Ste apríloví či septembroví? Mesiac narodenia predpovie dátum úmrtia

Alzheimer či cukrovka: O ochoreniach rozhoduje aj mesiac narodenia

Narodili ste sa v apríli? Toto to predpovie o dátume úmrtia, hovoria vedci

Starostlivosťou o zdravie sa v textoch zaoberám od roku 2015. Najradšej píšem o novinkách zo sveta vedy a medicíny a o duševnom zdraví. Ako na psychiku a vývin človeka vplýva rodičovská výchova, som skúmala v rámci  svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Dáša Balogová

Aké by to bolo aspoň približne vedieť dátum svojho úmrtia? Morbídna predstava, ale keď sme sa známe porekadlo snažili overiť v&nbsp;dátach, vysypala sa na nás kopa zaujímavostí. Neprinášame ich preto, aby sme vás plašili, skôr ako motiváciu ušetriť si zdravé desaťročia, kým je ešte čas.

Napríklad: Už vyše dvadsať rokov sa vie, že dĺžku života môže ovplyvniť dátum narodenia. Znie to možno astrologicky, ale s&nbsp;týmto prišli seriózni vedci z&nbsp;Inštitútu Maxa Plancka pre demografický výskum. Podľa ich <a target="_self" rel="noopener" href="https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.041431898#:~:text=Adults%20born%20in%20autumn%20(October,age%2050%20is%2027.52%20years.">analýz</a> v&nbsp;skupine populácie Dánska a&nbsp;Ra­kúska staršej ako 50 rokov ľudia narodení od októbra do januára žili štatisticky dlhšie ako ľudia narodení od apríla do júna.

Jarní oslávenci v&nbsp;Rakúsku o&nbsp;0,6 roka kratšie ako jesenní, v&nbsp;Dánsku bol rozdiel 0,3 roka. Odborníci pritom ako príčiny úmrtí brali do úvahy srdcovo-cievne, mozgovo-cievne, chronické, respiračné ochorenia, zápaly pľúc, chrípky, ochorenia tráviaceho traktu, rakoviny či dokonca násilné príčiny.

Na vysvetlenie tohto javu testovali štyri hypotézy – či priepasť spôsobuje to, že jarných zasiahne chrípková sezóna vo vyššom veku ako jesenných, či neúčinkujú sociálne faktory, rozdielna dĺžka prežívania v&nbsp;prvom roku života, alebo ide skôr o&nbsp;zvýšenú náchylnosť na choroby pre oslabenie v&nbsp;maternici a&nbsp;v&nbsp;ranom veku. Len posledný mechanizmus sa výskumníkom podarilo štatisticky potvrdiť.

Rovnaký vzorec usvedčili dokonca aj pre násilné úmrtia, ako sú autonehody či samovraždy. Ako ukázali dáta, tie totiž súviseli s&nbsp;vyšším výskytom srdcovo-cievnych a&nbsp;iných chronických chorôb u&nbsp;obetí. Takto to teda platilo pre obyvateľov dvoch krajín zo severnej pologule, v&nbsp;južnej u&nbsp;Austrálčanov sa vzorec posunul o&nbsp;pol roka. Ak však rodený Dán či Rakúšan zomrel v&nbsp;Austrálii, pre jeho úmrtie platil model zo severnej pologule.

Všeobecná lekárka z&nbsp;Košíc <a target="_self" rel="noopener" href="https://lekar.sk/lekar/mudr-viktoria-dankova">Viktória Danková</a> však oporu pre tento záver v&nbsp;iných dátach nevidí. „Nenašla som nič racionálne. Odpoveď by som mala v&nbsp;prípade, ak by bola otázka položená naopak, teda – ľudia narodení v&nbsp;letných mesiacoch dlhšie prežívajú ako tí narodení v&nbsp;jesenných mesiacoch. Rozdiel môže súvisieť s&nbsp;výživou ženy počas tehotenstva. V&nbsp;lete a&nbsp;na jeseň je k&nbsp;dispozícii viac ovocia a&nbsp;zeleniny a&nbsp;teda tehotná žena by mohla mať pestrejší výber potravín a&nbsp;väčšie a&nbsp;zdravšie dieťa.“

Z&nbsp;prehľadu štúdií vedcov z&nbsp;Planckov­ho inštitútu však vypadli aj ďalšie prek­vapenia, trebárs že na jar narodené deti častejšie trpia schizofréniou, Alzheimerovou chorobou, Downovým syndrómom, autiz­mom a&nbsp;tiež <a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/nove-zdravotne-benefity-kofeinu-podla-vedcov-kavu-budete-milovat-este-viac">cukrovkou</a>. Spomedzi 90-tisíc Američanov s rakovinou zas zimní jubilanti žili približne o&nbsp;rok a&nbsp;pol dlhšie ako letní. Dáta hovoria aj to, že vo Švédsku ženy narodené v&nbsp;júni majú o&nbsp;5 percent vyššie riziko rozvoja rakoviny prsníka ako tie, čo prišli na svet v&nbsp;decembri.

A&nbsp;ako je to teda s&nbsp;tým marcom? Podľa jednej štúdie uverejnenej pred pár rokmi v&nbsp;<a target="_self" rel="noopener" href="https://elifesciences.org/for-the-press/d15c6914/young-men-more-likely-to-die-in-summer-while-older-people-more-at-risk-in-winter-regardless-of-local-climate">eLife</a> slovenské porekadlo nemá vedecký základ. Výskumníci pod vedením hlavnej autorky Robbie Parks, doktorandky v&nbsp;MRC-PHE Centre for Environment and Health v&nbsp;Imperial College London, analyzovali vyše 85 miliónov úmrtí z&nbsp;národných registrov Spojených štátov medzi rokmi 1980 – 2016.

Zjednodušene vyplynulo, že najviac mladých ľudí umiera v&nbsp;lete a&nbsp;starých v&nbsp;zime. Konkrétne muži nad 45 rokov a&nbsp;ženy nad 35 najčastejšie skonali v&nbsp;decembri, v&nbsp;januári a&nbsp;vo februári, najmenej v&nbsp;júni a&nbsp;v&nbsp;auguste. Avšak chlapci či muži medzi piatym a&nbsp;34. rokom života najviac v&nbsp;júni a&nbsp;v&nbsp;júli, u&nbsp;mladších ako 45 rokov to bolo pre smrteľné zranenia.

Zlyhanie srdca či pľúc najviac podľa týchto údajov kosilo v&nbsp;januári a&nbsp;vo februári a&nbsp;to bez rozdielu veku. Údaje autori čerpali zo všetkých štátov USA a&nbsp;závery platili bez ohľadu na podnebné pásmo s&nbsp;výkyvom v&nbsp;prie­merných teplotách 13 stupňov Celzia. Ako je to na Slovensku?

Kedy má v&nbsp;pitevni najviac práce, sme sa pýtali Michala Palkoviča, bratislavského patológa s&nbsp;23-ročnou praxou. „Na jeseň a&nbsp;na jar. Príslovie Marec, poberaj sa starec absolútne platí. Na jeseň ide najmä o&nbsp;GIT-ové záležitosti, teda spojené s&nbsp;trávia­cou sústavou, a&nbsp;na jar sú to hlavne srdcové infarkty, vysoký tlak a&nbsp;podobne,“ prezradil kolegyni Martine Palovčíkovej.

„Počas svojej praxe sa stretávam oveľa častejšie s&nbsp;úmrtiami seniorov v&nbsp;zimných, prípadne v&nbsp;jesenných a&nbsp;skorých jarných mesia­coch. Po dlhej, studenej a&nbsp;náročnej zime vysilený a&nbsp;vyčerpaný organizmus často už nezvláda dlhšie fungovať na takzvaný kyslíkový dlh, v&nbsp;dôsledku nedostatku slnečného žiarenia, menšieho množstva pestrej stravy a&nbsp;pobytu vonku,“ dáva za pravdu aj košická všeobecná lekárka <a target="_self" rel="noopener" href="https://lekar.sk/lekar/mudr-diana-ganajova">Diana Baranová</a>.

Ak už vieme, kedy si dávať najväčší pozor, ostáva otázka, čo spraviť pre to, aby sme tu zotrvali čo najdlhšie. Exis­tuje niečo ako poistka, čo náš skon odsunie čo najviac do budúcnosti bez ohľadu na tieto štatistiky? Alebo inak: možno sa spoľahnúť na imunitu proti predčasnej smrti, na ktorej by sa dokázali zhodnúť aj vedci?

Isté je, že k&nbsp;prítomnosti ju výrazne priblížia veci ako vysoký krvný tlak či <a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/rakovina-aj-cukrovka-suvisiet-mozu-tymto-nocnym-problemom-stava-vam">cukrovka</a>, teda odborne komorbidity. Ak ich nemáte, je predpoklad, že budete žiť naozaj dlhšie. No ľudí, ktorí umrú len tak pre „vysoký vek“ ako kráľovná Alžbeta&nbsp;II. či jej manžel princ Philip, je ako šafranu.

„Odporúča sa, aby sa ‚staroba‘ v&nbsp;úmrtnom liste používala len vtedy, keď došlo k&nbsp;všeobecnému zhoršeniu zdravotného stavu osoby bez inej identifikovateľnej príčiny smrti. Možno to mohol byť prípad aj kráľovnej, ale predpokladám, že ďalším dôvodom je zachovanie dôvernosti,“ píše <a target="_self" rel="noopener" href="https://www.bgs.org.uk/blog/dying-of-%E2%80%98old-age%E2%80%99-%E2%80%93-a-lesson-from-the-queen">v&nbsp;blogu</a> Britskej geriatrickej spoločnosti geriater Vedamurthy Adhiyaman.

Podľa jeho rešerše v&nbsp;jednej štúdii len 8 percent ľudí z&nbsp;tých, ktorým ako príčinu smrti uviedli starobu, naozaj nemalo v&nbsp;čase smrti žiadne ochorenia, väčšinou skôr jedno až dve. Každopádne, mať ich čo najmenej sa zdá ako správna cesta k&nbsp;sfúknutiu aspoň 96 sviečok ako britská panovníčka. Takže znova, existuje niečo ako gén dlhovekosti, ktorý smrteľným ochoreniam pomôže organizmu lepšie odolať?

Jednoznačnú odpoveď zatiaľ nemáme. Štúdie ľudí, ktorí žijú dlhšie ako 100 rokov, však ukázali, že mnohí z&nbsp;nich majú neobvyklú verziu génu s&nbsp;názvom FOXO3. Tento gén má prispievať k&nbsp;zdraviu mozgu počas starnutia a&nbsp;chrániť mozgové kmeňové bunky pred škodlivým účinkom stresu.

„Kmeňové bunky produkujú nové mozgové bunky, ktoré sú nevyhnutné pre učenie a&nbsp;pamäť počas celého dospelého života. Ak sa kmeňové bunky delia bez kontroly, vyčerpávajú sa. Zdá sa, že gén FOXO3 plní svoju úlohu tým, že zastavuje delenie kmeňových buniek, kým neprejde stres,“ cituje profesorku Ji-Hye Paik z&nbsp;Centra pre rakovinu Sandry a&nbsp;Edwarda Meyerovcov z&nbsp;<a target="_self" rel="noopener" href="https://news.weill.cornell.edu/news/2021/02/study-reveals-how-a-longevity-gene-protects-brain-stem-cells-from-stress">Weill Cornell Medicine</a> stránka inštitúcie. Skúmajú sa aj ďalšie gény dlhovekosti ako APOE a&nbsp;CETP, no nenašli sa u&nbsp;všetkých dlhovekých ľudí, takže na živú vodu si ešte, zdá sa, počkáme. Zatiaľ už dnes môžeme svoje dni na zemi začať predlžovať aj sami od seba.

„V&nbsp;ambulancii máme zopár pacientov, ktorí majú skutočne tuhé korene a&nbsp;dlhovekú rodinnú anamnézu, keď sa prarodičia dožívali aj viac ako 90 rokov. Samozrejme, na gén dlhovekosti sa nikto z&nbsp;nás spoliehať nemôže. Ak žijeme uponáhľaným životným štýlom, stravujeme sa nezdravo, podliehame závislostiam, ani prípadná hypotetická existencia takéhoto génu nám nezaručí život do stovky,“ mieni doktorka Baranová.

Jej kolegyňa doktorka Danková dopĺňa, že určite pomôže včasná prevencia a&nbsp;detekcia vyskytujúcich sa ochorení v&nbsp;rodine a,&nbsp;samozrejme, zdravý životný štýl – konzumácia ovocia, zeleniny, nenasýtených mastných kyselín a&nbsp;obmedzenie nasýtených, dva a&nbsp;pol až tri litre vody denne, <a target="_self" rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/novinky-a-odbornici/pre-srdce-proti-rakovine-toto-robte-11-minut-kazdy-den-radi-lekar">30 až 90 minút pohybu</a> tri- až štyrikrát týždenne, menej solenia, alkoholu, fajčenia.

„Neraz sa zvyknem pýtať svojich pacientov, ktorí sa v&nbsp;relatívne dobrom zdraví a&nbsp;výbornej telesnej aj duševnej kondícii dožívajú vysokého veku, či mi prezradia recept na dlhý a&nbsp;zdravý život. Zatiaľ som sa však vzorec dlhovekosti nedozvedela. No môžem povedať, že zo všetkých týchto pacientov vyžaruje pokoj, vnútorná rovnováha a&nbsp;pohoda. Za to, ako dlho budeme žiť, je určite zodpovedných množstvo faktorov, no ja osobne si myslím, že spoločným menovateľom je práve pozitívne vnútorné nastavenie a&nbsp;duševná rovnováha,“ uzatvára všeobecná lekárka Diana Baranová.

Ako si predĺžiť život až o 20 rokov? Pokračovanie na ďalšej strane....