Moderná medicína stále nepozná odpovede na všetky otázky týkajúce sa liečby tohto ochorenia ako aj liečby postcovidových stavov, ktoré trápia mnohých pacientov. Aké sú možnosti pri riešení následkov po ochorení COVID-19? A existuje možnosť, ako zabrániť vzniku ochorenia COVID-19?

Smutné štatistiky

Infekčné respiračné ochorenie COVID-19, spôsobené novým koronavírusom SARS-CoV-2, postihuje najmä dýchací systém, vo vážnych prípadoch vyvoláva ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacienta. Výsledkom tohto ochorenia bolo doteraz podľa WHO celosvetovo potvrdených 757 miliónov prípadov nákazy, z ktorých 6,9 milióna skončilo smrťou (štatistika k 27. februáru 2023). Na Slovensku bolo do uvedeného dátumu pozitívne testovaných laboratórnymi testami viac ako 1.8 milióna obyvateľov a choroba si vyžiadala 21.021 obetí. Ďalšie dáta, ku ktorým sa výskumníci dopracovali, ukazujú, že až 5 až 10% percent chorých postihuje postcovidový syndróm.

Ktoré komplikácie spôsobuje COVID-19?

V súvislosti s následkami po prekonaní ochorenia rezonujú dva pojmy, a to dlhodobý, tzv. long covid a post covid, čiže stav po ochorení covid. Long covid vystihuje fázu štyri týždne po akútnej infekcii. Obdobie po dvanástich týždňoch sa berie ako „postcovidový syndróm“, prechádzajúci do chronického štádia. Ide o nešpecifické dlhotrvajúce zdravotné problémy po prekonaní ochorenia spôsobeného vírusom COVID-19, najčastejšie zápalové procesy prebiehajúce v rôznych častiach tela. O tomto syndróme nie sú zatiaľ dostupné všetky informácie, avšak už teraz vieme, že má veľmi široké spektrum príznakov.

K celkovým príznakom patrí zvýšená únava, malátnosť a znížená výkonnosť. Aj keď sa tieto príznaky zdajú banálne, neustála únava sťažuje vykonávanie bežných aktivít a môže viesť až ku práceschopnosti. Športovci zvyknú byť limitovaní vo svojich športových výkonoch.

K častým príznakom patria poruchy nálady, depresie alebo poruchy spánku. Zaraďujeme ich medzi psychické príznaky, ktoré vznikli dôsledkom izolácie, ktorú pacienti prežili počas infekcie a liečby, ale sú aj dôsledkom obáv, neistoty a napätia spojeného s pandémiou.

Mnohí pacienti sa po prekonaní Covid-19 sťažujú na bolesti hlavy rôznej intenzity. Objavujú sa aj závažnejšie ťažkosti, ako zápalové poškodenie centrálneho nervového systému, periférnych nervov, encefalopatia, epilepsia či cievne mozgové príhody. Ako následok infekcie sa často vyskytuje tzv. zahmlenie mozgu, ktoré sa prejaví poruchami sústredenia či zhoršením pamäti čo negatívne ovplyvňuje pracovné činnosti či iné aktivity, pri ktorých je potrebné sústrediť sa. Tu hovoríme o neurologických príznakoch.

Pľúcne príznaky sa prejavujú najčastejšie pri námahe. V niektorých prípadoch sú zmeny v štruktúre pľúc viditeľné na RTG snímkach. Patrí sem pretrvávajúci kašeľ, znížená kapacita pľúc, zadýchavanie sa pri námahe, tlak alebo bolesť na hrudníku, pľúcna fibróza.

Rozlišujeme aj reumatologické príznaky (bolesti kĺbov a svalov, kožné vyrážky, svrbenie), gastrointestinálne príznaky (hnačka, bolesti brucha, nechutenstvo) a v neposlednom rade závažnejšie kardiovaskulárne príznaky, z ktorých spomenieme búšenie srdca, zápal srdcového svalu (myokarditída), točenie hlavy po postavení sa zo sedu alebo ľahu alebo posttrombotický syndróm. Medzi pretrvávajúce postcovidové ťažkosti patrí aj strata vlasov, zmenená chuť a čuch, svalová slabosť, zvýšená teplota, hučanie v ušiach.

Postcovidový syndróm

Postcovidový syndróm sa môže u pacientov vyskytnúť bez ohľadu na to, či prekonali vážne covidové ochorenie a museli byť hospitalizovaní, alebo u nich išlo o ľahšiu formu, na ktorú stačila domáca liečba, prípadne boli „bezpríznakoví“.

Liečba postcovidového syndrómu

Postupne vznikajú postcovidové ambulancie alebo postcovidové centrá. Pri liečbe sa odborníci zameriavajú na individuálny prístup k pacientovi podľa priebehu jeho ochorenia a následných pretrvávajúcich ťažkostí. Personalizovaný liečebný plán zvyčajne obsahuje oxygenoterapiu, ktorá zlepšuje zásobovanie mozgu a celého tela kyslíkom, alebo infúznu liečbu, ktorá je zameraná na obnovu mozgovej činnosti a zmiernenie až odstránenie bolestí. Dôležitá je aj rehabilitácia a dodržiavanie správnej životosprávy.

Komplikácie po očkovaní

Okrem komplikácii súvisiacimi s postcovidovým syndrómom sa často stretávame aj s komplikáciami po očkovaní. V roku 2021 sa naplno začalo doslova masové očkovanie vakcínami, ktoré malo chrániť ľudí pred nežiadúcimi účinkami vírusu na organizmus. Terapeutický účinok vakcín proti ochoreniu SARS-CoV-2 zostáva v niektorých prípadoch však naďalej otázny a pomerne kontroverzný. Zistilo sa, že vakcíny proti vírusu COVID-19 za určitých okolností môžu spôsobiť komplikácie, ktoré sa objavujú po vakcinácii a sú spojené s kradiovaskulárnym systémom. Udávané problémy sú trombóza, embólia, myokarditída, perikarditída, arytmia, či infarkt myokardu.

Pomoc pre pacientov s postcovidovým syndrómom a pre ľudí s komplikáciami po očkovaní

Doposiaľ bolo preskúmaných viacero účinných látok, ktoré by mohli zabrániť ochoreniu COVID-19 alebo zmierniť jeho priebeh. Štúdie prichádzajú každý deň s novými a hlbšími poznatkami o fungovaní niektorých účinných látok proti SARS-CoV-2, ktoré spoľahlivo podporia imunitu a potlačia rozvoj vírusu v tele. Patria sem vitamín D3, zinok, glutatión či laktoferín,ktorý patrí medzi najsilnejšie imunostimulačné prirodzené prostriedky na podporu imunity.

Zdravie pochádzajúce z Japonska

Prírodným riešením pre zabránenie prepuknutia COVID-19 je aj enzým nattokinázaNattokinase Plus od slovenského výrobcu Kompava. Zároveň môže pomôcť pri dlhodobých problémoch, ktoré sú dôsledkom očkovania.

Silný enzým nattokináza bol objavený v tradičnom ázijskom jedle „natto“ v 80. rokoch 20. storočia a stal sa predmetom množstva výskumov. Účinok nattokinázy objavil japonský lekár Hiroyuki Sumi s tímom odborníkov v laboratóriu, keď pridal jedlo natto do trombu v Petriho testovacej miske. Pri výskume bola v laboratóriu nastavená teplota 37 °C, aby sa simulovala prirodzená teplota ľudského tela. Výskumný tím pozoroval postupný rozklad trombu, ktorý sa nakoniec úplne „rozpustil“ po 18 hodinách. Nattokináza bola identifikovaná ako prírodná látka, ktorá má schopnosť rozpúšťať zrazeniny.

Natto sa tradične vyrába fermentáciou sójových bôbov pomocou prospešnej baktérie Bacillus subtilis natto, čím sa prírodnou cestou získava enzým nattokináza. Zvýšená konzumácia jedla natto znižuje riziko celkovej úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby, predovšetkým na ischemickú chorobu srdca. Natto tak prispieva k dlhovekosti japonskej populácie. Keď si porovnáme najnovšie štatistiky, Slováci sa v priemere dožívajú až o 10 rokov menej, ako Japonci.

Ako súvisí nattokináza s COVIDOM?

Prevratná japonská štúdia z roku 2022 s názvom „Degradačný účinok nattokinázy na spike protein SARS-CoV-2,“ potvrdzuje, že nattokináza hrá kľúčovú úlohu pri degradácii S proteínu. Je to ten proteín, ktorý slúži ako vstupná brána vírusu do našich buniek. Taktiež rozkladá rovnaké S proteíny, ktoré sa v organizme môžu začať nekontrolovateľne tvoriť po očkovaní alebo po infekcii vírusom.

Nattokinase Plus má teda 2 potenciálne účinky v súvislosti s vírusom COVID-19:

-      Prevencia pred vznikom ochorenia SARS-CoV-2.
-      Zabránenie ďalšiemu poškodeniu organizmu, ktoré spôsobilo očkovanie alebo infekcia.

Kto by mal užívať nattokinázu?

Nattokináza sa užíva ako prevencia vzniku krvných zrazenín a na zlepšenie prietoku krvi v cievach. Znižuje tlak krvi a cholesterol v krvi a pozitívne vplýva pri poruchách krvného obehu. Taktiež slúži aj ako prevencia pred tzv. economy class syndrom – ide o riziko vzniku trombózy v dôsledku dlhých a častých letov lietadlom.

Ak si nie ste istí, ako nattokinázu dávkovať a ako dlho užívať, vyhľadajte našu diagnostiku živej kvapky krvi alebo diagnostiku ciev, kde Vám na základe aktuálneho stavu Vášho organizmu vieme nastaviť individuálne dávkovanie, prípadne zistiť riziko rozvoja kardiovaskulárnych ochorení.