MENU
zdravy-zivot

Testovanie na osteoporózu nebolí

Denzitometer síce zachytí zmenu, no nevie rozpoznať, o čo ide, a výsledkom je, že všetko zaráta do priemeru hustoty kostí. Vo vyššom veku preto nezriedka získame výsledok s dobrou hustotou kostí, a pritom už môžu byť poriadne odvápnené.
Zdroj: Profimedia.sk
Zdravý život

Testovanie na osteoporózu nebolí

Rozhodol sa váš lekár odhaliť, či máte osteoporózu? Pripravte sa na meranie hustoty kostnej hmoty, odber krvi a moču. Denzitometrie sa báť nemusíte, nebolí, výsledky vyšetrenia však môžu klamať.

Denzitometria je najobjektívnejším vyšetrením. Na bezbolestné, približne dvadsať minút trvajúce meranie hustoty kostnej hmoty sa nemusíte nijako pripravovať. „Pacient si ľahne na špeciálny stôl a nad ním sa presúva rameno, ktoré skenuje hustotu kostí. Sníma na princípe röntgenu, ale dávka žiarenia je naozaj zanedbateľná. Výsledok je k dispozícii ihneď,“ tvrdí docent MUDr. Zdenko Killinger, PhD. Kedysi lekári hustotu kostí kontrolovali najmä na kostiach predlaktia a na päte. Bolo to rýchle, ale nedostatočné.

Pätová kosť ani predlaktie sa totiž neodvápňujú najrýchlejšie ako prvé. „Kosti na predlaktí môžu ešte vykazovať dobré hodnoty hustoty kostnej hmoty, a pritom chrbticové stavce sú už dávno odvápnené, lebo vápnik sa z nich odlučuje skôr. Dôležitejšie je preto merať hustotu na miestach s vysokým rizikom najzávažnejších zlomenín, na chrbtici a krčku stehennej kosti. Predlaktia a pätovú kosť kontrolujeme len vo výnimočných prípadoch, keď nemôžeme snímať chrbticu alebo hornú časť stehennej kosti pre endoprotézu či iné príčiny.“

DOBRÝ VÝSLEDOK A OSTEOPORÓZA?

Meranie pomocou denzitometra najmä u starších ľudí môže mať nejeden zádrh. Výsledné hodnoty môžu skresliť i degeneratívne zmeny, najmä rôzne výrastky.

„Stáva sa aj to, že človek prekoná zlomeninu stavca, ktorá sa hojí tak, že sa mu okolo poškodeného miesta vytvorí nové kostné tkanivo a určité výčnelky.Denzitometer síce zachytí zmenu, no nevie rozpoznať, o čo ide, a výsledkom je, že všetko zaráta do priemeru hustoty kostí. Vo vyššom veku preto nezriedka získame výsledok s dobrou hustotou kostí, a pritom už môžu byť poriadne odvápnené. Keď teda dostaneme normálny nález a napriek tomu máme podozrenie na osteoporózu, naporúdzi máme dve riešenia. Jedným je, že pacienta pošleme na röntgen. Odhalí, či nemá zlomený stavec bez toho, aby o tom vedel.Napriek dobrým výsledkom denzitometrie mu vtedy nasadíme lieky proti osteoporóze. Práve pacienti s prekonanou zlomeninou stavca sú totiž najrizikovejší. Takmer štvrtine hrozí, že sa im do roka zlomí aj ďalší. Druhou možnosťou je, že ak pri denzitometrii odhalíme trebárs dva stavce skreslené výrastkami, vylúčime ich z merania. Hustotu kostí potom určíme z ďalších nezmenených stavcov. Sú skrátka rôzne možnosti, ako nájsť pacienta s osteoporózou. V praxi sa, žiaľ, obvykle nevyužívajú dostatočne. Možno aj preto, že denzitometria sa robí len pätnásť rokov a v porovnaní s inými vyšetreniami je v podstate ešte vždy v plienkach,“ vysvetľuje docent Zdenko Killinger.

ODBERY KRVI A MOČU

Denzitometria nie je jediné vyšetrenie, ktoré podstúpite pri podozrení na osteoporózu.„Ak meranie hustoty kostí nedopadlo dobre a bude potrebná liečba, doplníme výsledky krvnými testami. Prezradia, čo je príčinou riedkych kostí. V krvi sledujeme nielen hladinu vápnika, ale aj horčíka, fosforu a iných parametrov.

Prínosná je i kontrola hladiny vápnika v moči, ktorý pacient musí zbierať dvadsaťštyri hodín. Prinízke hladiny nás upozornia, že ho pacient nemá dostatok, či už pre nedostatočný príjem v strave, alebo pre jeho zhoršené vstrebávanie z tráviaceho traktu. Telo to vtedy čiastočne kompenzuje aj tým, že takmer úplne zastaví vyplavovanie tohto minerálu do moču.

Pri testovaní sa naozaj nestačí uspokojiť s tým, že v krvi je vápnika dosť. Pravda je taká, že človek ho nemusí v strave prijímať vôbec a z krvného rozboru sa aj tak dozvedáme o jeho dobrej hladine, lebo si tento minerál odčerpáva z kostí. Ideálna hladina vápnika v krvi je totiž nevyhnutná pre život a má prioritu pred kosťami. Ak sa teda niekto o príjem vápnika dlhodobo nestará, odnesie si to práve jeho kostra,“ vysvetľuje docent Killinger.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Napriek diéte FODMAP mi bolesti neustúpili. Musím kvôli liekom navštíviť špecialistu?

SIBO je ochorenie, pri ktorom dochádza k nadmernému alebo aj abnormálnemu prerastaniu tenkého čreva baktériami. V tomto prípade sa indikuje antibiotická liečba, pričom najlepšie skúsenosti sú s liečivom rifaximín. Dané antibiotikum vám môže predpísať len špecialista. Zvyšné, ako je norfloxacín a amoxicilín, môže predpísať aj všeobecný lekár.

čítať viac

Mám hraničné hodnoty tlaku. Kedy treba začať liečbu?

Hodnoty tlaku krvi nie sú rovnaké u toho istého človeka počas celého dňa. Vplýva naň veľa faktorov. U dospelých sa ako normálny  tlak  krvi uvádza hodnota 120/75 - 80 mmHg. Hraničný tlak krvi je medzi 130 -139/80 - 90 mmHg a za hypertenziu I. stupňa sa považuje opakovane nameraný tlak krvi 140 -160/90 -100 mmHg. Pre správne meranie treba zabezpečiť základné podmienky - seďte predtým bez stresu a predchádzajúcej fyzickej aktivity minimálne päť minút a nebuďte veľmi najedená ani hladná. Tlak si merajte dva až tri razy týždenne v rôznych časoch, nielen ráno po zobudení.

S liečbou zvýšeného tlaku krvi by ste mali začať, ak ste si viac týždňov po sebe namerali takmer vždy zvýšené hodnoty. Objednajte sa k všeobecnému lekárovi. Niekedy sa vám sestrička v ambulancii nameria zvýšené hodnoty tlaku krvi, ktoré sa odlišujú od nameraných v domácom prostredí. Môže ísť o syndróm bieleho plášťa. Aj v tomto prípade je potrebné začať cielenú liečbu s primeranou dávkou a kombináciou liekov. Na potvrdenie hypertenzie mimo ambulancie lekára je často nevyhnutné vykonať 24-hodinové monitorovanie tlaku krvi, ktoré sleduje tlak aj počas noci, keď spíte. Až tento výsledok niekedy definitívne odhalí hodnoty tlaku krvi.

Pri hraničných hodnotách krvného tlaku odporúčame diétne a režimové opatrenia. Znížte konzumáciu kuchynskej soli, ale pozor, je prítomná  takmer v každom jedle, najmä v kupovanom. Znížte hmotnosť, prestaňte fajčiť a začnite s pravidelným aeróbnym cvičením, napríklad pravidelnou rýchlejšou chôdzou v trvaní 30 až 45 minút aspoň tri- až päťkrát týždenne. Pravidelne užívajte magnézium.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor