MENU
zdravy-zivot

Starajte sa o svoje nervy: Na Parkinsona upozorní malíček

Ochorenie nervového systému trápi v dnešnej dobe oveľa viac ľudí.
Zdravý život

Starajte sa o svoje nervy: Na Parkinsona upozorní malíček

Ak sa vám zastaví srdce, ešte máte šancu. No mozgová smrť je konečná stanica. Neponáhľajte sa do nej zbytočne rýchlo, hoci je tam už veľa slávnych aj bohatých ľudí. Starajte sa o svoje nervy, doprajte si šlofíka a nebuďte príliš čistotní.

Česká Brigitte Bardotová, jedna z najväčších filmových hviezd šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov Jana Brejchová, je chorá. Fanúšikovia sú však doteraz na pochybách, čo ju v skutočnosti trápi. Informácie o jej zdravotnom stave sa rôznili od chvíle, čo ju dcéra Tereza Brodská našla ležať doma v bezvedomí. Špekulácie a dohady sa v médiách objavujú už vyše roka. Jeden deň herečke pripísali Alzheimerovu chorobu, potom zasa Parkinsonovu, dokonca i mozgovú porážku a do toho všetkého zamotali informácie o úbytku mozgovej hmoty. Raz sivej a raz bielej. Najbližšie k pravde bude podľa všetkého dcérino vyjadrenie, že slávnej herečke sa nedokrvujú cievy v mozgu.

Česká herečka Jana Brejchová je chorá. Nikto však nevie. čo jej v skutočnosti je.Česká herečka Jana Brejchová je chorá. Nikto však nevie. čo jej v skutočnosti je.
Česká herečka Jana Brejchová je chorá. Nikto však nevie. čo jej v skutočnosti je.
Zdroj: Profimedia.sk

V centre a na periférii

Ochorenia nervového systému patria k tým závažným „Mozog sa skladá zo sivej hmoty, tú reprezentuje mozgová kôra, v ktorej sú vo vysokošpecializovaných bunkách – neurónoch – uložené všetky naše najvyššie funkcie. Vďaka nej sme ľuďmi. Ostatné je biela mozgová hmota, ktorej tkanivo pozostáva z nervových dráh rôznych centier a z podpornej výstužnej časti, ktorá sa volá glia.

Celý mozog pokrývajú mäkké a tvrdé obaly, nad ktorými je lebka,“ predstavuje naše riadiace centrum neurológ profesor MUDr. Peter Kukumberg, PhD., prednosta II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
Mozog a miecha tvoria centrálny nervový systém – CNS, okrem toho máme periférny nervový systém. Tvoria ho nervové pletence, ktoré vychádzajú z miechy pozdĺž krčnej až po bedrovú časť miechy. „Z týchto koreňov vznikajú nervy, vďaka ktorým sa hýbeme, cítime, nervy končatín a hlavy,“ dodáva neurológ.

Tvrdé cievy pomáhajú zabúdať

Najčastejšie ochorenia centrálneho nervového systému sú dôsledky artériosklerózy, univerzálneho procesu, ktorý nevynecháva žiadne cievy a postihuje aj mozog. „Artérioskleróza mozgu sa prejavuje na kognitívnych schopnostiach, teda na tom, čo si zapamätáte, ako uvažujete, asociujete, ako prežívate emócie, je to zmes vyšších nervových aktivít, ktorými disponuje človek na rozdiel od zvieraťa. To sa riadi inštinktmi,“ hovorí profesor Peter Kukumberg.
Artérioskleróza sa prejavuje veľmi pestro, napríklad stratou pamäti, neschopnosťou sústrediť sa, môže vás potrápiť nespavosť, zmeny nálad, ale aj čisto neurologické zmeny, ktoré môžu simulovať neurologické ochorenia. „Existujú parkinsonské syndrómy, čo nie je pravá Parkinsonova choroba, lebo tá postihuje človeka bez artériosklerózy oveľa skôr, už okolo štyridsiatky, a je degeneratívna. Jej príčinu nepoznáme, je nevyliečiteľná, ale liečiteľná, treba nahrádzať jeden z prenášačov vzruchov – dopamín, ktorého ubúda. Parkinsonský syndróm ju pripomína, lebo kôrnatenie ciev postihuje citlivé štruktúry, ktoré s ňou súvisia,“ dodáva neurológ.

Čo prezradil malíček?

Jedným z najznámejších parkinsonikov je herec Michael J. Fox. Tento rok oslávi päťdesiatštyri rokov a je známy aj tým, že dlho vyzeral ako tínedžer. Chorobu „starcov“ mu diagnostikovali, keď mal iba tridsať rokov, a je vraj možné, že za to môže práve jeho práca. Po nakrúcaní seriálu Leo and Me totiž vyšlo najavo, že štyria ľudia zo štábu majú parkinsona. Bolo to zarážajúce, podľa štatistík ochorie na ňu jeden človek z desaťtisíc.

A tak sa v roku 2002, dvadsaťšesť rokov po natočení seriálu, skúmalo, či neprišli umelci do kontaktu s toxickými látkami, alebo či neprekonali nejakú virózu. Žiadne oficiálne zistenia svetlo sveta neuzreli a okolnosti veľkého počtu postihnutých neurologickým ochorením ostávajú záhadou. Michael J. Fox sa preslávil aj úlohou lekára vo filme Doktor Hollywood. Práve vtedy zistil, že sa mu chveje malíček. Testy, bohužiaľ, potvrdili, že má parkinsona. Už takmer štvrťstoročie sa lieči a o živote s chorobou napísal aj knihu. Priznal v nej, že v najhorších chvíľach sa chveje, je stuhnutý, neudrží rovnováhu a niekedy nedokáže hovoriť ani nič napísať.

Jeden z najznámejších parkinsonikov je herec Michael J. Fox.Jeden z najznámejších parkinsonikov je herec Michael J. Fox.
Jeden z najznámejších parkinsonikov je herec Michael J. Fox.
Zdroj: Profimedia.sk

Parkinsonova choroba

Odumierajú pri nej nervové bunky, ktoré produkujú dopamín. Jeho nedostatok spôsobuje, že človek postupne prestáva ovládať svoj pohyb, robia mu ťažkosti bežné činnosti a niekedy má aj problémy s prijímaním stravy.
Presná príčina choroby nie je známa. Uvažuje sa o kombinácii genetickej predispozície, pôsobenia niektorých toxínov, pesticídov alebo ťažkých kovov. Ochorenie môže urýchliť i užívanie drog a časté úrazy hlavy. Niektoré vedecké práce, paradoxne, tvrdia, že riziko Parkinsonovej choroby znižuje fajčenie.

Jesť zdravo a nebyť lenivý

Stačí nám teda udržiavať si v dobrom stave cievy a neochorieme?
„Artérioskleróza je fyziologický proces, nikto z nás pred vekom neutečie, no cievam môžete pomôcť, aby boli v dobrom stave, ak budete rozumne a čo najzdravšie žiť,“ hovorí profesor Peter Kukumberg. „Neznamená to kupovať výživové doplnky a napchávať sa šumivými tabletkami, to je nezmysel! Stačí, ak budete jedávať pravidelne, normálne zdravé jedlá a predovšetkým naše domáce potraviny. Uprednostňujte ovocie, zeleninu, kvalitné bielkoviny a žiadne posilňovače imunity nepotrebujete. Telo a cievy potrebujú aj pohyb. Dnešný človek presedí celé dni za počítačom a namiesto mnohokrát nezmyslov, ktoré sa tam dozvie, by bolo rozumnejšie, keby aspoň chodil pešo všade, kde sa to čo len trochu dá,“ apeluje profesor.

Náhla cievna mozgová príhoda

Artérioskleróza, stuhnutie ciev, môže dospieť k jednému z najobávanejších ochorení, náhlej mozgovej cievnej príhode. „Buď sa tepna upchá sklerotickým plátom, alebo sklerotický plát z tepny doputuje až do mozgu a tam upchá tepnu. Zastaví prietok krvi a miesto ostáva mŕtve. Iný typ cievnej mozgovej príhody je, keď stenu tepny artérióza tak zmení, že pri vysokom tlaku náhle praskne a krv sa vyleje do mozgu. Krvácanie môže byť trieštivé, zasiahne mozgový kmeň, čo je nezlučiteľné so životom. Medicína to nevie nijako vyriešiť a človek do niekoľkých hodín alebo dní zomrie. Druhým typom je krvácanie, ktoré sa opuzdrí, vytvorí sa hematóm a nerozšíri sa do okolia. Ak je dobre lokalizovaný a prístupný, neurochirurg hematóm odsaje a zabráni roztriešteniu,“ vysvetľuje profesor Peter Kukumberg.

Rizikovým faktorom cievnych príhod je aj stres. „Nájdite si čas na seba, na relax tela aj duše, čas pre krásu, mali by ste vedieť, že existuje aj sedmokráska, aj to, čo pekné je okolo vás. Venujte sa nejakému koníčku a nemajte pre to výčitky. A doprajte si z času na čas aj krátky šlofík,“ odporúča profesor Peter Kukumberg.

Čo je artérioskleróza?

Ochorenie tepien spôsobené ukladaním tukových látok v ich stenách. Prispieva k nemu najmä zlá výživa, fajčenie, stres, cukrovka a neliečený alebo zle liečený vysoký krvný tlak.
Ischemická cievna mozgová príhoda

  • Upchá sa cieva a časť mozgu, ktorú zásobuje krvou, sa nedokrvuje a mozgové bunky odumierajú.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

  • Cieva sa roztrhne a nastane krvácanie do mozgu alebo do mozgových obalov, ktoré spôsobí väčšinou smrť.

Bunky majú limit - Alzheimerova choroba

Veľká skupina ochorení centrálneho nervového systému sú degeneratívne. „Vďaka moderným zobrazovacím technikám o nich veľa vieme, ale nevieme, prečo vznikajú,“ približuje Peter Kukumberg. „Niektoré majú genetický podklad, napríklad Huntingtonova choroba, vzácne dedičné ochorenie, ktoré vzniká, ak je zmenená mutácia na krátkom ramienku štvrtého chromozómu, o iných nevieme, prečo vznikajú.

Bunky nášho tela, teda aj nervové, nemôžu existovať dvesto rokov, majú biologicky načasovaný limit svojej existencie, čo sa nazýva apoptóza. Existuje aj patologická apoptóza,to je predčasná smrť bunky navodená chorobou, rozpadne sa a zničí. Degeneratívnych ochorení, ktoré vedú k patologickej apoptóze, je veľmi veľa, najčastejšia je Alzheimerova choroba, pri nej mozog atrofuje. Prvý príznak je demencia, čo znamená zhlúpnutie. Človek napríklad ide do záhrady a nastúpi do úplne iného autobusu a ocitne sa na mieste, kde potom nevie, prečo tam je,“ dodáva profesor Peter Kukumberg.

Možno pomôžu lipidy

Zmeny v mozgu a chorobu ako takú prvýkrát opísal začiatkom dvadsiateho storočia nemecký lekár Alojz Alzheimer, podľa ktorého dostala meno. Prvou pacientkou bola vtedy päťdesiatpäťročná žena, ktorá trpela chorobnou žiarlivosťou, postupne strácala pamäť, mala paranoidné predstavy, halucinácie a napokon ju postihla úplná demencia. Pitva po jej smrti preukázala, že má v mozgu zvláštne plaky a vlákna. V súčasnosti má Alzheimerovu chorobu diagnostikovaných vyše tridsaťpäť miliónov ľudí vo svete, u nás okolo sedemdesiattisíc, predpokladá sa, že o pätnásť rokov ich bude stoosemdesiattisíc.

Ochorením trpela aj populárna francúzska herečka Annie Girardotová. Hviezda s nezameniteľným hlasom, skvelá predstaviteľka mnohých dramatických i komediálnych úloh, si vôbec nepamätala, že bola herečka. Jej vnučka povedala, že bolo veľmi smutné vidieť, ako žena, ktorá bola po celý život aktívna, upadá a nevie, kto je.
Alzheimerova choroba sa začína pozvoľna, najprv má človek ťažkosti s krátkodobou pamäťou a nie je schopný postarať sa o niektoré bežné záležitosti. Postupne má čoraz väčšie problémy s vyjadrovaním, rozhodovaním, nedokončuje myšlienky, je čoraz zmätenejší.

Alzheimerom trpela aj populárna francúzska herečka Annie Girardotová.Alzheimerom trpela aj populárna francúzska herečka Annie Girardotová.
Alzheimerom trpela aj populárna francúzska herečka Annie Girardotová.
Zdroj: Profimedia.sk

Rýchlosť, ktorou ochorenie postupuje, je u každého iná. Americkí vedci pracujú na výskume, ktorý by umožnil rozpoznať ochorenie dva až tri roky pred jeho prepuknutím. Pripravujú testy, z ktorých by sa po odobratí vzorky krvi dalo zistiť, či človek ochorie. Tvrdia, že blížiacu sa chorobu prezradí pokles lipidov v krvi. Sledovali skupinu päťstodvadsiatich piatich dobrovoľníkov nad sedemdesiat rokov, ktorým vzali vzorky tuku. Po piatich rokoch sa u dvadsiatich ôsmich rozvinuli príznaky Alzheimerovej choroby a rozbor krvi ukázal, že mali nižšiu hladinu desiatich konkrétnych lipidov. Podľa autora štúdie Marka Mapstona sú na správnej stope, pretože hladiny lipidov u sledovaných pacientov začali klesať súčasne s tým, ako začali odumierať nervové bunky. Metóda sa musí ešte dôkladne vyskúšať.

Čistota pol života?

Odborníci z Cambridgeskej univerzity nedávno prekvapili tvrdením, že za alzheimera môže moderný životný štýl a prehnaná hygiena. Ak to s čistotou preháňate, telo nemá šancu bojovať proti vírusom a baktériám, čo imunite v konečnom dôsledku škodí. Podľa cambridgeských vedcov je taký organizmus náchylnejší na choroby, ktoré sa s imunitou bezprostredne nespájajú.

 

Je to v českých rukách?

Prelomom vo včasnom diagnostikovaní ochorenia by mohol byť výskum českých vedcov z Národného ústavu duševného zdravia, Fakultnej nemocnice na Vinohradoch a Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej. Zistili totiž, že pacienti s alzheimerom majú v mozgu na niektorých miestach zvýšené protilátky špecifické práve pre tento typ demencie. Pacienti s inými typmi demencie alebo so zápalovými ochoreniami nervového systému tieto protilátky zvýšené nemajú. V súčasnosti pracujú na príprave štúdie s veľkým počtom dobrovoľníkov. Ak by sa teória potvrdila, mohlo by to pomôcť chorobu skôr diagnostikovať i liečiť a takisto pri vývoji liekov.

 

 

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

V akom veku sa zvykne dieťaťu prestať zhoršovať krátkozrakosť?

Krátkozrakosť býva často dedičná. Tak ako píšete, máte to v rodine. Stredný typ krátkozrakosti (to je typ u Vášho syna) začína v detskom veku a postupne narastá až do obdobia okolo 20. roku života. Môže dosahovať  približne od -4 do -7 dioptrií. Po 20. roku života sa progresia krátkozrakosti výrazne spomalí, ale ešte stále môže mierne narastať aj do 35. roku života. Preto je nevyhnutné, aby deti do 18 rokov s krátkozrakosťou chodili na pravidelné očné kontroly minimálne raz ročne. A podľa potreby sa im  upravovali, teda zvyšovali dioptrie.  Krátkozrakosť sa časom nezlepší. Podstatou krátkozrakosti je predlžovanie očnej gule. Tým, že sa oko predlžuje a nezastavilo sa v raste, predlžuje sa predozadná os oka. Lúče, ktoré dopadajú do oka, sa lámu pred sietnicou, a preto vzniká neostrý obraz. Ak pred oko dáme mínusové sklo, takzvanú rozptylku, lúče sa rozptýlia a zalomia presne na sietnicu. Obraz sa tak zaostrí. V dnešnej dobe máme k dispozícii aj kontaktné šošovky, ktoré syn môže začať časom nosiť. V prípade, ak bude mať po 20. roku života stabilné dioptrie, tak môže zvažovať aj bezbolestné, bezpečné a rýchle laserové operačné odstránenie dioptrií s využitím femtosekundového lasera. V tomto prípade je však dôležité dbať na precízne vstupné vyšetrenie a výber samotnej kliniky.

čítať viac

Päťročný kaká do plienky. Je to hanba! Ako ho to odučiť?

Nikdy na dieťa netlačte. Nedovoľte, aby prevládali pri „odplienkovaní“ negatívne emócie. Veľa s ním hovorte. Vek päť rokov je už dosť hraničný, takému „veľkému“ dieťaťu už dokážete veľa vecí vysvetliť. Verím, že ste to skúšali aj pomocou hračiek. Mackovia a iní plyšoví kamaráti musia predsa tiež kakať. Deti to ľahšie pochopia a postupne zavedú do praxe. Skúste najprv nočník alebo redukciu na toaletu. Je možné , že sa váš synček bojí veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu. Pomáha podložiť pod nožičky stolček. Keď hovoríte, že ste už vyskúšali všetko, tak vám len môžem odporučiť návštevu detského psychológa.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor