Splachujete do záchoda? Zdravotný dôvod, prečo to môže byť chyba

Keď mi šéfredaktorka Lenka podstrčila článok o nemeckej štúdii, ktorá dala zelenú hnojeniu plodín ľudskými fekáliami, hneď mi na tom voľačo smrdelo. Predstavila som si záhradnú „kadibúdku“, kam človek chodí radšej so zapchatým nosom a zavretými očami, aj to iba keď nie je na výber, a možno sa ešte nejaký deň-dva spamätáva z traumy. Priznávam, som mestský človek. Hoci mi niečo hovoril konský hnoj, ktorý sa iste ani mojej prastarej mame neštítilo pohádzať na budúcu zeleninu, predsa len – ľudské? Nemci sú však nadšení.

„Využívanie lokálne dostupných zdrojov, ako sú ľudské výkaly, na výrobu biologických recyklovateľných hnojív môže nahradiť minerálne hnojivá, a tým podporiť ekologickú výrobu potravín,“ vysvetľujú svoju motiváciu v úvode štúdie, ktorá vyšla online v januári vo vedeckom časopise Fron­tiers in Environmental Science. V čase, keď neškodnej a lacnej alternatíve nahrávajú aj stúpajúce ceny hnojív a tým aj zdražovanie potravín.

Vedci na čele s Franziskou Häfner, doktorandkou na University of Hohenheim, v experimente porovnávali dve nitrifikované močové hnojivá a jeden fekálny kompost získaný zo suchej toalety s komerčným organickým produktom. Tie aplikovali pri pestovaní bielej kapusty na poli pri Berlíne od júna do októbra 2019. To hlavné, čo zo štúdie vyplynulo, je, že tento ľudský odpad viedol k porovnateľnej úrode kapusty ako drahšie organické hnojivá.

„Je to stará vec. Moji starí rodičia mali hospodárstvo na Horehroní s dreveným záchodom a hnojiskom na dvore. Hnoj po hospodárskych zvieratách a z dreveného záchoda sa priebežne rozkladal, teda kompostoval, potom sa rozhadzoval na jeseň v záhrade. Keď sa hnojisko časom zrušilo, vzniklo tam najlepšie miesto na pestovanie, pretože pôda bola plná živín,“ povedala mi hneď na úvod rozhovoru odborníčka na udržateľné ekosystémy a autorka niekoľkých kníh Ing. Hanka Sekulová.

„V minulosti sa však biologický odpad odbúraval inak ako dnes, prirodzenejšie,“ dodá. Čo to znamená? Vysvetlí mi, že v minulosti neobsahoval toľko „konzervačných a iných látok“ a navyše bol vonku dostupný rastlinám aj živočíchom, ktoré ho rozkladali – ako napríklad mucha domáca.

„Preto bolo všade pri chovoch zvierat toľko múch, ktoré si zasa prilákali predátorov, lastovičky – pretože všetko so všetkým súvisí. Muchy do hnoja nakládli vajíčka, to bola pre ne pôrodnica, v ktorej sa vyliahli larvy. Tie sa živili hnojom, premenili jeho zloženie a konzistenciu a zakuklili sa v ňom. Celý cyklus takto pokračoval.“ Prezrádza, že v Sloven­skej akadémii vied v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat sa od osemdesiatych rokov venovala výskumu recyklácie odpadu mušími larvami aj v rámci medzinárodného vesmírneho programu Interkozmos.

„Pracovala som na úlohe Uzavretý ekosystém pre dlhodobé kozmické lety. Hovorilo sa v tej súvislosti o ceste na Mars, ktorá mala trvať odhadom dva roky.“

Okrem pestovania húb a rias sa experimentovalo s prepelicami japonskými, zvie- ratkami, ktoré vo vesmíre testoval aj náš kozmonaut Ivan Bella. „S prepelicami som pracovala v čase ich prvého vyslania na kozmickú stanicu MIR. Mala som na starosti okrem iného laboratórny, teda čistý chov muchy domácej, ktorej vajíčka sme očkovali na trus japonských prepelíc. Vyliahnuté larvy recyklovali trus prepelice a obohatili ho súčasne o bielkoviny kukiel. Trus úplne zmenil svoju konzistenciu z vláčnej hmoty na sypkú, skoro vôbec ho nebolo cítiť,“ opisuje Hanka Sekulová.

Takto transformovaný trus pridávali spätne do kŕmnej zmesi pre vtáky. Prekvapí ma, že spravili pokus aj s premenou ľudského odpadu. „Fungovalo to rovnako, ale tento ‚recyklát‘ sa už ďalej nepoužil.“ Pripúšťa však, že teoreticky by to čiastkovo mohlo plniť určité funkcie. Pripomenie mi to kompostovací záchod u sestry na chate. Šlo by to?

„Tam sa používa už prerobený ľudský odpad – rozdelí sa tekutá a tuhá časť, tá sa po nejakom čase skompostuje, až stratí pôvodné vlastnosti i hmotu, je sypká. Nemá už toľko amoniaku, necítiť ho. K stromom by som možno uvažovala, ale na zeleninu by som to nedávala,“ konštatuje, že dnes už nie je bioodpad ako bioodpad.

No existujú aj nadšenci, ktorí „to“ už dávno používajú. Keď mi na redakčnej porade prischla táto téma, naša grafička Alenka, zrejme najväčšia záhradníčka z tímu, mala toľko zľutovania, že mi posunula kapitoly o fekálnom komposte od záhradkárskej celebrity Jaroslava Svobodu z knihy Kompletný návod na vytvorenie ekozáhrady a rodinného statku. Autor napríklad píše:

„Zapojením odpadu – áno, hovienok, späť do kolobehu vzniká dokonalý cyklus, ktorý prináša dobro a úžitok všetkým zúčastneným. Ľudský trus, rovnako ako kravský alebo konský hnoj, je výborné hnojivo. Obsahuje ideálne pomery dusíka, fosforu a draslíka,“ kritizuje pritom splachovanie vodou, ktoré je neefektívne a zbytočne drahé.

„Šplechnúť to do vody je, naopak, nežiaduce, pretože veľa živín rozpustených vo vode spôsobuje bujnenie rias a siníc a je poslednou ranou pre kedysi harmonický ekosystém,“ pokračuje vo výpočte negatív moderného trónu, v jeho reči „hajzlíka“. Prívetivejšia je preňho ekotoaleta a je dokonca široká paleta na výber.

Okrem kompostovacích sú separačné, ktoré oddeľujú tekutinu od pevného, ktoré ďalej putuje do kompostu, vysušovacie využívajúce cievku na schnutie obsahu v otočnom zásobníku, či pilinová toaleta – po vykonaní diela ho zasypete a hotovo. Podľa Svobodu piliny fungujú ako biofilter a tak nič nesmrdí, hovorí aj z osobnej skúsenosti. „My tento spôsob používame niekoľko rokov.“ A najviac si pochvaľuje, ak organizujú večierok s viacerými ľuďmi v dome.

„I návštevám, čo u nás boli na ‚piliňáku‘, dodnes chýba, ak ešte nemajú vlastný,“ vtipkuje. A s plnou vážnosťou opisuje ešte primitívnejší spôsob – takzvanú „shit hole“, na ktorú na poli potrebujete iba motyku a lopatku. Príde to na vás, čupnete si, umies­tnite pekne do hriadky a keď skončíte, len zahrabete hlinou na odstránenie zápachu.

Sem smeruje aj moja ďalšia otázka na Hanku. Jamka, piliňák, suchý záchod – čo ak práve nie je v silách nášho organizmu prispieť pôde tým najlepším zo seba, lebo sme mali včera mastný langoš a zeleninu sme nevideli ako je rok dlhý? „Nerobila som výskum, ale pred rokmi som čítala, že niektorí majitelia kompostovacích záchodov či drevených latrín na horských chatách zistili, že bioodpad sa už tak rýchlo nerozkladá, ako kedysi. Pravdepodobne – ale je to len moja úvaha – súvisí to s dnešnou priemyselne spracovanou stravou, ktorá obsahuje veľa konzervačných látok, mikroplasty, hormóny, antibiotiká, parazity a iné látky, ktoré nie sú prirodzeného pôvodu,“ mieni odborníčka na prírodné ekosystémy a pokračuje, v čom spočíva Svobodov optimizmus.

„Jardo, ktorý ma pred 12 rokmi osobne učil, si to veľmi pochvaľoval. Na druhej strane má vlastné niekoľkohektárové hospodárstvo, je potravinovo sebestačný a dáva si veľký pozor, aby sa nestravoval komer­čnými potravinami. Čo do tela dávame, také výstupy môžeme očakávať,“ sumarizuje Hanka.

Zdravotná neškodnosť ľudských exkrementov, samozrejme, zaujímala aj nemeckých výskumníkov. Ak teda zhodnotili, že hovienka sú pre kapustu výživné, koľko sa „najedla“ všetkých umelín, ktoré kazia nielen prírodný makrosystém, ale aj mikrobióm v črevách človeka? V hnojive kontrolovali prítomnosť 310 chemických látok, ako sú repelenty proti hmyzu či spomaľovače horenia, tiež farmaceutické výrobky, lieky proti bolesti či hormóny.

„Viac ako 93 percent týchto chemikálií nezistili, zvyšné boli prítomné vo veľmi nízkych koncentráciách,“ všimol si v štúdii The Guardian. V stolici boli najvýraznejšie zastúpené lieky proti bolesti a liek na epilepsiu i stabilizátor nálady, ale v extrémne nízkych množstvách. Znie to až príliš dobre, ale vedci sami upozorňujú, že kľúčovým predpokladom používania fekálneho kompostu je primeraná úroveň hygieny. Nehodnotili ani vplyv farmaceutík na pôdne systémy, čo podľa líderky tímu Häfner vyžaduje ďalší výskum.

Kým európski vedci riešia spracovanie ľudského bioodpadu prirodzenejšou cestou, Američania sa rozhodli umožniť rovno kompostovanie celého ľudského tela. Za oceánom touto cestou znižovania uhlíkovej stopy a zmiernenia klimatickej zmeny ide už šesť štátov, okrem iných New York. Skôr ako k tomu Hanke Sekulovej stihnem položiť otázku, sama ma predbehne:

„Zistilo sa, že ani mŕtve telá sa nechcú tak rozkladať ako kedysi. To bude pravdepodobne súvisieť so stravou dotovanou konzervačnými látkami, aby dlhšie vydržala čerstvá.“ A nej­de asi len o stravu. Spomeniem si, ako som sa v letáku v pohrebnej službe dočítala, že telo s rakovinou potrebuje na spálenie dlhší čas. V Arizone dokonca došlo ku kontaminácii krematória lutéciom 177, rádioaktívnou časticou, ktorá zodpovedala typu použitému na ožarovanie zosnulého. Ten rádioterapiu dostal len dva dni pred nečakanou smrťou. Morbídnym záverom hovoríme iba jedno. Zdravá recyklácia biologického odpadu platí podľa všetkého iba za kontrolovaných a čo najviac prírode blízkych podmienok, v opačnom prípade asi do seba zrejme vrátite to, o čo až tak nestojíte.

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava (ÚKSÚP):

Priama aplikácia ľudských fekálií do poľnohospodárskej pôdy momentálne nie je podporovaná legislatívou SR. Existujúca legislatíva rieši iba priamu aplikáciu do pôdy čistiarenského upraveného kalu a upravených dnových sedimentov podľa zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sú všetky podmienky tejto aplikácie spomenuté aj so sledovanými parametrami čistiarenských kalov, dnových sedimentov a poľnohospodárskej pôdy. Momentálne vyjadrenia k aplikácii ľudských fekálií do poľnohospodárskej pôdy, sledovaných parametrov, obsahu farmaceutík, parazitov, prípadne baktérií sú len domnienky, z toho dôvodu, že nie sú určené hodnotiace alebo limitné hodnoty týchto „rizikových“ ukazovateľov.

Česká zemědělská univerzita v Prahe, Fakulta agrobiologie, potravinových a přírodních zdrojů, prof. Ing. Ivana Jankovská, PhD.:

Výsledky autorov Häfner a kolektívu vo vedeckom časopise Frontiers in Environmental Science by mali byť vierohodné. Čo sa týka vývinových štádií parazitov, ktoré môžu výkaly obsahovať – skôr zvierat než ľudí –, tak pokiaľ budú ľudia dodržiavať základné hygienické pravidlá, ako je dôkladné umývanie rúk a všetkého, čo mám v pláne vložiť do úst, mali by byť takto pestované rastliny bezpečné. Vývinové štádiá parazitov môžu byť na povrchu, respektíve v pôde, takže dôkladné umytie zeleniny odkiaľkoľvek – z obchodu aj zo záhrady – by malo byť samozrejmosťou. Pretože nikdy neviete, či vám to nejaký živočích nepohnojil aj bez vášho vedomia. Ako by to vyzeralo presne v praxi, neviem, som parazitológ, nie odborník na hnojenie. Každopádne asi ako sa voľakedy hnojilo hnojom – výkalmi hospodárskych zvierat, ktoré boli zmiešané so slamou alebo iným substrátom a čím hlbšie to bude „zaorané“, tým menej to bude cítiť. V každom prípade je vždy nutné prísne posúdiť možnosť šírenia infekcií, a to musí vždy vykonať príslušná inštitúcia, napríklad hygienická stanica.