Ako sa máte? Koľkí z nás odpovedia na túto otázku automaticky „dobre“ a koľkí sa tak naozaj cítia? A mali ste niekedy nebodaj pocit, že ste skutočne šťastní?
Podľa World Happiness Report z roku 2021, ktorý meral úroveň šťastia v 149 krajinách, sa približne 24 % svetovej populácie hodnotila ako „veľmi šťastná“. Úroveň šťastia kvantifikovali pomocou Cantrilovej stupnice označenia životnej kvality od 0 po 10, kde 0 znamená najhorší možný život a 10 znamená najlepší. Priemerné skóre všetkých opytovaných bolo 5,45, čo je o niečo lepšie ako „stredne“ šťastní.
Spomedzi krajín v spokojnosti viedli Dáni, Fíni a Švajčiari, pred Islanďanmi, Nórmi, Novozélanďanmi a Kanaďanmi. Dobrá správa! Napriek všetkému pesimizmu okolo, Slováci sa umiestnili relatívne dobre na 40. priečke rebríčka s priemerom 6,13. Prekvapivo, najvyššie sme oceňovali oblasť sociálneho podporného systému, najnižšie zas oblasť subjektívneho pocitu bezpečnosti.
Vzorec šťastia
Čo to šťastie vlastne je? Niekomu stačí prenajatá garsónka a každý deň čerstvý chlieb, niekoho neuspokojí ani cesta na Mars. Sam Jahara, psychoterapeutka z Brighton and Hove Psychotherapy v Spojenom kráľovstve, pre Live Science povedala, že šťastie sa zvyčajne spája s pocitmi radosti, ľahkosti a vďačnosti.
Šťastní ľudia majú podľa nej často pozitívny pohľad na svoj život, a to tak na minulosť, ako aj na súčasnosť, aj napriek negatívnym okolnostiam a tešia sa na budúcnosť. Niektorí vedci rozlišujú medzi šťastím a životnou pohodou – v prvom prípade ide o pocit, v druhom o hodnotenie, že máme veci pod kontrolou. Pohodu tak môže utvárať úroveň zdravia, bohatstva, vzťahov, spoločenskej stability, zatiaľ čo šťastie môže existovať nezávisle od nich.
Hoci šťastie teda vníma každý inak, podľa vedcov predsa len existuje univerzálny vzorec, lepšie povedané súhrn podmienok, ktoré ho môžu zvyšovať. Niektoré môžete začať aplikovať takmer okamžite.
V štúdii z roku 2020 uverejnenej v časopise International Journal of Environmental Research and Public Health merali mieru fyzickej aktivity a šťastia u vyše 2 300 ľudí. Tí s vysokou a so strednou úrovňou aktivity uvádzali výrazne vyššiu úroveň šťastia ako neaktívni účastníci, a to bez ohľadu na ich vekovú skupinu. Vyzerá to však tak, že nemusí ísť ani o namáhavé cvičenie.
Vo výskume v časopise PLoS One viac ako 10-tisíc ľudí monitorovalo svoje pocity šťastia a fyzickej aktivity v smartfónovej aplikácii. Aj tí fyzicky aktívnejší, ktorí necvičili, len sa hýbali iným spôsobom, vykazovali vyššie skóre nálady, referuje LiveScience. Stačila im chôdza, kosenie trávnika či práca v záhrade.
Pohyb je ideálne spojiť s ďalšími dvoma aktivitami. Pokračovanie na ďalšej strane...
