Spoločník na jeden deň: Holter o vás prezradí všetko

Sisa pracuje v PR agentúre. Má dve školopovinné deti, muža vorkoholika a nedávno oslávila štyridsaťtri rokov. Každý deň má rozrátaný na minúty, diár je naplnený od rána do večera. Napätie a zhon sú jej každodennými spoločníkmi. „S tým, že budem mať z ničoho nič zvýšený krvný tlak, som absolútne nerátala! Na stravu si dávam pozor, veď po štyridsiatke sa kilá lepia na telo akoby samy od seba. Cvičím dvakrát do týždňa, viac voľného času nemám, lebo rozvážam deti po krúžkoch a učím sa s nimi. Nehovoriac o druhej šichte, ktorá ma čaká každý večer doma. Nemám potuchy, kde robím chybu!“

„Pravda je, že som neurotický typ, v krízových situáciách sa neviem veľmi ovládať. Manžel mi povedal, že raz od jedu puknem,“ priznáva Sisa položartom. Zvýšený tlak jej namerala sestrička pri dobrovoľnom skríningovom vyšetrení. Všeobecná lekárka nariadila: „Pravidelne si ho doma merajte a zapisujte si hodnoty!“ A vyľakaná Sisa poslúchla. Namiesto luxusnej kozmetiky si kúpila tlakomer.

Po mesačnom pozorovaní jej lekárka nekompromisne naordinovala lieky. Sisa sa chvíľu tvrdohlavo bránila, či to nemôže skúsiť s bylinkami alebo s horčíkom v potravinových doplnkoch. „Pri takých hodnotách ako 150 na 90?“ ďobla doktorka do čísel v zošitku, kde si zapisovala tlak, a pokrútila hlavou. Keď si Sisa hľadala informácie o hypertenzii na internete, dočítala sa o tlakovom holteri. „Je to vraj prístroj, podľa ktorého sa dá zistiť, či už treba predpísať lieky, alebo ešte postačia zmeny v životospráve. „Rada by som vedela, prečo mi o ňom lekárka nepovedala skôr, ako mi nasadila tabletky!“

Štyridsaťsedemročný Imro „vyfasoval“ tlakový holter bez prosíkania. „Asi trikrát po sebe mu v priebehu troch mesiacov namerali v ambulancii vysoký tlak. „Bola to náhoda, normálne k doktorom nechodím, vyhýbam sa im, ako len môžem! Všeobecná lekárka ma poslala ku kardiologičke. Dostal som mašinku, tá mi každých dvadsať minút stiahla rameno, nebol to príjemný pocit, ale dalo sa to vydržať,“ opisuje novinár dvadsaťštyrihodinové spolužitie s prístrojom. „Keď to potom lekárka vyhodnotila, zistila, že tlak mi najviac stúpol po dvoch telefonátoch z práce, raz až na 170 na 100.

Nie vtedy, keď som šoféroval a trčal v zápche, ani keď som sa večer pohádal s manželkou a vytočila ma pubertálna dcéra! Všetky ostatné hodnoty boli v norme, vraj prislúchali môjmu veku.“ Kardiologička aj praktická lekárka napokon usúdili, že Imro má syndróm bieleho plášťa a tlak je inak v poriadku. Návšteva u lekára alebo prudký hnev sú pre neho takým stresom, že tlak mu vyletí až do neba. Manželka túto informáciu doplnila o jemne ironický komentár: „Vždy som ti hovorila, že si popudlivý. A teraz to už máš aj na papieri!“

„Krvný tlak sa u každého človeka počas dňa a noci mení – u zdravého, ale aj u ,vysokotlakára‘, teda hypertonika,“ vysvetľuje internistka a kardiologička Sylvia Haeberle z medicínskeho centra aSante v Bratislave. Jeho hodnoty závisia od stavu bdelosti, od momentálneho fyzického a psychického výkonu, od nervovej regulácie a od stupňa vzrušivosti, ktoré neovládame vôľou, ale aj od prípadného sprievodného ochorenia či užívaných liekov.

Nezáleží teda len na aktuálnej absolútnej hodnote tlaku, ale ja na okolnostiach, za ktorých sa meria. „Je rozdiel, či máte vysoký tlak, ak kráčate hore schodmi s dvoma ťažkými nákupnými taškami, alebo sedíte v kresle a pozeráte televíziu. Poviete si, veď ja si ho meriam dvakrát denne doma. Fajn, ale viete, aký ho máte, keď šoférujete, s niekým sa pohádate, ste na koberci u šéfa alebo riešite náročnú úlohu?“ Práve preto lekár niekedy siahne po tlakovom holteri.

Pomocou neho sleduje tlak u novozisteného hypertonika, ak si nie je istý, či už treba nasadiť lieky, alebo ešte stačí ostať pri úprave životosprávy. To však nebol prípad Sisy z prvého príbehu. Jej stav si už jednoznačne vyžadoval lieky, sledovanie tlaku pomocou prístroja by bolo zbytočné. Na druhej strane existujú naprí- klad ľudia so syndrómom bieleho plášťa, ako Imro, ktorým sa tlak v ambulancii neuveriteľne zvýši, no za bežných okolností ho majú v norme.

Tlakový holter je zjednodušené laické pomenovanie, oficiálny názov pre prístroj znie „dvadsaťštyrihodinové monitorovanie tlaku krvi“. Jeho výhodou je, že meria tlak aj v noci, keď spíme. „Za bežných okolností by mala v noci každému klesnúť tlaková aj pulzová frekvencia, pretože telo relaxuje. U niektorých ľudí však nočný tlak ostáva takmer rovnaký ako denný – a to je zle! Je dôležité, aby o tom lekár vedel,“ porovnáva lekárka dennú a nočnú krivku systolického a diastolického tlaku na zázname konkrétneho pacienta.

Tlakový holter je vhodný aj pre už odhalených hypertonikov, ktorí nemajú optimálnu hodnotu tlaku alebo liečbu. „Neuveríte, ale veľmi veľa ľudí je liečených zle! Na Slovensku, ale aj v susedných krajinách a v celej Európskej únii. Ak má pacient počas dňa veľmi kolísavé hodnoty alebo má ráno vysoký tlak, a keď si dá tabletku, tlak sa podstatne zníži, treba zmeniť liek alebo rozvrh jeho podávania.“ Lekár môže pomocou holtera sledovať aj tlak u starších ľudí, ktorí už majú spomalený metabolizmus liekov. Vtedy sa stane, že berú vyššie dávky, ako treba.

Prístroj dobre poslúži, aj keď sa pacient sťažuje, že ho bolí hlava, má závraty alebo iné príznaky, no nedá sa zistiť, či je to z príliš vysokého alebo nízkeho tlaku, alebo sa za tým skrýva iné ochorenie. Špeciálnou skupinou sú cukrovkári, u ktorých sú prísnejšie kritériá na normalizáciu hodnoty tlaku. Je to aj bič na lajdákov. „Niektorí pacienti neužívajú lieky poctivo a treba im to dokázať,“ usmieva sa doktorka. Stretla sa aj s ľuďmi, ktorí používali zlý tlakomer. „Pacient u mňa v ambulancii mal vždy dobré hodnoty, no z domu nosil také hrozné, že sa mi ani veriť nechcelo. Až monitorovanie odhalilo, že liečba je správna, len domáci tlakomer je nanič.“

Ak je všeobecný lekár presvedčený, že jeho pacient by mal dostať tlakový holter, pošle ho k internistovi. Ten ho nasadí a po dvadsiatich štyroch hodinách vyhodnotí údaje. Stali ste sa adeptom na monitor? Vyberte si bežný deň so štandardnou záťažou. Teda žiadne schôdzky s premiérom či skákanie s padákom! Prístroj vám lekár v ambulancii pripevní na opasok. „Malá škatuľka je káblikom spojená s manžetou upevnenou na ramene.

Počas dňa automaticky, približne každých tridsať minút, vyšle impulz, manžeta sa nafúkne a odmeria tlak. Prispôsobujeme sa biorytmu pacienta, on povie, kedy vstáva, kedy chodí spať. V noci sa tlak meria každých šesťdesiat minút, ale hodinu-dve pred zobudením už každých dvadsať minút. Tento úsek je totiž veľmi kritický. Ešte síce spíme, no telo sa už pripravuje na deň, vyplavujú sa z neho hormóny, ktoré nás pripravujú na čas aktivity,“ vysvetľuje doktorka Haeberle.

Z ambulancie odídete s prístrojom a ďalší deň vykonávate bežné činnosti. „Ľudia sú šokovaní, keď na druhý deň pri vyhodnotení záznamu zistia, že zväčša najzáťažovejšie je obyčajné šoférovanie – čakanie v kolóne, zastavenie na križovatke, predbiehanie. Tlak vyháňajú do výšky aj iné situácie: nepríjemné telefonáty, obed s obchodným partnerom, porada, naťahovanie sa s uplakaným dieťaťom či nosenie uhlia z pivnice,“ hovorí lekárka. Zvláštnym prípadom bol istý manažér: „V ambulancii sme mu namerali optimálny tlak, po víkende však vždy prišiel s príšernými hodnotami.

Dala som ho na monitor, až pri vyhodnocovaní záznamu vysvitlo, že má doma dve malé deti. A tie mu zvyšovali tlak viac, ako keď bol v práci a riešil vážne úlohy.“ Ako pacienti vnímajú tlakový holter? „Zo začiatku im je nepríjemný, lebo manžeta stláča rameno a vrčí. Počas dňa si naň zvyknú, niektorých však ruší nad ránom, keď je spánok plytší. Pri šoférovaní treba dodržať isté pravidlá, podrobne sa ich dozvedia u nás v ambulancii. Môžu mať aj sex, ak im škatuľka nevadí,“ hovorí lekárka. V určených intervaloch si musia zapísať, čo práve robili. „Mám pacientov, ktorí si denník ešte len idú vybrať z kabáta a ja už zo záznamu viem, kedy prišli do práce, sedeli za volantom, boli na porade.“

Stres, nedostatok pohybu, fajčenie, zlá výživa. Zmeňte životný štýl skôr, než bude neskoro! Jedným zo štvorky zabijakov srdca je vysoký krvný tlak, alias hypertenzia

Keď srdce svoju robotu zvláda, je všetko O. K. V pokoji rytmicky udiera šesťdesiat- až osemdesiatkrát za minútu. Každým úderom napumpuje do krvného obehu krv, denne je to obsah malého bazéna s objemom viac ako šesťtisíc litrov. Artérie transportujú krv zo srdca do všetkých orgánov a cez kapiláry zásobujú aj najodľahlejší kúsok tela kyslíkom a inými živinami.

Nebezpečné zmeny sa však v krvnom riečisku dejú potichu a nenápadne. Tepny kôrnatejú, strácajú pružnosť, zužujú sa. Postihnuté sú najmä mozgové, obličkové a očné cievy a cievy srdcového svalu. Výsledok? Mŕtvica, infarkt, zlyhanie obličiek, porucha zraku. A to nie je všetko: Čím je tlak krvi vyšší, tým viac srdce dostáva zabrať. Ak proti hypertenzii nezasiahneme, stena ľavej srdcovej komory časom zhrubne, svalovina srdca postupne ochabne.

Dôsledkom je srdcová slabosť, stúpa riziko infarktu a porúch srdcového rytmu. Vysoký krvný tlak zvykneme podceňovať, považujeme ho za banálny, stokrát omieľaný fakt. Veď nič necítime, nič nás nebolí. Len málokto si ho dobrovoľne kontroluje, zväčša nám ho náhodou namerajú na preventívnej prehliadke. „Ak niekto príde už s konkrétnymi ťažkosťami, napríklad s krutými bolesťami hlavy, je často neskoro,“ upozorňuje MUDr. Sylvia Haeberle.

„Kedysi sa považoval za chorobu starých ľudí, dnes sa s ním čoraz častejšie stretávame u štyridsiatnikov, dokonca u tridsiatnikov. V generácii štyridsaťpäť- až päťdesiatročných ľudí je už päťdesiat percent hypertonikov, medzi šesťdesiatnikmi sú to dve tretiny,“ ráta lekárka. „Tieto čísla platia pre esenciálnu, prvotnú hypertenziu. Nevieme, čo ju spôsobuje, jediné, čo poznáme, sú rizikové faktory, ktoré k nej prispievajú: dedičné dispozície, obezita, fajčenie, priveľa soli, pravidelná konzumácia alkoholu aj v malých dávkach, nedostatok pohybu a psychická záťaž a stres.“

Myslíte si, že vysoký tlak sa zníži sám od seba? Smola. Naopak, bez kvalitnej liečby sa jeho hodnoty z roka na rok zvyšujú. Je veľmi dôležité odhaliť ho, správne liečiť a sledovať. Ak začnete brať lieky zavčasu a budete držiavať opatrenia v životospráve, riziko komplikácií výrazne znížite. Zmenou životného štýlu môžete za priaznivých okolností hypertenziu dokonca znížiť na normálne hodnoty! Existuje aj juvenilná hypertenzia, to je vysoký tlak krvi u detí a mládeže, je však zriedkavá a väčšinou súvisí s iným ochorením. Sekundárnu, druhotnú hypertenziu majú asi štyri percentá ľudí a zapríčiňujú ju vedľajšie ochorenia, najčastejšie endokrinologické. Podľa nich sa aj lieči.

„Raz do ambulancie prišiel na preventívnu prehliadku dvadsaťročný mladík. Namerala som mu veľmi vysoký tlak. Mala som podozrenie, že ho má už oveľa dlhšie, tak som ho nechala sledovať monitorom. V takom veku sa totiž hypertenzia vždy spája s iným ochorením. Aj tak bolo, zistili sme, že má vážne obličkové ochorenie. Ešte sa neprejavovalo, no keby sa nezačalo liečiť, mladík by mohol skončiť so zlyhaním obličiek a s ťažkými poruchami zraku. Jeho štyridsaťročná mama je dnes už na dialýze. Obrazne sa dá povedať, že vysoký krvný tlak ho vlastne zachránil,“ končí doktorka Haeberle.