Trojdňové antibiotiká vyliečia rýchlo, ale treba dodržiavať isté zásady

Milan je moderný človek. Jeho pracovný týždeň má sedem dní, spí maximálne šesť hodín denne a všetok ostatný čas delí medzi prácu a… prácu. Nemá čas na priateľov, nieto ešte na choroby. „Len čo sa ochladí, môžem sa pripraviť na nádchu a niekedy aj na horúčky. Našťastie, to najhoršie netrvá viac ako deň. Potrebujem lieky, ktoré ma postavia na nohy čo najskôr, najlepšie okamžite.“ Keď nezaberú bežne dostupné lieky, u doktora si pýta čo najkratšiu liečbu. Ak aj dostane antibiotiká na viac dní, nedoberie ich. „Jednoducho zabudnem. Keď sa už cítim fit, chorobu vypustím z hlavy a riešim ďalšie veci.“ Tak vzniká začarovaný kruh a trojdňové antibiotiká môžu byť jeho dôsledkom. Aj príčinou.

Hoci vás v detstve mamy naháňali s penicilínom, aj keď ste už zdraví veselo behali po dvore, trojdňové antibiotiká už vtedy neboli ničím výnimočným. „Trojdňové antibiotiká sú na trhu už vyše tridsať rokov,“ vysvetľuje docentka Magdaléna Fulmeková, prednostka Univerzitnej lekárne v Bratislave. Hoci vtedy doba ešte nebola taká rýchla ako dnes, už v tých časoch sa myslelo na ekonomickú stránku veci. „Vývoj v oblasti liekov ide smerom, aby pacient po jednorazovom podaní lieku vyzdravel. Večer liek užijem a ráno som fit.

Bez toho, aby som bol práceneschopný. Musím však zdôrazniť, že užívanie antibiotík stále závisí od diagnózy! Podľa nej sa stanovuje interval podania lieku aj jeho druh.“ Niekedy ide o zmenu v molekule, niekedy len o matematiku. Pri skrátenej liečbe je v tablete viac účinnejšej látky. „Napríklad azithromycin sa užíva tri dni po 500 mg, ale máme už aj azithromycin v jednej dávke 2000 mg. Ide teda o tú istú molekulu s iným množstvom účinnej látky,“ dodáva docentka Fulmeková a zároveň upozorňuje, že „vyššie dávky môžu zvýšiť aj riziko nežiaducich účinkov a ich časté užívanie môže privodiť rezistenciu na antibiotiká“.

Okrem rizika, že antibiotiká vám už nabudúce naozaj nezaberú, je tu aj riziko, že sa ochorenie vráti. Akoby ste ho vyhnali len na polcestu. Nezriedka sa stane, že po krátkej antibiotickej liečbe musí nasledovať ďalšia, štandardne dlhá. Vinníkom však nemusí byť liek, ale aj samotný pacient. Najmä ten, čo nedodrží pokojový režim. „Či ide o nedostatočne liečené ochorenie, alebo o rezistentný bakteriálny kmeň, to nám povie len bakteriologické vyšetrenie,“ hovorí praktická lekárka, internistka a pneumologička MUDr. Blanka Šperková a nezabudne zdôrazniť, aké dôležité je dobre vybrať antibiotiká. „Treba brať do úvahy typ infekcie, pridružené a prekonané ochorenia, momentálnu epidemiologickú situáciu, ale v neposlednom rade aj skúsenosti s predchádzajúcou liečbou, teda vašu disciplinovanosť.“

A to sme opäť na začiatku – pri ľuďoch, ktorí nemajú čas byť chorí a „rýchle lieky“ si doslova pýtajú, aby boli čo najrýchlejšie zdraví. No skrátená forma antibiotickej liečby je vhodná aj pre trpezlivých pacientov. Kedy? „Pri infekciách horných i dolných dýchacích ciest, špeciálne u atypických, a pri vybraných infekciách močovo-pohlavného ústrojenstva. Závisí to od lekára, pacienta a choroby. V prípade dokázanej bakteriálnej infekcie by totiž antibiotická liečba mala byť pre organizmus vždy šetrnejšia než samotná infekcia.“ MUDr. Šperková ďalej upokojuje: „Pri tejto takzvanej trojdňovej forme je antibakteriálna liečba dostatočná.“ Netreba však zabúdať ani na rekonvalescenciu a dať telu okrem liekov aj kvalitnú stravu a odpočinok.

Málo sa o tom hovorí, ale okrem rakoviny či nezničiteľných vírusov máme nový problém – nezdolateľné baktérie. Ako tomu pomáhame? Nadmernou spotrebou širokospektrálnych antibiotík a ich nedisciplinovaným užívaním. Čím častejšie je baktéria v „nepriateľskom“ území antibiotika, tým má viac času sa mu prispôsobiť. Evolúciou sa jej to pomerne úspešne darí. Ak prestanete užívať lieky predčasne, klesne hladina antibiotika potrebná na zničenie baktérie a jeho nízka koncentrácia zvyšné baktérie len motivuje na mutácie v snahe zachrániť sa. Slovensko v tomto smere nie je veľmi uvedomelé. V roku 2010 nám v rámci Európske únie patrilo šieste miesto v spotrebe antibiotík! Takmer každý druhý Slovák po nich siahol aspoň raz za uplynulý rok. Ďalšia francúzska štúdia z roku 2007 vykresľuje Európanov ako úplných lajdákov. Takmer tretina opýtaných totiž ukončila liečbu predčasne po tom, čo sa začali cítiť lepšie. Za zmienku stojí fakt, že čím dlhšie liečba trvala, tým toto percento stúpalo. Tu môžu pomôcť troj- či jednodňové antibiotiká, pretože liečbu s nimi sme ochotní aj správne dokončiť. V nadmernej konzumácii však rezistenciu sami spôsobujú.

Nie sme na tom však najhoršie, napríklad v Indii a Číne lekári každý rok predpíšu antibiotiká takmer osemdesiatim percentám obyvateľov a na Ukrajine sú antibiotiká dokonca voľnopredajné. Doplatia na to často cestovatelia, ktorí si z týchto krajín neraz prinesú suvenír v podobe rezistentnej baktérie. Ešte ďalekosiahlejšie dôsledky má užívanie antibiotík v živočíšnej výrobe na urýchlenie rastu alebo na zabránenie epidémií zvierat. Odhady hovoria, že približne polovica spotrebovaných antibiotík v Európe ide práve na tento účel a v USA je toto percento ešte vyššie. Možno tu je hlavná príčina vzniku multirezistentných bakteriálnych kmeňov. Ich zvyškové koncentrácie totiž konzumujeme napríklad v mäse a aj v týchto mikromnožstvách sú stále účinné na tvorbu rezistencie. Napriek týmto faktom je pre nás rovnako nebezpečné, ak by sme v oprávnenej chvíli antibiotikum nedostali. Prechodená bakteriálna infekcia môže spôsobiť nielen trvalé následky, ale dokonca aj smrť pacienta. Treba byť len opatrní pri výbere lieku a dôslední pri jeho užívaní.

Okrem jednorazovej tablety, ktorá dodá kompletnú dávku antibiotika potrebnú na celú liečbu, existuje aj antibiotický sirup s postupným uvoľňovaním. Rovnako ho stačí vypiť jediný raz, čím nahradí sedem- až desaťdňovú liečbu. Vrcholom farmaceutickej invencie je však antibiotikum v slamke – pre deti na zamaskovanie lieku alebo pre tých, ktorí majú problém s jeho pachuťou. Účinná látka sa ukrýva v slamke vo forme granúl bez chuti. Tú vložíte do ľubovoľného nápoja s maximálnou teplotou 40 stupňov Celzia a spolu s ním cez slamku vypijete aj liek už v prvom hlte!

Antibiotiká účinkujú iba na bakteriálne infekcie, proti vírusom sú zbytočné. Nádchu, chrípku a ani väčšinu bolestí hrdla či kašeľ s nimi nevyliečite. Naopak, potrebné bývajú pri angínach, zápaloch dutín, ušných či močových infekciách. O akú chorobu ide, to by mal rozhodnúť váš lekár, pomôcť si môže zmeraním hladiny C reaktívneho proteínu (CRP) vo vašej krvi. Tá sa zvyšuje len vtedy, ak v tele prebieha bakteriálna infekcia. Od minulého roku je prístroj na meranie CRP povinnou výbavou každej ambulancie pre deti a dorast. Práve preto, aby sa zabránilo zbytočnému predpisovaniu antibiotík.

Moderné širokospektrálne antibiotiká spôsobia v črevnej mikroflóre doslova genocídu. Preto nezabúdajte ani pri rýchloliečbe na probiotiká. Užívajte ich však s dostatočným časovým odstupom, minimálne štyri hodiny po antibiotiku. Podporte ich aj užitím B-komplexu, pretože vitamíny tejto skupiny sa pri antimikrobiálnej liečbe produkujú v zníženom množstve.

Pri vyšších dávkach rastie aj riziko nežiaducich účinkov antibiotík. Vždy si dôsledne prečítajte príbalový leták, aby ste vedeli, ako ich správne užiť. Alkohol býva tabu, niekedy však treba vysadiť aj mlieko a strániť sa pobytu na slnku. Všímajte si, ako vaše telo na liek reaguje. Antibiotickú liečbu okamžite prerušte, ak na tele spozorujete vyrážky či iné možné vedľajšie účinky ako malátnosť, závraty, kŕče, alebo dokonca poruchy sluchu. Nezabúdajte, že napriek krátkej liečbe účinná látka zostane v tele ešte niekoľko dní po podaní poslednej dávky. Preto neprestávajte s probiotikami.