Manžel zvykol o Natálii hovoriť, že je hypochonder, no ona kontrovala, že len dbá na svoje zdravie. Pravidelne chodievala na lekárske prehliadky a neustále si kupovala rôzne výživové doplnky. „Kamarátka mi pred rokom odporučila Číňana vo Viedni, liečiteľa. Zašla som za ním a predpísal mi čaj kawa-kawa. Aby som lepšie spala a menej sa stresovala,“ spomína Natália. Asi po troch mesiacoch mala opäť termín komplexnej zdravotnej prehliadky vrátane podrobného rozboru krvi. „Keď mi lekár oznamoval výsledky, bol trocha znepokojený. Vraj sa mi podstatne zhoršili pečeňové testy. Pýtal sa ma, čo jem, aké lieky užívam, až sme prišli na kawa-kawa. Doktor zalomil rukami, vraj ani prírodné doplnky stravy nie sú vždy bezpečné a pre túto rastlinu museli v Británii robiť jedenásť transplantácií pečene. Kázal mi čaj hneď vysadiť a testy po mesiaci zopakoval. Našťastie, všetko bolo v poriadku!“

Svojvoľné užívanie vitamínov a voľnopredajných potravinových doplnkov vrátane prírodných nepovažuje za dobrú voľbu ani docent Ing. Pavol Blažíček, PhD., viceprezident Slovenskej spoločnosti klinickej biochémie. „Je veľmi dôležité, aby váš lekár presne vedel, aké vitamíny, lieky aj doplnky beriete. Mnohé môžu negatívne ovplyvniť účinok liečby, ktorú vám naordinoval,“ upozorňuje skúsený biochemik a varuje, že príliš vysoké hladiny vitamínov a minerálov z veľkých dávok doplnkov môžu dokonca ohroziť vaše zdravie. „V tom lepšom prípade len zbytočne plytváte peniazmi a vyrábate si akurát príliš drahý moč," dodáva s úsmevom. Ako teda docieliť, aby ste sa zásobili optimálnym množstvom vitamínov a prvkov potrebných pre správne fungovanie tela?

„Dôležitým predpokladom na udržanie či zlepšenie si zdravotného stavu je rozumné stravovanie sa – jesť dosť ovocia, zeleniny, semien, piť aj minerálky, nevynechávať mliečne produkty a mäso. Existuje tiež dosť fortifikovaných potravín, teda doplnených o niektoré vitamíny a minerály, napríklad cereálie či rôzne nápoje. Žiaľ, prirodzený obsah minerálov sa v mnohých potravinách za posledné desaťročia alarmujúco znížil. Dnešné jablká majú o vyše osemdesiat percent menej horčíka ako pred sto rokmi. Ovocie celkovo má o polovicu menej sodíka a vápnika, a len štvrtinu medi oproti stavu v roku 1940.

Podobne je na tom aj zelenina, syry, mlieko, mäso. Dôvodom sú nové odrody rastlín a plemená zvierat, vyčerpanie pôdy, ale aj nadmerné hnojenie či prevážanie ‚čerstvých‘ potravín na veľké diaľky a spôsob ich skladovania,“ vraví docent Blažíček. Škodíme si aj sami – stresy, káva, fajčenie, alkohol, rafinovaný cukor, konzervované potraviny, nadmerný príjem nasýtených tukov a bielkovín, solenie jedál, znečistené životné prostredie, málo pohybu či nadmerné potenie, to všetko naše telá oberá o minerály.

Preparáty s vitamínmi a minerálmi však radí biochemik užívať len na odporučenie lekára a v dávkach, ktoré vám stanoví. „Napríklad tabletku s obsahom dennej dávky vápnika, 1 200 miligramov, si treba rozdeliť a polku užiť ráno, polku večer. Nárazovým vysokým príjmom by ste si časom mohli poškodiť srdce. Alebo tabletky s obsahom zinku aj medi nemajú zmysel, lebo zinok bráni vstrebávaniu medi. Súčasné užívanie železa a vitamínu C je rizikovým faktorom aterosklerózy, nadbytok selénu je rakovinotvorný. Takýchto príkladov je veľa. Ako hovoril český herec Lipský – co je moc, to je moc, celá koza v polívce, to je vo nemoc. Základom je preto naozaj hlavne racionálna strava.“

Biogénne prvky, teda látky potrebné na normálny rast a fungovanie nášho tela, si organizmus nedokáže vyrobiť sám. Preto ich musíme prijímať z potravín, vody, prípadne aj výživových doplnkov. K základným patrí horčík, vápnik, železo, zinok, selén, meď a jód, ale aj kobalt, molybdén, nikel, chróm či mangán.

Horčík Asi pätina slovenskej populácie konzumuje menej ako 70 percent odporúčanej dennej dávky horčíka. Pritom ľudia s jeho nízkou hladinou majú dvakrát vyššie riziko terminálneho zlyhania obličiek, jeho nedostatok je rizikovým faktorom osteoporózy. Ženy oň oberá tiež hormonálna antikoncepcia, tehotenstvo a dojčenie, horčík sa viac vylučuje aj pri nadmernom hluku a strese. Funguje ako prevencia migrény, obličkových kameňov, podáva sa pri liečbe vysokého tlaku či angine pektoris. Horčík si najlepšie doplníte minerálkami, orieškami, semienkami, otrubami, špenátom, brokolicou, listovou zeleninou, ďatlami či banánmi.

Vápnik Je nenahraditeľný pre funkciu buniek, prenos nervových impulzov, zrážanie krvi, je základom zubov a kostí. Jeho nedostatok spôsobuje bolesti kĺbov, lámavosť nechtov, ekzémy, búšenie srdca, vysoký tlak, nespavosť, svalové kŕče, nervozitu. Vysoké dávky vápnika môžu viesť k tvorbe obličkových kameňov, vápenateniu ciev, srdca, pankreasu. Získate ho z pohánky, hrášku, brokolice, kelu, tekvice, semienok, tvrdých syrov, orechov, ovsených vločiek.

Železo Jeho deficit sa môže objaviť najmä pri ochoreniach tráviaceho traktu, prípadne u tých, čo majú dedičnú zvýšenú črevnú resorpciu železa. Varením v železnom riade alebo zbytočným užívaním preparátov železa spolu s vitamínom C sa môžete železom predávkovať. Jeho zvýšené zásoby v tele sú rizikovým faktorom aterosklerózy. Železo najľahšie získate z mäsa, o niečo horšie sa vstrebáva z rastlín ako špenát či šošovica.

Zinok Je nevyhnutný pre rast všetkých organizmov vrátane človeka. Dôležitý je pre správny vývoj a funkcie buniek nervového, pohlavného a imunitného systému. Pokiaľ je vaša strava pestrá, dennú dávku zinku z nej získate. Rizikom je vegetariánstvo, lebo najviac zinku obsahujú ustrice, pečienka a mäso celkovo. Je aj v celozrnnej múke, syroch, v menšej miere sa nachádza v zelenine a ovocí. Jedlá s vysokým obsahom fytínov ako cereálie, strukoviny či orechy znižujú vstrebávanie zinku, rovnako aj káva.

Selén Jeho nedostatok nepriamo umožňuje rýchlejší rozvoj aterosklerózy a ďalších ochorení, nakoľko vedie k oslabeniu antioxidačnej ochrany organizmu. Predávkovanie vedie k žalúdočným a črevným poruchám a závažnej strate hmotnosti, dlhodobé predávkovanie výrazne zvyšuje výskyt rakoviny. Selén získate z rýb, mäsa, pečieky, vajec, orechov, semien, celozrnných výrobkov, zo zeleniny, najmä brokolice a rajčín.

Meď Je dôležitá pri vstrebávaní železa, čím spoluzodpovedá za tvorbu hemoglobínu. Má protialergické účinky, lebo redukuje hladinu histamínu. Spevňuje cievy, šľachy, kosti aj nervy a je nevyhnutná v prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Príznakom jej nedostatku je zvýšená hladina cholesterolu, únava, poruchy srdcového rytmu, padanie a lámavosť vlasov. Nadbytok spôsobuje nevoľnosť, poškodenie pečene, hnačky, aterosklerózu. Meď nájdete v hrachu, špenáte, avokáde, cesnaku, čokoláde, celozrnných výrobkoch, sóji, vnútornostiach.

Jód Prvok nevyhnutný pre správne fungovanie štítnej žľazy. Nedostatok u detí vedie až k mentálnej retardácii, u dospelých spôsobuje zväčšenie štítnej žľazy. Riziko predávkovania je nízke. Zdrojom je jodidovaná soľ, morské ryby a riasy, mliečne výrobky, vajcia, strukoviny, zelenina, čokoláda.