MENU
zdravy-zivot

Stres máme v bunkách, ako ho vyhnať?

Naozaj zo stresu ochorieme?

Súvisiace témy

Zdravý život

Stres máme v bunkách, ako ho vyhnať?

Koľkokrát ste už počuli radu: nestresujte sa? Zhlboka dýchate, masírujete si prsty a hlavu alebo ho zo seba dostávate športom. Ale stresu sa dá zbaviť aj navždy, za pár minút denne. Do poslednej bunky.

Adamovi kamaráti sa čudujú, ako môže žiť s Petrou. Ona je stelesnením stresu, Adama rozhodí máločo. „Keby som mala rovnakého muža, ako som ja, asi by to nešlo,“ priznáva sebakriticky Petra. Vie, že svojím správaním mnohých rozčuľuje, najmä dcéry, ale nevie si pomôcť. „Mám stres zo všetkého, zo vstávania, z toho, že dievčatá majú problémy v škole, aj z roboty. Stále samý termín, naháňanie, poriadne som si neodpočinula, ani nepamätám. Koľkokrát mi Adam povedal, že sa stresujem zbytočne, že keď nejde o život, ide o...

Kolega vravel, že vytáčam ostatných, lebo chcem naraz povedať desať vecí, kokcem, splietam všetko naraz… Odvrkla som mu, aby sa staral o seba, ale možno mal pravdu. Na porade som sa pristihla, že robím presne to, čo mi vyčítal.

Najhoršie je, že čím menej času mám na robotu, tým viac zmätkov robím. Ale mám to asi pomame. Adam je môj opak, v pohode sa aj týždeň fláka, ale keď musí odovzdať projekt, sadne si a urobí ho výborne. Zavrie dvere a nedá sa ničím vyrušiť, vtedy sa najlepšie sústredí.“

VYRADÍ IMUNITU

Stres je mechanizmus ochrany, ktorý nám pomáha ubrániť sa pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Vďaka stresu prežijeme v nepriaznivých podmienkach. „Jeho pôvodný význam sa trochu zmenil v tom zmysle, že nás ohrozujú každodenné situácie bežného charakteru,“ upresňuje psychologička PhDr. Anna Pecháčková. „Stres sa spúšťa veľmi rýchlo, v zlomku stotiny sekundy, a začína fungovať na povel, ktorý dáva mozog najprv sám sebe a potom nadobličkám. V tele sa veľmi rýchlo začnú vylučovať chemické látky, hormóny, dôležité na to, aby sa spustil systém obrany a ochrany.

Všetky tieto pochody pôsobia na organizmus a chvíľu trvá, kým sa zasa dostane do rovnováhy. Počas stresu sa odstaví činnosť imunitného systému. Platí, že mechanizmus stresu môže fungovať iba vtedy, keď nefunguje imunitný systém, a naopak,“ dodáva psychologička. A to je problém, pretože bez imunitného systému sa organizmus nemôže liečiť a regenerovať. Odborníci v Atlante publikovali výsledky výskumov, ktoré potvrdili, že stres je príčinou až deväťdesiatich percent všetkých ochorení.

TROCHU STRESU NEZAŠKODÍ

Petre odporučil menej sa stresovať aj lekár. „Vraj som ešte mladá, nemám ani štyridsať a musím si ustriehnuť vysoký tlak. Postrašil ma infarktom a podobnými hrôzami. Snažím sa na to myslieť, najmä keď idem k nemu na kontrolu, ale vždy mi to vydrží iba chvíľu.“

Žiť zdravo úplne bez stresu sa však nedá. „Istú dávku potrebujete, ak chcete dosiahnuť nejaký výkon, niečo dokázať. To je eustres – pozitívny stres. Jeho protipólom je distres, ten vás vyvádza z rovnováhy. Eustres vás povzbudí na lepšie výkony. Ak je ho však veľa, prekročí istú hranicu, môžete sa dostať do distresu. Sú typy ľudí, ktorí keď majú nad sebou hrozbu termínu alebo nejakého postihu, urobia svoju prácu rýchlo a dobre. A sú zasa takí, ktorí to neznášajú. Ak majú robiť niečo v časovom tlaku, berie im to energiu a ich výkon sa zhorší,“ vysvetľuje PhDr. Anna Pecháčková.

BUNKA JE HARDDISK

Negatívnym vplyvom stresu sa podrobne venoval americký bunkový biológ Bruce Lipton. „Skúmal, ako funguje stres v bunke a ako súvisí s imunitou. Zistil, že mimoriadne dôležitú úlohu zohráva membrána bunky, tenučká blana, ktorá je akoby mozgom každej bunky a aj funguje na rovnakom princípe ako mozog. Na membráne sa ukladajú všetky informácie, ktoré prídu do styku s bunkou.

Skenuje, akoby fotografuje všetko a odtlačok informácie sa zaznamená. Doktor Lipton zistil, že v bunkách máme zapísaný fyziologický stres. Ak je informácia, ktorú bunka dostane, stresová, spustí sa – v mozgu hypotalamus a hypofýza, potom nadobličky. Stresový záznam sa vždy aktivizuje, keď sa dostanete do rovnakej alebo podobnej situácie, ako keď si ho bunka zapísala,“ hovorí PhDr. Anna Pecháčková.

Ten istý mechanizmus funguje aj u zvierat. „Bunka je ako harddisk v počítači, DNA slúži ako program, ktorý sa nainštaluje. To, aké informácie dostávajú bunky, je veľmi dôležité aj pri počatí dieťaťa. Ak partneri prežívajú stres, v bunkových spomienkach sa to zachová a ovplyvní plod. Prišli manželia s troma deťmi. Posledné nebolo plánované, uvažovali i o prerušení tehotenstva, no nakoniec si dieťa nechali. Je úplne iné ako dvaja starší súrodenci, inak sa správa, inak reaguje, je trucovité, podráždené. To vysvetľuje časté otázky rodičov, veď sme deti vychovávali rovnako, tak prečo sú také odlišné?“ prízvukuje doktorka Pecháčková.

Stres

SME NAPROGRAMOVANÍ

Každá bunka je databáza vášho života, v membráne má uložené všetko. „Aj spomienky buniek, ktoré ste dostali s nejakým transplantovaným orgá-nom. Ak dostanete časť pečene alebo nové srdce, dostanete od darcu aj tie. Preukázalo sa, že ľudia, ktorí dostali nejaký orgán, mávali isté spomienky, a keď si ich overovali s príbuznými darcov, zistili, že súhlasia s tým, čo prežil darca,“ vraví psychologička. Po počatí je pre vývoj dieťaťa dôležitý vnútromaternicový vývoj, všetko, čo prežíva matka, prežíva aj ono. „Mimoriadne kľúčové sú potom prvé tri roky života. Všetko, čo v tom čase dieťa vidí, počuje, zažije, s čím príde do styku, si ukladá do bunkovej pamäti. A podľa toho neskôr koná a správa sa. Preto nie je dôležitá len inteligencia, ale aj schopnosť nakladať s emóciami. Situácie, ktoré vytvárajú stres, sa uložia v podvedomí.“

Tretím dôležitým obdobím je predrečové. „Vtedy vznikajú najstaršie spomienky a ak sa neskôr dostanete do situácie, ktorá vás ohrozuje, majú tendenciu znova sa obnovovať. Bola to prvá reakcia na stres a ten sa opäť spustí. Stručne povedané – na stres sme naprogramovaní.“

Čo vás môže traumatizovať?

Rôzne situácie, aj z pohľadu dospelého nepodstatné. Keď napríklad jedno dieťa dostane cukrík, lebo je po obede, druhé nie, lebo ešte nejedlo, a mama povie, že mu ho dá až potom. Dieťa to môže spracovať ako krivdu a začne seba vnímať, že je zlé, horšie ako brat či sestra a mama ho nemá rada. To ovplyvní, ako sa začne posudzovať, aj to, akú bude mať sebadôveru. Pritom spomienka sa zaznamená tak, že obed sa celkom vytratí a zafixuje si – nedostal som cukrík. To je fyziologický stres.

MOZOG SA ZABLOKUJE

Nepríjemnou stránkou fyziologického stresu je, že v ňom nie sme schopní uvažovať racionálne. „Mozog sa zablokuje a začne fungovať to, čo bolo zaznamenané v minulosti. Trojica orgánov, ktorá sa spúšťa pri strese, funguje automaticky, ich reakciu nedokážete zastaviť. Viete síce, že niektoré veci by ste mali robiť inak, ale nerobíte to, strain stres vám v tom bráni,“ upozorňuje psychologička. Stres uložený v bunkovej pamäti pôsobí ako kŕč a môže vás zovrieť aj dlhodobo. „Preto nemôžete robiť to, čo potrebujete, prejaviť naplno talent, sebadôveru, istotu, oberá vás o silu, vitalitu, energiu. Na jeho základe môžu vznikať i závislosti, človek sa mu bráni pohárikom alkoholu, cigaretami alebo drogami, aby sa uvoľnil.“

Už nerobím, čo nechcem

Tomáš (26) chodí na terapiu strain stresu štyri mesiace. „Vôbec som si neuvedomoval, v akom strese žijem. Dostal som sa až do fázy, keď som si nedokázal sadnúť k rigoróznej práci alebo som zbadal na displeji telefónu isté číslo a nebol som schopný zdvihnúť ho. Robil som veci bez rozmyslu, aj veľa chýb, mal som problémy so spánkom a ešte som sa aj červenal. Úplne som sa zasekol, mal som pocit, že čokoľvek urobím, je zlé, začal som nekontrolovateľne večer jedávať. Teraz, po pár mesiacoch terapie, si stres uvedomujem. Nielen keď ho mám ja, ale vidím to aj na iných.

Nedávno sme robili jeden projekt, nedostali sme včas podklady, takže sme to museli stihnúť rekordne rýchlo a ešte ho aj zaniesť do Bratislavy. To, čo sa malo robiť dva dni, sme urobili za štyri hodiny. Napriek tomu som bol pokojný, jediný problém bol, že som sa začal potiť, ale keď som si to uvedomil, zmizlo to. Stresy zvládam oveľa lepšie, robím menej chýb a hlavne – už nerobím to, čo nechcem. Napríklad som úplne odstavil večerné jedenie.

Cvičím pravidelne a aj dlhšie ako šesť minút. Tomáš absolvoval testy v Olomouci, u docenta MUDr. Pavla Stejskala, CSc., ktorý sa zaoberá neinvazívnym vyšetrením autonómneho nervového systému. Potvrdil, že Tomáš sa zbavuje stresovej záťaže a schopnosť regenerovať telo sa výrazne zvýšila. A hoci sa jeho srdcová frekvencia prakticky nezmenila, dychová sa spontánne viac ako trojnásobne spomalila a prehĺbila.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Je možné ukončiť liečbu vysokého krvného tlaku svojvoľne?

Pri liečbe hypertenzie dodržiavajte odporúčania lekára, ktorý vám ju predpísal. Rozhodne ju svojvoľne neukončujte. Ak sa pri dávke užívaného lieku opakovane objavili veľmi nízke hodnoty tlaku krvi, možno dávku znížiť na polovicu, prípadne na štvrtinu. Informujte ošetrujúceho lekára o aktuálnych hodnotách krvného tlaku a postupujte podľa jeho odporúčaní. Liečba vysokého krvného tlaku sa zvyčajne začína, keď sa pri vyšetrení v ambulancii alebo v domácom prostredí opakovane potvrdia zvýšené hodnoty. Na začiatku treba uvažovať aj o možnosti, že tieto hodnoty sú ovplyvnené vonkajšími okolnosťami, napríklad stresom, nespavosťou a výraznými bolesťami. Ak sa jednoznačne nedá rozhodnúť o liečbe, lekár pacientovi odporučí 24-hodinové ambulantné monitorovanie krvného tlaku. Veľakrát sa pri tomto vyšetrení potvrdia normálne hodnoty počas dňa aj v noci. V tom prípade nie je vhodné začať okamžite s liečbou hypertenzie. Všeobecný lekár odporučí častejšie meranie tlaku v domácom prostredí a sledovanie vo svojej ambulancii.

čítať viac

Prečo sa mi tvoria modriny bez príčiny? Sú nebezpečné?

Dobrá správa je, že ste boli na odberoch krvi, predpokladám, že lekár vám dal vyšetriť aj parametre, ktoré by mohli súvisieť so zvýšenou tvorbou modrín. Výsledky, ako píšete, boli v poriadku. Na zvýšenej tvorbe modrín sa okrem iného môže podieľať aj stav cievnej steny. Jej kvalita sa u jednotlivcov odlišuje. Niekedy sa môže prechodne zhoršovať pri nedostatku niektorých živín, stopových prvkov či vitamínov. Najčastejšie je na príčine nedostatok rutínu a vitamínu C. Rutín je bioflavonoid a antioxidant, a jeho bohatým zdrojom je pohánka. Ak môžete, konzumujte ju ako prílohu či kašu, prípadne vo forme výživového doplnku. Užívajte aj vitamín C v lipozómovej forme, ktorá sa najlepšie vstrebáva. Prípadne si v lekárni kúpte voľne dostupné vazoprotektívum, teda liek s ochranným vplyvom na cievy, s obsahom trihydrátu rutozidu a kyseliny askorbovej.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor