MENU
zdravy-zivot

Testovanie na osteoporózu nebolí

Denzitometer síce zachytí zmenu, no nevie rozpoznať, o čo ide, a výsledkom je, že všetko zaráta do priemeru hustoty kostí. Vo vyššom veku preto nezriedka získame výsledok s dobrou hustotou kostí, a pritom už môžu byť poriadne odvápnené.
Zdravý život

Testovanie na osteoporózu nebolí

Rozhodol sa váš lekár odhaliť, či máte osteoporózu? Pripravte sa na meranie hustoty kostnej hmoty, odber krvi a moču. Denzitometrie sa báť nemusíte, nebolí, výsledky vyšetrenia však môžu klamať.

Denzitometria je najobjektívnejším vyšetrením. Na bezbolestné, približne dvadsať minút trvajúce meranie hustoty kostnej hmoty sa nemusíte nijako pripravovať. „Pacient si ľahne na špeciálny stôl a nad ním sa presúva rameno, ktoré skenuje hustotu kostí. Sníma na princípe röntgenu, ale dávka žiarenia je naozaj zanedbateľná. Výsledok je k dispozícii ihneď,“ tvrdí docent MUDr. Zdenko Killinger, PhD. Kedysi lekári hustotu kostí kontrolovali najmä na kostiach predlaktia a na päte. Bolo to rýchle, ale nedostatočné.

Pätová kosť ani predlaktie sa totiž neodvápňujú najrýchlejšie ako prvé. „Kosti na predlaktí môžu ešte vykazovať dobré hodnoty hustoty kostnej hmoty, a pritom chrbticové stavce sú už dávno odvápnené, lebo vápnik sa z nich odlučuje skôr. Dôležitejšie je preto merať hustotu na miestach s vysokým rizikom najzávažnejších zlomenín, na chrbtici a krčku stehennej kosti. Predlaktia a pätovú kosť kontrolujeme len vo výnimočných prípadoch, keď nemôžeme snímať chrbticu alebo hornú časť stehennej kosti pre endoprotézu či iné príčiny.“

DOBRÝ VÝSLEDOK A OSTEOPORÓZA?

Meranie pomocou denzitometra najmä u starších ľudí môže mať nejeden zádrh. Výsledné hodnoty môžu skresliť i degeneratívne zmeny, najmä rôzne výrastky.

„Stáva sa aj to, že človek prekoná zlomeninu stavca, ktorá sa hojí tak, že sa mu okolo poškodeného miesta vytvorí nové kostné tkanivo a určité výčnelky.Denzitometer síce zachytí zmenu, no nevie rozpoznať, o čo ide, a výsledkom je, že všetko zaráta do priemeru hustoty kostí. Vo vyššom veku preto nezriedka získame výsledok s dobrou hustotou kostí, a pritom už môžu byť poriadne odvápnené. Keď teda dostaneme normálny nález a napriek tomu máme podozrenie na osteoporózu, naporúdzi máme dve riešenia. Jedným je, že pacienta pošleme na röntgen. Odhalí, či nemá zlomený stavec bez toho, aby o tom vedel.Napriek dobrým výsledkom denzitometrie mu vtedy nasadíme lieky proti osteoporóze. Práve pacienti s prekonanou zlomeninou stavca sú totiž najrizikovejší. Takmer štvrtine hrozí, že sa im do roka zlomí aj ďalší. Druhou možnosťou je, že ak pri denzitometrii odhalíme trebárs dva stavce skreslené výrastkami, vylúčime ich z merania. Hustotu kostí potom určíme z ďalších nezmenených stavcov. Sú skrátka rôzne možnosti, ako nájsť pacienta s osteoporózou. V praxi sa, žiaľ, obvykle nevyužívajú dostatočne. Možno aj preto, že denzitometria sa robí len pätnásť rokov a v porovnaní s inými vyšetreniami je v podstate ešte vždy v plienkach,“ vysvetľuje docent Zdenko Killinger.

ODBERY KRVI A MOČU

Denzitometria nie je jediné vyšetrenie, ktoré podstúpite pri podozrení na osteoporózu.„Ak meranie hustoty kostí nedopadlo dobre a bude potrebná liečba, doplníme výsledky krvnými testami. Prezradia, čo je príčinou riedkych kostí. V krvi sledujeme nielen hladinu vápnika, ale aj horčíka, fosforu a iných parametrov.

Prínosná je i kontrola hladiny vápnika v moči, ktorý pacient musí zbierať dvadsaťštyri hodín. Prinízke hladiny nás upozornia, že ho pacient nemá dostatok, či už pre nedostatočný príjem v strave, alebo pre jeho zhoršené vstrebávanie z tráviaceho traktu. Telo to vtedy čiastočne kompenzuje aj tým, že takmer úplne zastaví vyplavovanie tohto minerálu do moču.

Pri testovaní sa naozaj nestačí uspokojiť s tým, že v krvi je vápnika dosť. Pravda je taká, že človek ho nemusí v strave prijímať vôbec a z krvného rozboru sa aj tak dozvedáme o jeho dobrej hladine, lebo si tento minerál odčerpáva z kostí. Ideálna hladina vápnika v krvi je totiž nevyhnutná pre život a má prioritu pred kosťami. Ak sa teda niekto o príjem vápnika dlhodobo nestará, odnesie si to práve jeho kostra,“ vysvetľuje docent Killinger.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Synček v noci kašle a vracia. Nikto nám nevie pomôcť

Nepíšete, ako dlho stav u vášho syna trvá, či mu predchádzalo nejaké nachladnutie alebo sa zrazu v noci objavil kašeľ s vracaním. Kašeľ je dôležitým diagnostickým príznakom, ktorý upozorňuje na to, že niečo sa v tele deje. Ja by som myslela na tri veci. Ako prvú na začínajúcu astmu, teda zvýšenú reaktivitu priedušiek. Niekedy je kašeľ jediným príznakom astmy. Vyskytuje sa najmä v noci a spúšťa ho často cvičenie, alergia, prechladnutie či studený vzduch. Po druhé by mohlo ísť o gastroezofageálny reflux, teda vrátenie obsahu žalúdka do pažeráka. V ležiacej polohe obsah zateká do priedušiek a vyvoláva kašeľ. Vhodné je gastroenterologické vyšetrenie. A po tretie netreba zabúdať na čierny kašeľ hlavne pri neočkovaných deťoch. Obvodný lekár odoberie krv na sérologické vyšetrenie. Toto infekčné ochorenie vyvoláva baktéria a je potrebné začať čím skôr antibiotickú liečbu. Dieťa aj po zvládnutí akútnej infekcie kašle aj niekoľko mesiacov.

čítať viac

Mám vysoký tlak a problémy so srdcom. Je riziko dať sa očkovať proti covidu?

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 má len málo kontraindikácií, podobne ako očkovania proti iným vírusovým ochoreniam. Liečená hypertenzia medzi ne nepatrí. Je dôležité pravidelne užívať lieky, aby hodnoty tlaku boli v norme. Samozrejme, po podaní akejkoľvek očkovacej látky môže dôjsť k zmene hodnôt, je preto potrebné, aby ste si po očkovaní merali tlak krvi častejšie, aspoň jeden- až dvakrát denne.

Nepíšete, aké problémy so srdcom máte, ale predpokladám, že aj tie sú liečené alebo sledované u špecialistu. Podobne ako pri hypertenzii – ani  porucha rytmu srdca nie je prekážkou na vykonanie očkovania. Ak máte obavy, poraďte sa so svojim všeobecným lekárom alebo špecialistom.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor