TASR

Podľa riaditeľa Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomíra Okruhlicu svedčia tieto výsledky o skorej detekcii a dobrej dostupnosti liečby na Slovensku. "Interval medzi prvým užitím drogy, vznikom závislosti a prvým kontaktom so zariadením je krátky, čím sa znižujú dopady," uviedol. Vek prvého kontaktu s drogou pacientov v liečbe je v priemere do 20 rokov. Univerzálne všade vo svete platí, že väčšina ľudí, ktorí drogy užijú, má prvé skúsenosti s nimi do 30. roku života. "Čiže, riziko vzniku závislosti od drog je oveľa menšie, ak sa preklenie toto obdobie," skonštatoval. Podobná situácia je aj v krajinách, kde sa prvýkrát pacienti liečia až vo veku okolo 33 rokov. Podľa Okruhlicu to znamená, že slovenskí pacienti tak majú väčšinou relatívne krátky čas medzi prvým užitím drogy, vznikom závislosti a začatím liečby, čo považuje za dobré. Kým na Slovensku prevažuje liečba závislosti od metamfetamínov, v Európskej únii ako celku prevažuje liečba závislosti od kokaínu. Podiel liečených pre závislosť od opiátov (heroínu) sa za posledných päť rokov znížil, predstavuje približne 40 percent a je podobný v EÚ aj na Slovensku. Porovnateľný je aj počet liečených pre závislosť od kanabisu. V EÚ je nárast liečených, u nás pokles V krajinách EÚ stúpa za posledných sledovaných päť rokov počet liečených pre závislosť od drog, naopak na Slovensku ide od roku 2004 o pokles. Jedným z dôvodov poklesu je aj efektivita liečby u nás. Tá je u drog účinnejšia aj tým, čím skôr sa s liečbou začne. Najnovšie výsledky centra ukazujú, že rok od skončenia liečby abstinuje 65 percent pacientov. Súvisí to aj s ich sociálno–ekonomickou situáciou a okolím, spoločnosťou v ktorej žijú. Ak pacient, ktorý úspešne pol roka abstinuje, je aktívny, chodí do školy, do práce, tak je vysoká pravdepodobnosť, že abstinovať vydrží. "Ak by sa finančná kríza preniesla do hospodárskej oblasti a dotkla by sa aj Slovenska tak, že by sa výraznejšie zvýšila nezamestnanosť, zvýšili by sa recidívy liečených pacientov," vysvetlil Okruhlica. Aktívna činnosť je totižto podmienkou na udržateľnosť abstinencie. Podľa odborníkov bola podobná situácia aj v polovici 90. rokov, kedy bolo Slovensko na vrchole drogovej epidémie a malo vysokú nezamestnanosť. Opätovné zaradenie sa do spoločnosti po liečbe je problémom pre abstinujúcich pacientov aj dnes, no v čase zvýšenej nezamestnanosti je to obzvlášť ťažké. Táto závislosť je známa aj z krajín ako Dánsko či Holandsko. Podľa Okruhlicu sa táto súvislosť týka aj alkoholizmu. Ľudia, ktorí končia liečbu, sú väčšinou nekvalifikovaní, takže ťažko zháňajú prácu. Stáva sa, že keď u nezoženú, tak dochádza u nich k recidívam. Mení sa spôsob konzumácie "Najnovšie štúdie z Veľkej Británie a Ruska ukazujú, že sa mení spôsob konzumácie, pokiaľ ide o alkohol," uviedol Okruhlica. V Británii na jeseň 2008 v dôsledku finančnej krízy síce prudko kleslo pitie piva v baroch, ale presunulo sa do nákupu lacného piva v supermarketoch. "To však neznamená, že ľudia menej pijú, ale pijú lacnejšie". V Rusku výrazne klesol v septembri 2008 predaj vodky v obchodoch, ale vzrástol konzum lacného nekvalitného alkoholu, čo viedlo k prudkému nárastu smrteľných otráv alkoholom. Na druhej strane existuje aj pitie z úniku. Prípady ľudí, ktorí stratili zamestnanie a začali piť alkohol, sú známe napríklad z Argentíny. Najväčšie riziko aj problémy sú tam kde nezamestnanosť Podľa odborníkov z toho vyplýva, že pravdepodobnosť užívania návykových látok je omnoho vyššia v socioekonomických slabších skupinách. Príkladom sú aj rómske osady na Slovensku. "Najväčšie problémy sú tam, kde je vysoká nezamestnanosť," hovorí Okruhlica. Vplyv majú nato tri faktory - demografický – najviac užívateľov drog je medzi mladými, vysoká nezamestnanosť a nízke vzdelanie. Pre nízku kúpnu silu ide väčšinou o lacný alkohol alebo fetovanie prchavých látok. Podobne sú na tom aj bezdomovci. Najväčším negatívom "drog chudobných" je práve to, že sú to návykové látky, ktoré spôsobujú ťažké zdravotné poškodenie. "Čím je kvalitnejší alkohol, tým je riziko nižšie". Podľa Okruhlicu by bolo dobré, keby sa ekonomická a hospodárska kríza dotkla Slovenska čo najmenej.