočne to, čo som chcela,“ rozpráva Lenka o období, keď sa prestala usmievať.
Prejedanie nič nevyrieši
Nevedela, ako ďalej. Do toho prišla prvá vlna pandémie. Lockdown jej priniesol ešte väčší pocit neistoty a mladá mamička začala svoj stres zajedať veľkým množstvom sladkostí. „Za večer som ich dokázala zjesť naozaj veľa. Následne sa dostavili výčitky svedomia, že by som si mala ísť hneď zabehať, pretože takýmto štýlom po pôrode nikdy neschudnem. Po prejedačkách som semtam aj vracala. Napadlo mi, že to by mohol byť spôsob ako sa z prejedania dostať. Veľmi ma to však vyčerpávalo. To, že sa so mnou niečo deje, si, našťastie, rýchlo všimol môj muž. Bála som sa, kam to s mojím záchvatovým prejedaním môže zájsť, a rozhodla som sa vyhľadať odbornú pomoc. Mám výbornú všeobecnú lekárku a jej som sa zdôverila so všetkým.“
Vďaka úprimnosti sa Lenka dostala do rúk psychologičky, u ktorej jej stačilo jedno sedenie. Upokojenie jej pomohla priniesť akupunktúra, ktorú jej poradila odborníčka.
