O tejto chorobe chce hovoriť málo ľudí. Navonok totiž nie je vidno, ako by ste pri rakovine čakali. Pochopila som, že veľa z nich chce, aby to tak ostalo. „Mal som na seba a moju budúcu diagnózu päť minút na balkóne ružinovskej nemocnice. Päť minút na to, aby som si premyslel, čo poviem vtedy mojej manželke, ktorá bola v štvrtom mesiaci tehotenstva a čo vlastne poviem sám sebe. Priznám sa, že som bol na moment veľmi blízko toho aby ma to ‚zlomilo‘,“ hovorí Maroš Havran, jeden z mála, ktorý sa o živote s ochorením chronická myeolocytová leukémia (CML) zveruje bez zábran. Po vyše pätnástich rokoch a všetkom, čo si on a jeho rodina pre ňu preskákali.
5-krát väčšia slezina
„Mám na to dva pohľady. Kedy som signály môjho tela začal pociťovať ako zdravotný problém a kedy som ich pripisoval iným príčinám,“ napísal mi o období, ktorý v jeho živote spravil čiaru medzi normálnym a novým. „Časový rozdiel medzi týmito dvoma pohľadmi je 4 – 5 mesiacov. Dnes už samozrejme viem, že nadmerná únava pri športe, či po bežnej fyzickej aktivite, nočné potenie, či horúčkovité stavy nespôsobilo ani horúce leto a ani drastická strata kondície dosiahnutím 30 rokov veku. Reálne som začal mať pocit, že zdravotne nie je všetko v poriadku, na jeseň roku 2005. Prvé príznaky, ktoré som vnímal ako ochorenie, boli mierne bolesti v oblasti brucha predovšetkým pri hlbokých nádychoch alebo pri hlbšom zívnutí. Tiež nechutenstvo a pocit plnosti po pár sústach jedla.“
Teraz už Maroš vie, že tieto ťažkosti vyvolala päťkrát zväčšená slezina a podobne na tom bola aj pečeň. „Sú to prejavy extrémne zvýšeného počtu bielych krviniek v krvnom obehu, teda kľúčový prejav znamenajúci problém u pacientov s CML,“ vysvetlil mi.
Ako v zlom filme
Ísť k lekárovi sa rozhodol po troch týždňoch silnej horúčky v oblasti brušných svalov. „Sono vyšetrenie zväčšenie sleziny potvrdilo. Prišlo rázne odporúčanie na hematologické vyšetrenie a už sa to valilo ako v zlom filme. Dramatický nárast počtu bielych krviniek, kde mi v priebehu dňa vyskočili už z problémových 70 tisíc až na 230 tisíc, hospitalizácia, rúško na ústach, informácie o tom ako ďaleko pokročila medicína v liečení onkologických ochorení,“ spomína na bod zlomu.
„To, že mi v rodine v tom čase zomierala stará mama na akútnu leukémiu a mal sa mi narodiť syn, mi nejako dodalo silu a presvedčenie, že nemôžem byť ďalším problémom v rodine už beztak doráňanej onkologickými ochoreniami. A v neposlednom rade to bola maximálna dôvera v lekárov, ktorá mi pretrváva dodnes."
