MENU
zdravy-zivot

Stres nemusí byť nebezpečný, ak jednu vec robíte inak. Dokonca ho využijete vo svoj prospech

Ide to s vašou náladou dole z kopca? Stále nič nestíhate a vyčítate si to? Potrebujete zmeniť maličkosť.
Zdravý život

Stres nemusí byť nebezpečný, ak jednu vec robíte inak. Dokonca ho využijete vo svoj prospech

Nie je škodlivý samotný stres, ale to, aké reakcie naň si zvolíme. Ako prehodiť výhybku?

Možno toto všetko zvládnuť? Napadlo zrejme každému, kto sa bál o zamestnanie, koronavírusu a ešte sa aj musel naučiť učiť deti, alebo ich prinajmenšom vedieť zabaviť počas osemhodinového pracovného času. Prešli sme si tým všetci. O tom, s akou veľkou ujmou, rozhoduje podľa vedcov naša schopnosť so železnou guľou naložiť.

Veríte, že je zlý? 

Psychologičky Kari Leibowitzová a Alia Crumová zo Stanford Mind& Body Lab publikovali v New York Times zaujímavý článok, v ktorom tvrdia, že aj z neúnosného stresu dokážeme vyťažiť. „Vyše dekáda výskumov – našich i iných – naznačuje, že nie typ alebo množstvo stresu určuje jeho dopad, ale naše mentálne nastavenie sa naň. V jednej štúdii ľudia s najvyššou úrovňou stresu mali o 43% vyššie riziko, že umrú, len ak verili, že stres je pre ich zdravie zlý. Tí, ktorí tiež zažívali veľký stres, ale nevnímali ho ako škodlivý, mali porovnateľné riziko úmrtia s inými skupinami ľudí v štúdii vrátane tých s veľmi nízkou mierou stresu,“ píšu autorky o výsledkoch zo sledovania tridsiatich tisícok Američanov pracujúcich vo finančnom sektore počas ekonomickej krízy v roku 2008.

 

Nespokojenci po troch mesiacoch osvojenia si špeciálnej techniky zvládnutia stresu vykazovali menej negatívnych dopadov na zdravie i zvýšili pracovný výkon bez toho, aby množstvo stresu reálne znížili. Stačilo zmeniť náhľad na stres.

Tí, ktorí tiež zažívali veľký stres, ale nevnímali ho ako škodlivý, mali porovnateľné riziko úmrtia s s tými s veľmi nízkou mierou stresu.
 

Nie okolnosti, ale prístup

Je to univerzálny kľúč? Slovenský psychológ PhDr. Dušan Fábik upozorňuje, že táto myšlienka môže byť aj riziková. Úlohu „nastaviť sa na stres“ totiž treba správne pochopiť. „Na základe tejto úvahy by mohli mať ľudia tendenciu popierať svoj stres a presviedčať sa, že nie sú napätí v domnienke, že znížia škodlivosť stresu. V konečnom dôsledku by však týmto spôsobom akurát prekračovali hranice svojho organizmu a ešte viac si fyzicky aj psychicky uškodili. Vždy je lepšie pri pocite napätia, bližšie ho spoznať a nepopierať ho v sebe,“ mieni odborník. Leibowitzová a Crumová však ponúkajú vysvetlenie v trojkrokovom návode, ako sa so stresom popasovať. Samozrejme za predpokladu, že jeho množstvo objektívne nedokážete znížiť.

Bolesti na rôznych miestach tela úzko súvisia s prílišným stresom.Bolesti na rôznych miestach tela úzko súvisia s prílišným stresom.
Bolesti na rôznych miestach tela úzko súvisia s prílišným stresom.
Zdroj: Shutterstock

Nemysli na ružového slona

Prvý krok je presne poznať zdroje stresu. Ich pomenovaním vedome a úmyselne presuniete nervovú aktivitu z amygdaly – centra emócií a strachu – do prefrontálneho kortexu, zodpovedného za kontrolu a plánovanie,“ objasňujú odborníčky. Ak teda máte obavu z pandémie, alebo čohokoľvek iného, skonkretizujte si, čoho sa bojíte najviac. Nakazíte sa cestou do obchodu, ochorie vám dieťa, prídete o prácu? Nevytesňujte skutočnosť, že stať sa to môže. Už len pripustenie tejto možnosti prinesie úľavu. Podľa amerických psychologičiek sa tým vyhnete zhubnému procesu takzvaného ironického mentálneho procesovania, v ľudovej reči známeho ako „nemysli na ružového slona“.

Princíp prijatia

Pomáha počítať s tým, že situácia potrvá. Viac stresu zažívajú tí, ktorí neustále čakajú na to, kedy to už skončí. Prijatie je dôležitou súčasťou života. Potom sme schopní hľadať riešenia, ako situáciu zvládneme. Ekonomicky - koľko si môžme dovoliť utrácať, sociálne - s kým sa budeme kontaktovať, na koho sa môžeme obrátiť v prípade povinnej karanténnej izolácie, aby nám spravil nákup, emocionálne - kto je schopný sa s nami rozprávať o našich pocitoch, kognitívne - rozhodujeme sa, čomu venujeme naše myšlienky a pozornosť, ktoré informácie a ako často budeme sledovať, čím budeme posilňovať svoju schopnosť racionálne zhodnotiť situáciu, ale aj schopnosť odpojiť sa od nej výberom vhodnej knihy či filmu. A napokon fyzicky - pohybom, dostatkom spánku, starostlivosťou o vlastné telo a jedlo,“ pridáva odporúčania klinická psychologička Mgr. Miriam Pšenáková.

Ak sa každý z nás úprimne zamyslí, kedy v živote sa zmenil najviac, kedy dozrel a našiel samého seba, určite to neboli obdobia úspechov.
 

Lepšie ja

Druhý krok podľa amerických expertiek znamená „privítať stres“ a tým ho začať vlastniť. Prečo vás niečo rozrušuje? Lebo sa spája s hodnotami, ktoré sú pre vás dôležité. Ak by ste odmietali stres, popierali by ste aj samých seba a všetko, čo si ceníte. Tretí krok spočíva v zmene reakcií na stres. Všímajte si, či na zvýšený hlas či roztržitosť máte vždy reálny dôvod. Správanie vyplývajúce zo stresu radšej upriamte smerom k cieľu a účelu.

Niektorí psychológovia argumentujú, že skutočná transformácia osobnosti sa môže udiať len počas stresu alebo krízy. Trikom je využiť stres z koronavírusu ako energiu na čo najviac zmien v tomto čase,“ hovoria autorky a klinická psychologička z Bratislavy súhlasí. „Kritické situácie nám vždy ukážu, kto sme a kto sú naši priatelia. Táto situácia nám môže vyjaviť naše slabiny i silné stránky, viesť nás k väčšej vďačnosti za bežné veci, ktoré sme brali ako samozrejmosť. Dokáže posilniť dobré putá, ale zároveň vykryštalizuje vzťahy, ktoré potrebujú zmenu. Ak sa každý z nás úprimne zamyslí, kedy v živote sa zmenil najviac, kedy dozrel a našiel samého seba, určite to neboli obdobia úspechov. Bolo to vtedy, keď sme o niekoho alebo niečo dôležité prišli, trápili sme sa, žialili, bojovali a prekonali to. I toto môže byť výzva pre každého z nás k hľadaniu svojho lepšieho ja.“

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Je v poriadku, ak mi pri nervozite zvlhnú celé nohavičky?

Nie je isté, či ide o vaginálny výtok. Ženy si často zamieňajú výtok s hlienom, ktorý je prirodzený a potrebný. Svetlý nezapáchajúci sekrét je fyziologický a v malom množstve nie je známkou ochorenia. Je dôsledkom hormonálnych zmien, ktoré sa dejú počas menštruačného cyklu, v období dospievania alebo počas tehotenstva. Na presné určenie vašej diagnózy a nasadenie adekvátnej liečby je potrebné gynekologické vyšetrenie. Ak by predsa šlo o opakujúci sa vaginálny zápal, ideálnym riešením je ošetrenie laserom na úpravu pH v pošve, pri ktorom dochádza k remodelácii tkaniva. Výsledkom je rejuvenizácia vagíny a posilnenie imunity v pošve. Táto terapia je rýchla, bezbolestná a bezpečná.

čítať viac
MUDr. Stela Muránska
MUDr. Stela Muránska
Gynekologička

Môže z veľkého plaču dieťa rozbolieť silno bruško?

Pokiaľ lekár neodhalil žiadnu organickú príčinu a synček je temperamentný, predpokladám, že ide o vzdor. Obdobie vzdoru prichádza väčšinou okolo druhého roku a trvá približne do štyroch. Dieťa sa snaží presadiť si svoje, vzpiera sa, kričí, hádže sa o zem alebo sa vám dokonca snaží ublížiť. Neznamená to, že je nevychované, alebo že vás nemá rado, iba si začína uvedomovať samo seba a svoju osobnosť. Nevie ešte vyjadriť to, čo chce, lomcujú ním emócie a ono ich ešte nedokáže správne spracovať. Potrebuje ich zo seba dostať von. Testuje si hranice a rozvíja sebavedomie, preto je správna reakcia rodičov na vzdor veľmi podstatná. Nebráňte mu sa prejaviť. Zanedlho sa opäť upokojí a bude sa tváriť, akoby sa nič nestalo. Ak je záchvat zlosti veľký, odstráňte z dosahu všetko, čím by si mohol ublížiť. Jediná cesta je vyčkať, kým to prejde. Niekedy pomáha pritúliť ho k sebe a pevne objať, až zovrieť. Alebo odviesť pozornosti.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia