 Skryté spúšťače tenznej bolesti hlavy. Čo na ňu pomôže viac ako tabletky?

Tenzná bolesť alebo migréna? Otestujte sa a vyskúšajte tipy od odborníkov

Deväť ľudí z desiatich občas trpí tenznou bolesťou hlavy. Čo pomôže viac ako tabletky?

Na rozdiel od migrény nepulzuje, nezhorší sa fyzickou činnosťou, ani vás nenúti vracať. Ale v mnohom sú si podobné. „Tenzná bolesť hlavy je obojstranná, tupá, tlaková a zvieravá. Má miernu až strednú intenzitu,“ popisuje MUDr. Ingrid Niedermayerová z neurologickej ambulancie v Brne typické prejavy, ktoré vytrvajú pol hodinu i celý týždeň. Len výnimočne bolí v zátylku alebo v oblasti čela.

„V niektorých prípadoch sa nedajú dobre odlíšiť. Aj pri tenznej bolesti hlavy môže byť mierna nevoľnosť, precitlivelosť na zvuky a svetlo. Dokonca sa oba typy môžu vyskytovať súčasne,“ uvádza na pravú mieru neurologička. Ak vás hlava z tenzie bolí aspoň tri mesiace po pätnásť dní a viac, máte do činenia s chronickou formou. Tá je oproti jednorazovým útokom oveľa častejšia a vážnejšia. Koľko starostí na krku nosíte?

Pocit tlaku a zvierania opaska, ako by vám lebka mala každú chvíľu explodovať, môže byť nielen fyzický. Trvalá únava, úzkosť, depresia, horšie zaspávanie, podráždenosť a neschopnosť koncentrácie idú často ruka v ruke. „Spúšťacím mechanizmom môže by stres, opakované konflikty, dokonca i očakávané konflikty,“ ozrejmuje neurológ docent MUDr. Otakar Keller, CSc. aj spojitosť s názvom tenzná. Asi u polovice chorých sa totiž zistilo neprimerané stiahnutie šijových svalov.

„Napätie svalov môže byť príčinou bolesti pre ich preťaženie alebo len zvláštnou motorickou reakciou na bolesť,“ mieni lekár, že najmä v oblasti priamych a šikmých svalov hlavy sú <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/hrozi-vam-blok-krcnej-chrbtice-neignorujte-varovne-signaly">časté spúšťacie zóny bolesti</a>. Nevhodná poloha za počítačom plus psychická záťaž spôsobí podráždenie nervov a vám na krku neúnosné závažie.

Spúšťacím mechanizmom môže by stres, opakované konflikty, dokonca i očakávané konflikty.

Okrem napätia v živote či v práci vás môže hlava bolieť aj vinou hormónov. U ľudí s tenznou bolesťou vedci vysledovali nižšiu hladinu serotonínu, prenášača dobrej nálady. Napokon depresie a úzkosti sú častými sprievodnými javmi záchvatov. Zistilo sa tiež, že majú v tele viac GABA, kyseliny gama-aminobutánovej, látky zodpovednej za reguláciu napätia vo svaloch. Naopak horčíka v slinách a sére, najmä počas akútneho útoku, koluje príliš málo.

Ďalšiu možnú príčinu odhalili v žilách. Tom Wallash z Headache Center v Berlíne so spolupracovníkmi už dávnejšie zistil zvýšený prietok v krčnici u sedemdesiatich piatich percentách svojich pacientov, v krčných žilách u polovice. Podľa neho teda k tenzii môžu viesť odchýlky v cievach, no jeho závery sa medzi odborníkmi považujú za kontroverzné.

Ak vám v hlave tlačí raz do roka alebo sporadicky, vyriešite to bežnými analgetikami z lekárne. Ak sa však záchvaty vracajú, skôr ako začnete čokoľvek užívať, mal by vás vidieť lekár. Iba ten môže vylúčiť vážne príčiny a ušiť liečbu práve na vašu bolesť. V rámci anamnézy ho budú zaujímať predošlé zranenia, vaše zamestanie a samozrejme priebeh, intenzita a frekvencia bolestí. Po negatívnom neurologickom vyšetrení vám môže pre konečené potvrdenie diagnózy odporučiť ešte odber krvi, vyšetrenie očí, ušno-krčno-nosné, ortopedické, stomatologické, tiež psychologické. Ak je to potrebné, aj cétečko či magnetickú rezonanciu.

Pokiaľ je vo veci naozaj tenzná bolesť, máte viacero možností. V akútnom záchvate doktorka Niedermayerová predpisuje analgetiká s kyselinou acetylsalicylovou, paracetamol, nesteroidné antireumatiká či myorelaxanciá na uvoľnenie spaziem šijových svalov. Tiež anxiolytiká a prípadne i obstreky bolestivých miest. Najlepšie však spravíte, ak sa bolesť budete snažiť odstrániť preventívne skôr, ako príde. „Názory na profylaktickú liečbu nie sú jednotné. Najčastejšie sa odporúča nasadenie tricyklického antidepresíva amitriptylínu. Ďalšou možnosťou je podávať <a href="https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/cokolada-bez-vycitiek-posilni-srdce-cievy-zlepsi-naladu">magnézium</a>. Liečbu však vždy dopĺňame neliekovými metódami - relaxáciou, psychoterapiou a cvičením k uvoľneniu šijového svalstva,“ apeluje neurologička na to, že vaša hlava potrebuje najviac zo všetkého pokoj.

S liekmi to rozhodne nepreháňajte. Dodržiavajte dávku podľa odporúčania lekára alebo aspoň v príbalovom letáku. Inak k bolesti hlavy paradoxne prispejete ešte viac. „Pri spotrebe analgetík väčšej ako pätnásť dní v mesiaci hrozí liekovo navodená bolesť hlavy,“ vystríha doktorka Niedermayerová pred „rebound“ bolesťou hlavy. Môžu za ňu hrste „pain killerov“ s kyselinou acetylsalicylovou, kofeínom, ibuprofenom, tiež hypnotiká i barbituráty. Bolesť ich vinou riskujete najčastejšie s chronickou migrénou, ale aj pri tenznej bolesti hlavy. Po zhltnutí pilulky sa vám síce na chvíľu uľaví, no po pár hodinách to príde znova. Zistilo sa, že minimálne u polovice ľudí za denné bolesti hlavy môžu práve voľne predajné analgetiká. Čím viac hlava bolí, tým viac liekov jete. A vstupujete do zúfalého začarovaného kruhu.

Ako z neho von? Jediná možnosť je lieky vysadiť pod kontrolou lekára. Neurologička Niedermayerová zvažuje buď postupné znižovanie dávky s dočasnou náhradou, alebo vysadiť ich náhle s prechodným liekom. „Pacienta poučím, že nemá užívať akútnu liečbu na miernu bolesť, len na silnú. Lekár musí stanoviť výšku, dávku a frekvenciu. Na sledovanie účinku je výhodné zapisovať si spotrebu liekov do záchvatového kalendára,“ radí odborníčka.

Bežné analgetiká nejedzte v dávke väčšej ako jeden a pol gramu denne a to maximálne päť dní v týždni. Jednozložkové analegetiká užívajte menej ako pätnásť dní v mesiaci a kombinované menej ako desať dní.