Adriana Fábryová

Ruka prináša prostredníctvom nervových vlákien a siete senzorov a proprioreceptorov do mozgu množstvo informácií. „Na sprostredkovaní súhry ľudského mozgu a ruky sa asi v sedemdesiatich percentách podieľa stredový nerv, nervus medianus, dokonale skrytý a chránený v karpálnom kanáli. Probém nastane, ak sú nervové vlákna stredového nervu utláčané alebo postihnuté iným ochorením alebo úrazom,“ vysvetľuje JMUDr. aroslav Cigaňák, špecialista na chirurgiu ruky. K najčastejším ochoreniam zápästia a ruky patrí syndróm karpálneho tunela, inak úžinový syndróm. Zasahuje palec, ukazovák, prostredník, polovicu prstenníka aj dlaňovú časť zápästia a ruky.

Spočiatku sa prejavuje nenápadne, na postihnutých miestach vnímate <a rel="noopener" href="https://www.howtobemother.com/numbness-in-hands-and-feet-during-pregnancy" target="_blank">tŕpnutie, mravčenie</a>. Neskôr cítite pálčivú, pichľavú bolesť, najmä v noci a skoro ráno, ktorá prerastá do zníženej citlivosti. Postupne prestávate koordinovať jemné pohyby. Z ruky vám vypadáva pohár, musíte pustiť tašku s nákupom a vytriasť si ju, neviete si zapnúť gombík či zips, zamknúť dvere, uchopiť počítačovú myš. Môže vám opúchať zápästie, máte pocit natiahnutej rukavičky. Ak pracujete v profesii, pri ktorej využívate najmä úchopovú funkciu ruky, môžete o ňu prísť, prípadne vám hrozí invalidita. Na príčine je opakované každodenné preťažovanie rúk bez pravidelnej regenerácie.

<a rel="noopener" href="https://www.vasalekaren.sk/trapia-vas-priznaky-karpalneho-tunela-poradime-ako-ho-liecit-a361" target="_blank">Karpálny tunel</a> je oválna anatomická štruktúra veľmi pevne zrastených kostí a väzov zápästia. „Cez tento kanál vedie k prstom deväť šliach ohýbačov z predlaktia so šľachovými obalmi a tesne pod priečnym karpálnym väzom aj veľmi jemný stredový nerv. Práve na ňom sa ‚vyvŕši‘ chorobne zvýšený tlak v karpálnom tuneli alebo iné chorobné procesy v tesnom okolí. V medicíne sme zatiaľ nenašli iba jednu príčinu uvedených symptómov, preto sú zhrnuté v názve syndróm karpálneho tunela,“ konštatuje Jaroslav Cigaňák.

Ak vám lekár potvrdí túto diagnózu, pravdepodobne vám najprv odporučí konzervatívnu liečbu – plávanie, hydroterapiu, bandážovanie, dlahovanie, užívanie vitamínov skupiny B, analgetík či aplikáciu niektorých antiflogistických gélov. „Operáciu pomôže oddialiť pravidelná rehabilitácia. Fyzioterapeut vám pripraví vhodné cviky podľa toho, ako tolerujete bolesť a aká je hybnosť vašej ruky. Najprv ich bude precvičovať s vami, neskôr ich môžete robiť sami doma,“ radí fyzioterapeutka Gabriela Dudová.

Vhodnou podpornou terapiou je tejping. „Odľahčí štruktúry, ktoré zužujú karpálny tunel, a zároveň poskytne zápästiu fixáciu. Pôsobí proti opuchu a podporuje cirkuláciu krvi. Tejpingové pásky sa lepia na kožu na štyri až päť dní, môžete sa s ním aj sprchovať,“ ubezpečuje fyzioterapeutka. Ako prevencia je dôležitá ergonómia.

„Ak pracujete v kancelárii, mali by ste mať ergonomickú klávesnicu a myš, gélovú podložku, nastaviteľnú stoličku a stôl. Robte si prestávky a precvičujte nielen zápästia a ruky, ale aj krčnú chrbticu. To isté platí, keď pracujete ako kaderníčka alebo v akejkoľvek profesii, pri ktorej často niečo uchopujete, zdvíhate, stískate. Pozor, necvičte s loptičkou. Tú uchopujete, čo znamená, že ešte viac podporujete ohýbanie zápästia a sťahovanie prstov. Naopak, vyberajte si kompenzačné cviky, pri ktorých prsty, dlane a zápästia pretláčate či naťahujete do protismeru a ohýbate do bokov.“

Keď máte exponovanú profesiu, napríklad pracujete za pásom alebo so zbíjačkou, či s vŕtačkou, váš zamestnávateľ by sa mal postarať o ergonomické pomôcky a pravidelné prestávky na fyzioterapeutické cvičenia. „Mnohí zamestnávatelia už pochopili, že je lepšie do zamestnanca investovať, ako mu platiť pracovný úraz a evidovať ho ako dlhodobo pracovne neschopného.“

Môže sa však stať, že napriek konzervatívnej liečbe a rehabilitácii vás napokon čaká chirurgický zákrok. Pri klasickom otvorenom spôsobe vniká operatér do karpálneho tunela priamo cez kožu dlaňovej časti zápästia a kompletne prerušuje priečny karpálny väz. „Takto síce rozšírime karpálny tunel a zrušíme útlak stredového nervu, pretíname však najväčší väz zápästia a spôsobujeme pacientovi operačnú traumu a jazvu. Pooperačné doliečovanie trvá aj niekoľko mesiacov a môže mať komplikácie. Prvou voľbou by preto mala byť endoskopia, ktorá je minimálne invazívna. Kožu pretneme kožu iba v ryhe asi jeden a pol centimetra pred vlastným karpálnym tunelom. Pacient túto metódu dobre znáša, skracuje sa dĺžka práceneschopnosti. Je však ekonomicky nákladnejšia ako klasický zákrok,“ konštatuje Jaroslav Cigaňák.

Po operácii je veľmi dôležitá rehabilitácia. „Mali by ste s ňou začať čo najskôr. Jazva na zápästí, ktorá vzniká po klasickom zákroku, opuch a výrazná bolestivosť môžu spôsobiť, že hornú končatinu prestanete používať, lebo ju podvedome šetríte. Môže sa vyvinúť Sudeckov syndróm, ktorého odstránenie trvá dlho. Bolesť sa potom niekedy presunie do krčnej chrbtice, ramenného pletenca či lakťa. Neraz treba problém dokonca riešiť so psychoterapeutom,“ upozorňuje fyzioterapeutka Veronika Ondrášiková. Tesne po chirurgickom zákroku by ste mali polohovať končatinu nahor kvôli odtoku krvi.

Proti opuchu pomáha chladný obklad, napríklad z utierky namočenej v studenej vode. Pri klasickom výkone vám na zápästí ostane jazva. „Je veľmi dôležité ju ošetrovať, ak chcete, aby sa dobre zahojila a nenastala recidíva. Kým máte stehy, ranu prekrývajte sterilnou gázou alebo obväzom a premývajte chladnou vodou. Noste voľné bavlnené oblečenie, jazvu nekrémujte a nenanášate na zápästie parfum. Po vybratí stehov sa snažte jazvu čo najskôr uvoľňovať. Spočiatku na ňu cez sterilnú gázu len mierne tlačte prstami druhej ruky. Najdôležitejší je tlak na oboch krajoch jazvy, lebo tam sa zvyknú tvoriť keloidy. Môžete pri tom cítiť bolesť – ťahanie, štípanie, pálenie. Miera bolesti je individuálna. Na prekrvenie pomáha aj jemné masírovanie celého predlaktia a zápästia froté uterákom.“