Počet krokov, ktoré denne spravíme, súvisí so zdravím ciev a srdca. Platí to pre starších ľudí, ktorí sú na kardiovaskulárne ochorenia náchylnejší vzhľadom na vek. U mladších to platiť nemusí. „Počet krokov u mladých ľudí nemusí byť taký dôležitý, relevantnejšie sú iné parametre ako cvičenie, jeho frekvencia a intenzita,“ uviedol doktor Yu-Ming Ni, kalifornský kardiológ.
10 tisíc krokov to nie je
Spraviť denne desaťtisíc krokov nie je meradlom zdravia. Výskumy nepodporujú túto teóriu, ktorá pochádza z marketingovej kampane v Japonsku. Čísla prínosné pre kardiovaskulárne zdravie sa pohybujú niekde úplne inde.
Metaanalýza, ktorý použila údaje 50 tisíc ľudí z 15 štúdií a to zo štyroch kontinentov zistila, že chôdza 6 tisíc až 8 tisíc krokov za deň bola spojená s nižším rizikom úmrtia a to zo všetkých príčin u seniorov.
„Zdá sa, že najväčší prínos je do 8 tisíc krokov. Potom sú prínosy menej výrazné,“ uviedol doktor Ni. Avšak platí to len pre ľudí nad 60 rokov. „U mladších je 8 tisíc krokov len málo prínosný, relevantnejšie je cvičenie,“ dodal Ni s tým, že pokiaľ seniori nie sú schopní urobiť denne tých 8 tisíc krokov, akékoľvek množstvo nad 3 tisíc krokov sa vo všeobecnosti považuje za prospešné.
Kroky, srdce a cievy

Nová štúdia, pod vedením Amandy Paluchovej, odbornej asistentky kineziológie na Škole verejného zdravotníctva a zdravotníckych vied Univerzity v Massachusetts, sa zamerala na počet krokov v spojení s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Jej tím preskúmal 8 štúdií, ktoré zahŕňali údaje 20 tisíc ľudí z USA a ďalších 42 krajín.
Prišli na to, že seniori, ktorí prejdú 6 tisíc až 9 tisíc krokov denne, majú o 40 až 50 percent nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení ako je infarkt či mŕtvica, v porovnaní s tými, čo prejdú len dvetisíc krokov za deň.
„Zistili sme, že u dospelých nad 60 rokov bolo výrazne nižšie riziko srdcovo-cievnej príhody či ochorenia a to počas priemerného sledovania šiestich rokov,“ uviedla Amanda Paluch a dodala, že spojitosť medzi počtom krokov a kardiovaskulárnym rizikom sa u mladších ľudí nepreukázal.
Paluchová uviedla, že najdôležitejším posolstvom štúdie bolo povzbudiť najmenej aktívnych seniorov, aby robili denne viac krokov.