Augustovú nedeľu pred štyrmi rokmi sa Gabriel Macko rozhodol využiť na poslednú jazdu na svojej parádnej športovej motorke. „Chcel som sa s ňou takto rozlúčiť. Plánoval som ju predať, aby sme po svadbe mali nejaké peniaze na stavbu bývania. A takto sa mi odvďačila...“
Milovník silných motoriek
Gabriel pracoval ako kamionista a z kabíny tiráka videl azda celú Európu. Okrem veľkých áut bravúrne ovládal aj silné motorky. „Pred touto som mal motokrosovú a tiež cestnú na skákanie,“ spomína. Pravdepodobne len vďaka odjazdeným skúsenostiam a obrovskej pohotovosti dnes žije a teší sa z ročného synčeka Filipa a úžasnej manželky Martiny (28). Jeho rozlúčková jazda na motorke smerovala za kamarátom. „Vyrazil som od nás z Vaniškoviec do Prešova, no keď som tam prišiel, zistil som, že kamarát nie je doma. Ako policajt chodí pravidelne darovať krv, a práve bol v nemocnici. Netušil som, že onedlho sa v rovnakej nemocnici ocitnem aj ja.“
Váš príbeh: Nebola to obyčajná bolesť hlavy! 4-ročná Anetka dostala mozgovú príhodu
Osudová posledná jazda
Užíval si doslova posledné chvíľky s milovanou motorkou. Späť do Vaniškoviec mu chýbal už len posledný kilometer jazdy, keď mu protiidúce auto nedalo prednosť a prekrížilo mu cestu pri odbáčaní na benzínovú pumpu. Gabo doň vletel v plnej rýchlosti. Inštinktívne sa však hodil aj s motorkou tak, že neprišiel okamžite o život. „Hlavou som síce narazil najprv o auto a potom o cestu, ale mal som len zlomenú ľavú ruku a udretú pravú stranu hlavy. To však stačilo, aby sa mi život prevrátil naruby.“ Gabovi rodičia aj snúbenica Martina vo Vaniškovciach čakali, kedy sa konečne objaví, aby sa mohli pustiť do nedeľného obeda. „Zrazu zazvonil telefón, volal jeho brat a pýtal sa mamy, či je Gabo doma. Telefonoval mu totiž kamarát, že práve prechádza okolo dopravnej nehody nejakého motorkára,“ spomína Martina.
Vydržať pol hodiny na nohách znamenalo spočiatku pre Gabriela totálne vyčerpanie. Foto: Robo Hubač
Snúbenicina škola išla bokom
Ďalšie tri mesiace ležal Gabo v prešovskej a neskôr košickej nemocnici v kóme. Presúvali ho z oddelenia na oddelenie a všetci čakali, či sa preberie a v akom stave. Gabrielovi najbližší mu vedľa postele nalepili fotografie rodiny, chodili za ním, prihovárali sa mu. Neostali však len pri pasívnom dúfaní, že bude lepšie. Vybavili mu kyslíkové terapie v hyperbarickej komore v Košiciach-Šaci. „Keď v októbri pohol palcom, pocítila som veľkú nádej. Asi v novembri sa pomaly začal preberať z kómy. Komunikovať mohol len žmurkaním očami. ‚Chceš vodu?‘ Ak mrkol, tak som mu ju dala. Previezli nám ho z nemocnice domov, už vnímal, ale len ležal.“ Martina mala v septembri 2015 nastúpiť do posledného, piateho ročníka vysokej školy, no vybavila si prerušenie štúdia, aby sa mohla starať o snúbenca. Svadbu mali už dávno naplánovanú na september 2016.
Meteorológ Jozef Iľko ovláda šijací stroj aj keyboard. Čím dráždi suseda?
Pľutím si rozcvičoval jazyk
V decembri nastúpil Gabo na liečenie do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej. „V tom čase som ešte nevedel sám urobiť vôbec nič, iba som nehybne ležal. Ale po dvanástich týždňoch som odchádzal na invalidnom vozíku, naučili ma sedieť.“ Za tie zábavnejšie časti rehabilitácie považuje Gabo prácu s logopedičkou, ktorá ho učila znova rozprávať a artikulovať. „Aby som si rozcvičil jazyk, kázala mi pľuť,“ usmieva sa pri spomienkach na prvý pobyt v Kováčovej. A v apríli 2016 nasadila Martina Gabriela do auta a vybrali sa do neurorehabilitačného ústavu v maďarskom Šoprone. „Je tam jedno z troch pracovísk na svete, kde liečia elektromagnetmi. Odporúčala nám ho Angelika, pacientka v Kováčovej, s ktorou sme sa spriatelili,“ vraví Martina.
Úľavové cviky proti bolesti chrbtice, ktoré pomohli už stovkám pacientov
Rehabilitačná drina sa oplatila
Po obrovskom pokroku v Kováčovej, keď už Gabo dokázal sedieť, došlo v Šoprone k druhému výraznému skoku na jeho ceste späť do normálneho života. „Aj keď už dokázal sedieť a hýbať pravou rukou, na vozík som ho musela stále dvíhať ja. Raz som z izby kamsi odbehla a keď som sa vrátila, sedel už vo vozíku! ‚Oddnes ťa nedvíham,‘ zahlásila som okamžite.“ Gabo na rehabilitácii drel, ako vládal, celý sa triasol od slabosti, no nevzdával sa a začal trénovať aj stoj takmer na úplne nevládnych nohách. „Jazyk som od únavy ťahal po zemi,“ opisuje dva týždne strávené v Maďarsku. Na ich konci sa už zvládol dopraviť sám na WC a Martina naozaj skončila s jeho dvíhaním.
Martina netúži po hmotných statkoch, ale po tom, aby sa mohol Gabo so synom naháňať po záhrade. Foto: Robo Hubač
Svadba sa konala podľa plánu
V máji znova v Kováčovej a potom ešte dvakrát v Šoprone. Vďaka neúnavnej snahe Gaba aj jeho rodiny zosilnel natoľko, že v deň svadby, presne do roka, do mesiaca a do týždňa od nehody, dokázal pred oltárom postáť na vlastných nohách. Martina sa vrátila do školy a spravila štátnice. S pomocou príbuzných a priateľov sa pustili do nadstavby na rodičovskom dome Mackovcov a vlani v januári šťastná Martina zistila, že je tehotná. Doma sa teraz stará o dvoch modrookých chlapov, malého Filipka a veľkého Gabriela, ktorý napriek nesmiernym pokrokom stále potrebuje pomoc.
Chodíte raz týždenne poctivo do fitka? Táto chyba vám spôsobí boľavé problémy
Boj o lepší zajtrajšok ale nekončí
„Naďalej chodievame do Šopronu, už sme tam boli jedenásťkrát."Hyperbarickú kyslíkovú komoru absolvoval Gabo stotridsaťkrát, v Kováčovej bol päťkrát. Doma cvičí na stepperi, bežeckom páse, na bosu, chodí aj do posilňovne. Navštevuje ho rehabilitačná pracovníčka Majka. Cvičiť a rehabilitovať musí neustále, aby u neho nenastal regres. Gabo je bojovník, má čoraz väčšiu výdrž, bez bariel prejde viac a viac. Šopronská liečba elektromagnetmi má dobrý vplyv na jeho reč a cielené intenzívne cvičenia mu pomáhajú zlepšiť fyzickú kondíciu. „Od jesene pokračujeme s pobytmi v hyperbarickej komore, kyslík pozitívne pôsobí na poškodenú časť jeho mozgu. Stále sa utvrdzujem v tom, že ak človek verí a chce, dokáže aj nemožné. Aj rehabilitačná lekárka, ku ktorej manžel chodí, je prekvapená, čo všetko už dokázal,“ opisuje Martina neustály boj svojho muža o lepší zajtrajšok.
Lekár radí: Čo sú hlavné príčiny bolestí chrbta a ako ich liečiť?
Ona aj jej manžel majú svoj sen a na jeho splnení stále tvrdo pracujú. „Veľmi by som chcel znova jazdiť na kamióne, chodiť do práce ako druhí muži a zabezpečiť rodinu,“ priznáva Gabo. Martina sníva o tom, že jej manžel bude behať so synom po záhrade, blázniť sa s ním, vyhadzovať ho nad hlavu a chytať do náručia. „Pre niekoho bežná vec, pre mňa sen, ktorý sa raz určite stane skutočnosťou!“ Skutočnosťou je zatiaľ to, čomu ani samotní lekári veľmi neverili. Gabo sa znova naučil rozprávať, používať ruky, chodí na vlastných nohách. A pri jeho neobyčajnej vôli a vytrvalosti možno veriť, že nie je tak ďaleko chvíľa, keď sa začne plniť Martinin sen.
Liečba rTMS je bezbolestná a jej cieľom je najmä zlepšenie pohybových schopností pacientov. Foto: Robo Hubač
Čo je šopronská elektroliečba?
Pôsobením striedavého elektromagnetického poľa – rTMS a slabého jednosmerného elektrického prúdu – tDCS sa môžu stimulovať rôzne časti mozgu podľa toho, kde je poškodený. „Výsledkom je regenerácia nervového systému, a teda zlepšenie pohybu či rečových schopností. Tieto metódy sa používajú napríklad po porážke, po úraze mozgu, pri Parkinsonovej chorobe, u detí s mozgovou obrnou a podobne. Terapiu treba po istom čase opakovať. Účinok liečby nezávisí od toho, koľko času od poškodenia mozgu uplynulo,“ vraví neurologička Dr. Judit Málly zo Šopronu.
Pre DMO platí: Je treba začať čím skôr cvičiť!