Aké by to bolo aspoň približne vedieť dátum svojho úmrtia? Morbídna predstava, ale keď sme sa známe porekadlo snažili overiť v dátach, vysypala sa na nás kopa zaujímavostí. Neprinášame ich preto, aby sme vás plašili, skôr ako motiváciu ušetriť si zdravé desaťročia, kým je ešte čas.
Napríklad: Už vyše dvadsať rokov sa vie, že dĺžku života môže ovplyvniť dátum narodenia. Znie to možno astrologicky, ale s týmto prišli seriózni vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre demografický výskum. Podľa ich analýz v skupine populácie Dánska a Rakúska staršej ako 50 rokov ľudia narodení od októbra do januára žili štatisticky dlhšie ako ľudia narodení od apríla do júna.
Jarní oslávenci v Rakúsku o 0,6 roka kratšie ako jesenní, v Dánsku bol rozdiel 0,3 roka. Odborníci pritom ako príčiny úmrtí brali do úvahy srdcovo-cievne, mozgovo-cievne, chronické, respiračné ochorenia, zápaly pľúc, chrípky, ochorenia tráviaceho traktu, rakoviny či dokonca násilné príčiny.
Nezvratný osud?
Na vysvetlenie tohto javu testovali štyri hypotézy – či priepasť spôsobuje to, že jarných zasiahne chrípková sezóna vo vyššom veku ako jesenných, či neúčinkujú sociálne faktory, rozdielna dĺžka prežívania v prvom roku života, alebo ide skôr o zvýšenú náchylnosť na choroby pre oslabenie v maternici a v ranom veku. Len posledný mechanizmus sa výskumníkom podarilo štatisticky potvrdiť.
Rovnaký vzorec usvedčili dokonca aj pre násilné úmrtia, ako sú autonehody či samovraždy. Ako ukázali dáta, tie totiž súviseli s vyšším výskytom srdcovo-cievnych a iných chronických chorôb u obetí. Takto to teda platilo pre obyvateľov dvoch krajín zo severnej pologule, v južnej u Austrálčanov sa vzorec posunul o pol roka. Ak však rodený Dán či Rakúšan zomrel v Austrálii, pre jeho úmrtie platil model zo severnej pologule.
