Kráčate po rozpálenom chodníku, čakáte na zastávke autobusu alebo ste práve vyšli z klimatizovaného nákupného strediska priamo do rozhorúčeného pekla. A možno skolabujete na dcérinej promócii. Spolu s ostatnými sa tlačíte v nevetranej aule s obrovskými oknami, cez ktoré vám na hlavu praží slnko. Ste smädní a nevyspatí z cesty do hlavného mesta a zároveň rozrušení zo slávnostnej udalosti.
Zrazu vás obleje studený pot, hučí vám v hlave, pred očami sa vám objaví čierňava, možno vám príde zle od žalúdka. Podlomia sa vám kolená a zveziete sa na zem. Odpadli ste. Keď precitnete, ležíte so zdvihnutými nohami a ľudia okolo vás sa ustarostene pýtajú, či je vám už dobre. Alebo vás práve nakladajú do sanitky a vy sa pýtate, čo sa vlastne stalo. Povedia vám, že ste náhle zbledli, spadli, stratili pulz a na chvíľu aj vedomie. Náhla a prechodná strata vedomia, pri ktorej sa mozog menej prekrvuje a klesá krvný tlak, sa odborne nazýva synkopa.
Zvyčajne trvá krátko a nezanecháva následky. „Vo väčšine prípadov sú kolapsy neškodné a vznikajú z rôznych nezávažných príčin. Napríklad, keď máte prehriaty organizmus, ste dehydratovaní, vyčerpaní, dlhší čas strávite v neklimatizovaných alebo v nevetraných priestoroch s vydýchaným vzduchom. Aj na veľkých akciách, ako sú open air festivaly a kultúrne podujatia, prípadne keď sa pohybujete na priamom slnku a dostali ste úpal,“ vysvetľuje všeobecný lekár a internista MUDr. Ivan Halmo z Polikliniky Mýtna v Bratislave.
Tip na státie
Ak stojíte vo vydýchanom a v preľudnenom priestore, napínajte lýtkové svaly na dolných končatinách! Rozprúdite si krv a znížite riziko odpadnutia.
Eufória aj diéta
Kolapsový stav môže vyprovokovať aj prílišné citové rozrušenie, očakávanie niečoho veľkého či hyperventilácia, zrýchlené plytké dýchanie. Sklon k mdlobám majú ľudia s chronicky nízkym tlakom. „Ak máte hypotenziu, dodržiavajte pitný režim, pite minerálky s vyšším obsahom soli a najmä sa pravidelne hýbte. Ideálne sú aeróbne aktivity, napríklad beh, bicykel, turistika, plávanie.“
Nezriedka odpadávajú dievčatá a útle mladé ženy, ktoré málo jedia a v strave im chýbajú živiny. „Ráno zjedia jedno jablko, na večer dva listy šalátu a stačí, ak sú vo väčšom strese alebo je vonku horúčava a kolaps je na svete,“ hovorí odborník. „Človeka, ktorý z ničoho nič odpadne, môžu ostatní považovať za opitého či nadrogovaného, ale vo väčšine prípadov nie je. Keď ste sa stali svedkom kolapsu a viete, že ho môže mať na svedomí dehydratácia, horúčavy vonku alebo v miestnosti, nedostatok čerstvého vzduchu či iné bežné príčiny, poskytnite postihnutému základnú predlekársku prvú pomoc. Mal by sa za pár sekúnd prebrať. Ak sa tak nestane alebo mu pád spôsobil úraz, okamžite zavolajte záchrannú službu.“
Zdravá rada
Ak máte nízky tlak, pravidelne sa hýbte! Aeróbna aktivita, ako beh, bicyklovanie či walking, pomáha predchádzať odpadnutiu.
Kedy ohrozuje váš život?
Za odpadnutím sa môžu skrývať aj vážne zdravotné príčiny. Kolaps býva prvým príznakom mozgového nádoru, ktorý tlačí na mozgové štruktúry. Môže súvisieť aj s úrazom hlavy, ktorý sa stal pred niekoľkými hodinami alebo dňami, ak sa medzi mozgom a lebečnou kosťou vytvorí krvná zrazenina, ktorá tlačí na mozog. Kolaps môže zapríčiniť i porucha dýchania, ktorá vzniká pri obštrukcii dýchacích ciest.
Krv vtedy síce prúdi do srdca, ale nemá sa čím okysličiť. „Kardiogénne synkopy sú krátke poruchy vedomia, ktoré signalizujú srdcovocievne problémy. Prejavujú sa nimi napríklad srdcové arytmie, pri ktorých kolíše srdcový rytmus a tep je veľmi pomalý alebo veľmi rýchly. Ďalšou príčinou býva zlyhávanie srdca pri chronickej ischemickej chorobe, keď sa srdcový sval nedostatočne okysličuje. Človek môže odpadnúť aj pri infarkte, ktorý často sprevádzajú poruchy srdcového rytmu alebo náhle srdcové zlyhávanie,“ upozorňuje doktor Halmo. V takom prípade je nevyhnutné dôsledné kardiologické vyšetrenie a liečba. Aj niektoré psychiatrické ochorenia môžu sprevádzať mdloby. „O psychogénnych pseudosynkopách, čiže nepravých synkopách, hovoríme napríklad pri hysterických záchvatoch.“
Rozopnite si golier!
S nervovým systémom súvisia neurogénne synkopy. „Vo vyše deväťdesiatich percentách nesignalizujú nič vážne,“ ubezpečuje neurológ MUDr. Martin Kucharík z Národného ústavu srdcovocievnych chorôb v Bratislave. „Vznikajú, keď v nervovom systéme preváži útlm nad vedomím. Najčastejšie je príčinou podráždenie blúdiveho nervu a rozšírenie ciev, pri ktorom klesá tlak v mozgu. To má za následok krátku stratu vedomia. Keďže v skutočnosti porucha nie je v mozgu, ale v krvnom obehu, používa sa i pojem neurokardiogénne synkopy.“
Ku kolapsu z neurogénnej príčiny sa môžete dopracovať, keď nosíte úzke goliere alebo si napevno viažete kravaty, ktoré utláčajú cievy na krku, obliekate si úzke košele či šaty, sťahujete sa korzetom či opaskom. Skolabovať môžete aj na záchode po defekácii a močení, keď kašlete, porežete sa, hľadíte na krv, cítite bolesť, alebo dokonca po sýtom jedle, keďže všetka krv smeruje do žalúdka a mozog sa menej prekrvuje. Zriedka je na vine podráždenie ciev, ku ktorému dochádza pri holení. „Ľudia, ktorí majú dispozície na tieto stavy, sa obávajú, že odpadnú pri šoférovaní v aute či pri inej rizikovej situácii a pýtajú sa na liečbu. Existujú preventívne lieky na neurogénne synkopy, podávajú sa však len vo vážnych prípadoch s vysokou frekvenciou kolapsov. Preto je dôležité vyhýbať sa situáciám, v ktorých v minulosti vznikli.“
Epilepsia zriedka
Možno aj vám sa spája bezvedomie s epileptickým záchvatom. Doktor Kucharík však zdôrazňuje: „Táto diagnóza sa potvrdí len zriedkavo. Keď sa však objavia kŕče alebo ďalšie príznaky, treba spozornieť. Ak máte akékoľvek pochybnosti alebo sa postihnutý pri páde zranil, zavolajte záchrannú službu. Neurologické vyšetrenia epilepsiu buď potvrdia, alebo vyvrátia.“
Neuveriteľné VIDEO: Fenka labradora zachraňuje epileptičke život!
Odpadnutím sa môže prejaviť prechodná mozgová ischémia alebo cievna mozgová príhoda, teda porážka. Ide o stav, keď sa niektoré mozgové cievy zúžia alebo celkom uzavrú. Menej častý, no lekárom dobre známy, je steal-syndróm. „Cievy sa na niektorých miestach tela zužujú tak, že jedna časť tela ,kradne‘ krv inému orgánu – napríklad mozgu, ktorý sa nedostatočne prekrvuje, čo spôsobuje synkopy. Je to anatomický problém, napríklad keď sa cieva nachádza medzi dvoma relatívne mohutnými svalmi alebo ju zužuje rebro. Rieši sa chirurgicky alebo intervenčnou rádiológiou.“
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Epileptik môže spadnúť na zem a mať kŕče, ale pritom môže byť pri vedomí a reaguje, hoci zmätene a dezorientovane alebo nie je pri vedomí a nereaguje na podnety. Ak leží a (už) nemá kŕče, položte ho do stabilizovanej polohy a zavolajte záchranku. Ak má kŕče, dávajte pozor, aby sa neudusil vývratkami alebo zapadnutým jazykom a volajte záchranku.
VIDEOnávod: Zabráňte nevoľnosti zatlačením tohto bodu na ruke
