Poznáte pravý stres na pracovisku? Šibeničné termíny, požiadavky nadriadených či klientov, ktoré sa zdajú za hranicou možného? Poviete si, bežná vec, ktorá sa stala súčasťou vášho každodenného života. Či už pracujete ako administratívna pracovníčka, vedúca oddelenia, predavačka, alebo máte vlastný biznis, stres v práci postihuje väčšinu z vás a nezáleží na tom, či pracujete manuálne, alebo v teple kancelárie. Niekto pod stresom nedokáže ani len premýšľať, iný si zas prácu pod napätím pochvaľuje a tvrdí, že vďaka tomu pracuje rýchlejšie a efektívnejšie. Pracovný stres je však dvojsečný pomocník, ktorý dokáže vyrobiť poriadny zdravotný problém.

So stresom sa každý vyrovnáva individuálne. Niekoho priam paralyzuje, nie je schopný rozmýšľať konštruktívne a pracovať systematicky, myslí len na to, koľko práce ho ešte čaká a ako málo času má na povinnosti. Inému práca pod stresom neprekáža a zo situácie dokážu vyťažiť maximum. „Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, nadobličky produkujú viac adrenalínu, nervový systém je v plnej pohotovosti. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, pociťujeme búšenie srdca, hladina cukru v krvi stúpa,“ vysvetľuje neurológ Milan Grofik z Univerzitnej nemocnice v Martine. Možno aj preto sa vám zdá, že v tom stave „nabudenia“ vám to myslí rýchlejšie. Keď však pracovné napätie odznie a všetko je hotové, zrazu máte pocit intenzívnej únavy.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/stres-praci-vas-moze-zabit-vyvarujte-chronickemu-tlaku.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Stres v práci vás môže zabiť: Vyvarujte sa chronickému tlaku!</a>

Ak nedokážete vypnúť ani pri príjemných voľnočasových aktivitách a zaspávanie vám znepríjemňujú myšlienky na  pracovné povinnosti, vedzte, že to nie je zdravé. Za týmito pocitmi je chronický vnútorný stres, ktorý si ani nemusíte uvedomovať, ale môže vážne poškodiť psychické i fyzické zdravie. „Každý deň prináša so sebou množstvo situácií, keď sa dostávame do úzkych a závisí len od nás, ako situáciu vyhodnotíme – či ako normálnu záťaž, alebo ako veľký stres. No ak aj bežné veci okolo seba vyhodnocujeme ako stresujúce a nedokážeme zrelaxovať telo ani myseľ, je jasné, že žijeme v chronickom strese,“ vysvetľuje doktor Grofik. Dlhodobé pôsobenie stresujúcich podnetov v práci môže vyústiť do chronického stresu, ktorý sa podieľa aj na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, ako sú ochorenia tráviaceho systému, srdcovo-cievnych či psychických ochorení. Stres na pracovisku je zároveň kľúčový faktor vzniku zdanlivo nenápadného, no o to väčšieho nebezpečenstva – tetánie.

Ochorenie vystresovaných. Väčšina ľudí o ňom nikdy nepočula, teda až do chvíle, kým sa u nich neprejavil tetanický záchvat. „Bola to moja prvá práca, naozaj som sa snažil. Nadčasy, nepravidelná strava, nedostatok spánku a všadeprítomný stres. Vždy som bol zdravý, preto ma tetanický záchvat poriadne vydesil. Najprv mravčenie v rukách a nohách, potom plytké dýchanie, bolesť na hrudi. Myslel som si, že som vo svojich dvadsiatich ôsmich rokoch dostal infarkt,“ opisuje svoje skúsenosti s tetániou IT konzultant Marek. Tetanický záchvat, prejav tetanického syndrómu, je odpoveď tela na stres a na preťaženie organizmu, ktorý nemá čas regenerovať. V stresových situáciách sa menia koncentrácie minerálov v medzibunkovej tekutine a nastáva dramatický úbytok najmä magnézia, čiže horčíka. „Nedostatok magnézia v ľudskom organizme ovplyvňuje funkcie viacerých orgánových systémov, ale najvýraznejšie sa prejaví vo fungovaní nervového systému, kde má za úlohu tlmiť jeho dráždivosť. Narúšajú sa základné funkcie centrálneho nervového systému, čo má za následok podráždenosť, únavu, nespavosť, depresiu, nevýkonnosť a bolesti hlavy,“ upozorňuje neurológ. Podávanie magnézia teda normalizuje fyziologické funkcie a zabezpečuje, aby v bunkách všetko fungovalo tak, ako má.

Odhaduje sa, že tetanický syndróm postihuje asi 10 percent populácie, pričom sa vyskytuje najmä u mladších ľudí a u ľudí pociťujúcich zvýšenú mieru stresu. Jeho typickým príznakom, ktorý môžete spozorovať na svojom tele, je zvýšené svalové napätie, najmä v oblasti tvárového a šijového svalstva, svalové kŕče v rukách i v nohách či mimovoľné svalové zášklby v oblasti tváre, trupu alebo končatín. Najzávažnejším prejavom tetánie je tetanický záchvat. Prichádza ako náhly pocit nevoľnosti a úzkosti. Vzápätí sa dostavia pocity tŕpnutia, mravčenia či brnenia v rukách a nohách alebo aj v oblasti tváre, najmä pier. Vrcholom záchvatu môžu byť kŕče v končatinách, ktoré môžu mať charakter nepríjemného vykrúcania. „Základom liečby tetánie je magnézium, a to nielen počas záchvatu, keď sa podáva vo vysokých dávkach, ale aj preventívne ako antistresor. Počas zvýšenej psychickej záťaže sa z buniek vyplavuje nadmerne,“ vysvetľuje doktor Grofik. Magnézium je však minerál, ktorý ľudské telo potrebuje nielen pri vyrovnávaní so stresom. „Používa sa aj ako podporná liečba pri migréne, ako prvá pomoc pri búšení srdca, pri vysokom krvnom tlaku či pri pocite úzkosti. Preventívne ho možno užívať aj v rámci prevencie artériosklerózy a jej dôsledkov, ako je infarkt myokardu či mozgová príhoda,“ tvrdí neurológ.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/liekov-stres-uzivame-viac-ako-je-slovakov-vdacime-za-svojim-sefom.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Liekov na stres užívame viac, ako je Slovákov: Vďačíme za to svojim šéfom! </a>

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR je najčastejším stresovým pracovným prostredím hluk, nevyhovujúce pracovné podmienky, príliš veľa ľudí v jednom priestore a nedostatočné materiálne vybavenie. Podľa charakteru práce sa za najstresovejšie situácie považujú termínované úlohy, príliš veľa alebo málo práce, nutnosť reagovať na nepredvídané okolnosti, veľa zodpovednosti pri malých kompetenciách, práca na zmeny, monotónna práca.

<a class="bluewiki" href="/izdravie/wiki/psychicke-choroby.html#tabwiki1"> Psychické choroby </a>