MENU
zdravy-zivot

Strašiak stres: Takto mení činnosť orgánov v tele, imunite však môže prospieť

Bolesti na rôznych miestach tela môžu úzko súvisieť s prílišným stresom.
Zdravý život

Strašiak stres: Takto mení činnosť orgánov v tele, imunite však môže prospieť

Odborní garanti

Diana Ganajová
MUDr. Diana Ganajová
Všeobecná lekárka

Nebolí vás posledné dva mesiace hlava? Je otázka času, kým sa stres prejaví v zhoršenom zdraví.

Sezóna nového vírusu sa spája s epidémiou neduhov, s ktorými sa mnohí stretajú po prvýkrát. „Práve v tomto období nás častejšie kontaktujú pacienti s rôznymi psychosomatickými ťažkosťami. Veľa z nich aktuálne nedokáže spracovať všetky tie negatívne informácie. Strach, či úzkosť ich vnútorne premôžu, hoci si to navonok nechcú pripustiť. A následne telefonujú alebo navštívia ambulanciu s rozkolísaným tlakom, búšením srdca, či bolesťami žalúdka. Typické a časté sú aj bolesti chrbtice, kedy sa všetko napätie a stres sústreďuje do svalstva, ktoré je stuhnuté a ubolené. Neraz s tým úzko súvisia aj bolesti hlavy,“ vymenúva doktorka Diana Ganajová.

Denne sa stretávame s tým, ako nadmerný stres negatívne vplýva na výskyt a zhoršenie stavu už prítomných ochorení ako je vysoký krvný tlak, cukrovka, ochorenia srdca, chrbtice, problémy tráviaceho traktu - bolesti brucha, najmä žalúdka, hnačky, pálenie záhy, pocit nevoľnosti až zvracanie, nechutenstvo, či migrény,“ dopĺňa všeobecná lekárka.

 

Lavína starostí

Okolnosti vyvolávajúce stres totiž spúšťajú v tele lavínu. „Mozog vyšle príkaz, aby sa v nadobličkách uvoľnili stresové hormóny - adrenalín a kortizol. Tie majú za následok zvýšenie frekvencie srdca, zúženie ciev, zvýšenie tlaku a prietoku krvi, ktorá začne prúdiť do oblastí, ktoré ju potrebujú v núdzovom stave najviac - srdce, svaly a iné dôležité orgány. Pri nadmernom strese tak rastie riziko srdcového infarktu a cievnej mozgovej príhody. Stresové hormóny ovplyvňujú aj dýchací systém. Dýchanie sa zrýchli v snahe distribuovať krv bohatú na kyslík do celého tela,“ vysvetľuje Diana Ganajová.

Hlavne u ľudí s astmou alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc stres negatívne účinkuje na ich zdravotný stav. Pre zvýšené energetické nároky tela zároveň stúpa hladina glukózy v krvi, čo má za následok zvýšené riziko cukrovky 2. typu. Vplyvom stresových hormónov, zrýchleného dýchania a nárastu tepovej frekvencie môže dôjsť aj k poruchám funkcií tráviaceho systému i vzniku žalúdočných vredov,“ pridáva odborníčka k zoznamu ťažkostí aj problémy s potenciou mužov, či s menštruačným cyklom a menopauzou u žien.

Vyhnite sa nadmernému stresu a napätiu.Vyhnite sa nadmernému stresu a napätiu.
Vyhnite sa nadmernému stresu a napätiu.
Zdroj: Shutterstock

 

Podpíše sa pod imunitu

Jedným z prvých kľúčových systémov, na ktoré stres siaha, je imunita. Metaanalýza ukázala, že starší ľudia a chronickí chorí sú náchylnejší na imunitné zmeny súvisiace so stresom. V štúdii z roku 2002 sedemdesiatnici len s miernou depresiou vyplývajúcou z dlhodobého stresu mali slabšie odpovede T-lymfocytov na vírusy a baktérie. Ukázalo sa, že obranyschopnosť mali oslabenú ešte o 18 mesiacov neskôr. Javí sa, že nie je rozhodujúca vážnosť prežívanej záťaže, ale jej trvanie. A netýka sa to zrejme len starších ľudí. Z priekopníckej štúdie psychoneuroimunológov ešte z 80. rokov vyplynulo, že imunita šla dole aj študentom počas trojdňového skúškového obdobia.

Pacienti trpiaci depresiami zažívajú teraz obzvlášť ťažké obdobie. K zhoršeniu ich stavu značnou mierou prispieva izolácia, obmedzenie sociálnych kontaktov, pohybovej aktivity, hroziace existenčné problémy. Mnohí moji pacienti priznávajú, že aj v dôsledku prílišného a sústavného sledovania správ o koronavíruse v médiách trpia poruchami spánku, úzkosťou a depresiami, nechutenstvom,“ pokračuje Diana Ganajová.

V štúdii z roku 2002 sedemdesiatnici len s miernou depresiou vyplývajúcou z dlhodobého stresu mali slabšie odpovede T-lymfocytov na vírusy a baktérie.
 

 

Dobrý i zlý stres

Pozitívnym účinkom krátkodobého stresu je, že stimuluje imunitný systém, čo v istej miere môže pomôcť v boji s infekciou. „Vyššie hladiny kortizolu majú vplyv aj na tvorbu bielych krviniek. Ich úlohou je rozpoznať a zneškodniť mikroorganizmy, ktoré by mohli byť príčinou rôznych ochorení. Menej bielych krviniek znamená vyššie riziko nákazy a taktiež dlhší čas potrebný na zotavenie sa z choroby. Kortizol má aj ďalší dôležitý účinok - protizápalový,“ vysvetľuje lekárka, pokiaľ nárazová záťaž môže prospieť.

Z krátkodobého hľadiska je znižovanie zápalu v tele veľmi užitočná vlastnosť, z dlhodobého však už nie. Imunitné bunky si navyknú na vyššiu hladinu kortizolu v krvi, stávajú sa voči nemu necitlivé a imunita prestane fungovať, ako má. Pri pretrvávaní stresu teda dochádza k oslabeniu imunitného systému a k vyššej náchylnosti na vírusové aj bakteriálne ochorenia. Hovorí sa tomu ‚stresová imunosupresia‘,“ ozrejmuje.

Zlé správy pre imunitu

Imunitný systém nie je v organizme izolovaný, ale veľmi úzko spolupracuje aj so systémom endokrinným a nervovým. „Niektoré imunitné bunky slúžia ako receptory pre mnohé hormóny. Zjednodušene by sa dalo povedať, že chronický stres nám dokáže rozhodiť celý imunitný systém. Nejde pritom len o zvýšenú náchylnosť na vírusy a baktérie, ale aj na omnoho závažnejšie choroby ako autoimunitné - celiakia, cukrovka, zápalové ochorenia čriev, ochorenia štítnej žľazy, potravinové alergie, ekzémy, astma, srdcovocievne či dokonca nádory,“ upozorňuje všeobecná lekárka. „Ak dennodenne v napätí sledujeme negatívne informácie v médiách, bičujeme a vyčerpávame úplne zbytočne náš imunitný systém a škodíme tým sami sebe. Namiesto zbytočného stresovania sa tým, čo nevieme ovplyvniť, by sme mali svoju pozornosť sústrediť na pozitívne veci, ktoré nám pomáhajú vrámci možností so stresom bojovať. Každý si vie nájsť telu aj duši blízku činnosť, či už je to pečenie a varenie, práca v záhrade, čítanie kníh, či pohybové aktivity,“ nabáda doktorka Ganajová.

Zdroj videa: youtube.com/ Tech Insider

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Je v poriadku, ak mi pri nervozite zvlhnú celé nohavičky?

Nie je isté, či ide o vaginálny výtok. Ženy si často zamieňajú výtok s hlienom, ktorý je prirodzený a potrebný. Svetlý nezapáchajúci sekrét je fyziologický a v malom množstve nie je známkou ochorenia. Je dôsledkom hormonálnych zmien, ktoré sa dejú počas menštruačného cyklu, v období dospievania alebo počas tehotenstva. Na presné určenie vašej diagnózy a nasadenie adekvátnej liečby je potrebné gynekologické vyšetrenie. Ak by predsa šlo o opakujúci sa vaginálny zápal, ideálnym riešením je ošetrenie laserom na úpravu pH v pošve, pri ktorom dochádza k remodelácii tkaniva. Výsledkom je rejuvenizácia vagíny a posilnenie imunity v pošve. Táto terapia je rýchla, bezbolestná a bezpečná.

čítať viac
MUDr. Stela Muránska
MUDr. Stela Muránska
Gynekologička

Môže z veľkého plaču dieťa rozbolieť silno bruško?

Pokiaľ lekár neodhalil žiadnu organickú príčinu a synček je temperamentný, predpokladám, že ide o vzdor. Obdobie vzdoru prichádza väčšinou okolo druhého roku a trvá približne do štyroch. Dieťa sa snaží presadiť si svoje, vzpiera sa, kričí, hádže sa o zem alebo sa vám dokonca snaží ublížiť. Neznamená to, že je nevychované, alebo že vás nemá rado, iba si začína uvedomovať samo seba a svoju osobnosť. Nevie ešte vyjadriť to, čo chce, lomcujú ním emócie a ono ich ešte nedokáže správne spracovať. Potrebuje ich zo seba dostať von. Testuje si hranice a rozvíja sebavedomie, preto je správna reakcia rodičov na vzdor veľmi podstatná. Nebráňte mu sa prejaviť. Zanedlho sa opäť upokojí a bude sa tváriť, akoby sa nič nestalo. Ak je záchvat zlosti veľký, odstráňte z dosahu všetko, čím by si mohol ublížiť. Jediná cesta je vyčkať, kým to prejde. Niekedy pomáha pritúliť ho k sebe a pevne objať, až zovrieť. Alebo odviesť pozornosti.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia