S muchami na Mars
„V minulosti sa však biologický odpad odbúraval inak ako dnes, prirodzenejšie,“ dodá. Čo to znamená? Vysvetlí mi, že v minulosti neobsahoval toľko „konzervačných a iných látok“ a navyše bol vonku dostupný rastlinám aj živočíchom, ktoré ho rozkladali – ako napríklad mucha domáca.
„Preto bolo všade pri chovoch zvierat toľko múch, ktoré si zasa prilákali predátorov, lastovičky – pretože všetko so všetkým súvisí. Muchy do hnoja nakládli vajíčka, to bola pre ne pôrodnica, v ktorej sa vyliahli larvy. Tie sa živili hnojom, premenili jeho zloženie a konzistenciu a zakuklili sa v ňom. Celý cyklus takto pokračoval.“ Prezrádza, že v Slovenskej akadémii vied v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat sa od osemdesiatych rokov venovala výskumu recyklácie odpadu mušími larvami aj v rámci medzinárodného vesmírneho programu Interkozmos.
„Pracovala som na úlohe Uzavretý ekosystém pre dlhodobé kozmické lety. Hovorilo sa v tej súvislosti o ceste na Mars, ktorá mala trvať odhadom dva roky.“
Na zeleninu nie
Okrem pestovania húb a rias sa experimentovalo s prepelicami japonskými, zvie- ratkami, ktoré vo vesmíre testoval aj náš kozmonaut Ivan Bella. „S prepelicami som pracovala v čase ich prvého vyslania na kozmickú stanicu MIR. Mala som na starosti okrem iného laboratórny, teda čistý chov muchy domácej, ktorej vajíčka sme očkovali na trus japonských prepelíc. Vyliahnuté larvy recyklovali trus prepelice a obohatili ho súčasne o bielkoviny kukiel. Trus úplne zmenil svoju konzistenciu z vláčnej hmoty na sypkú, skoro vôbec ho nebolo cítiť,“ opisuje Hanka Sekulová.
Takto transformovaný trus pridávali spätne do kŕmnej zmesi pre vtáky. Prekvapí ma, že spravili pokus aj s premenou ľudského odpadu. „Fungovalo to rovnako, ale tento ‚recyklát‘ sa už ďalej nepoužil.“ Pripúšťa však, že teoreticky by to čiastkovo mohlo plniť určité funkcie. Pripomenie mi to kompostovací záchod u sestry na chate. Šlo by to?
„Tam sa používa už prerobený ľudský odpad – rozdelí sa tekutá a tuhá časť, tá sa po nejakom čase skompostuje, až stratí pôvodné vlastnosti i hmotu, je sypká. Nemá už toľko amoniaku, necítiť ho. K stromom by som možno uvažovala, ale na zeleninu by som to nedávala,“ konštatuje, že dnes už nie je bioodpad ako bioodpad.
