MENU
zdravy-zivot

Rozhovor so psychológom: Slovo stres je vágne, skrývame zaň hlbšie pocity

Ak vás stresuje aj nuda, niečo nie je v poriadku.

Súvisiace témy

Zdravý život

Rozhovor so psychológom: Slovo stres je vágne, skrývame zaň hlbšie pocity

Je len na nás, či sa budeme cítiť ako obeť alebo človek so zmysluplným životom, hovorí Dušan Fábik z bratislavskej psychologickej poradne.

Počas pandémie sme sa zrazu načas ocitli v „totalitnej“ forme štátu – zažívali sme obmedzenie pohybu, dlhé rady v obchodoch, sledovanie telefónov. Čo to robí s našou psychikou?

Boli sme svedkami zmeny pocitu strachu, ktorý panoval na začiatku pandémie, smerom k frustrácii. Pôvodné predpoklady hovorili o niekoľkých náročných týždňoch, po ktorých sa mal život vrátiť do bežných koľají. Realita bola však iná a mnoho ľudí sa domáhalo svojho bežného života. Sústredia pozornosť len na svoje obmedzené možnosti a „totalitnú" formu štátu, v ktorej nevedia uspokojiť svoje potreby. Ale nie je to len o tom, čo s našou psychikou robí pandémia, ale čo môžeme robiť aj my sami.

 

Dá sa robiť niečo iné ako si zvyknúť?

Pod vplyvom frustrácie majú ľudia tendenciu hľadať vinníka alebo nepriateľa. Kritizujú sa hygienické a ekonomické opatrenia, špekulujeme „kto za to môže", že sa máme v karanténe tak zle. Pokiaľ sa zameriavame len na svoje obmedzené možnosti, podliehame sebaľútosti alebo sa hneváme, svoju frustráciu len prehlbujeme. Keď príjmeme náročnú situáciu, ktorej čelíme, zbavíme sa mnohých pseudopotrieb a sme schopní plnohodnotne naplniť aj čas v izolácii so svojou rodinou alebo vlastnou kreativitou. Pocit frustrácie či obmedzenia môže byť znesiteľnejší.

Ak cítime len neurčité napätie a bližšie ho nespoznáme, máme tendenciu riešiť ho zástupnými a náhradnými krokmi - ukončujeme vzťahy, vyčítame druhým ľuďom vlastné chyby alebo naopak obviňujeme samých seba.
 

 

Okrem obmedzení nám však pribudlo viac stresu z povinností o deti i obavy o budúcnosť...

Vždy si treba najprv odpovedať, z akých konkrétnych emócií vyplýva moje prežívanie stresu. Slovo stres je totiž vágne, za ktorým často skrývame svoje hlbšie pocity. Stres môže v skutočnosti znamenať pocity strachu, hnevu, smútku, hanby či iných. Dokonca aj nuda počas izolácie býva stresujúca. Človeku chýbajú podnety, na ktoré je v priebehu bežného života zvyknutý.

Dá sa tomu nepodľahnúť, nebyť v strese?

Pokiaľ len skrývame svoje prežívanie za slovné spojenie „som v strese" a nespoznávame bližšie svoje emócie, je takmer nemožné spraviť adekvátne kroky na zmiernenie napätia. Keď máme zvýšenú telesnú teplotu, nestačí nám vedieť, že ju máme. Musíme vedieť, o aké konkrétne ochorenie ide a až potom sa dokážeme správne liečiť. To isté platí aj pri strese. Až keď vieme, čo konkrétne prežívame - strach, smútok, hnev – dá sa pozornosť a aktivita nasmerovať správnym smerom. Ak cítime len neurčité napätie a bližšie ho nespoznáme, máme tendenciu riešiť ho zástupnými a náhradnými krokmi - ukončujeme vzťahy, vyčítame druhým ľuďom vlastné chyby alebo naopak obviňujeme samých seba.

Dušan Fábik je psychológ z bratislavskej poradne.Dušan Fábik je psychológ z bratislavskej poradne.
Dušan Fábik je psychológ z bratislavskej poradne.
Zdroj: archív D. F.

 

Veľa ľudí netuší, že je v strese, kým na niekoho nevybuchnú, alebo nedostanú infarkt. Ako skrytý stres rozpoznať?

Medzi prvotné znaky patrí podráždenosť alebo neschopnosť sa sústrediť. Už v tomto momente by sme sa mali zahĺbiť do našich emócií a precítiť, čo potrebujeme. Keď túto fázu prehliadneme, ľahko sa objavia výbuchy neadekvátnych emócií alebo ďalšie fyzické príznaky ako bolesti hlavy, tlaky alebo bolesti na hrudi, v neskoršej fáze až závraty.

 

Každý človek má hranicu stresu inde. Ako zistím tú svoju?

Keď je človek dostatočne fyzicky a emočne senzitívny, tak svoju hranicu ľahko spozná. Pri pocitoch podráždenosti, vnútorného napätia, ťažšieho zaspávania k nej máme blízko. Ak sú tieto príznaky intenzívnejšie a pridajú sa k nim fyzické, dostali sme sa už za ňu. Nanešťastie platí, že len výnimočne sa pri prvých náznakoch stresu pozastavíme a snažíme sa hľadať riešenie. Obyčajne stres ignorujeme, klameme samých seba, že sa cítime dobre a pokračujeme v bežnom fungovaní, ktoré v nás napätie vytvára. Východisko väčšinou hľadáme až pri vážnejších problémoch.

Keď prijmeme náročnú situáciu, ktorej čelíme, zbavíme sa mnohých pseudopotrieb a môžeme plnohodnotne naplniť aj čas so svojou rodinou alebo vlastnou kreativitou.
 

 

Ako sa k tým vážnejším problémom nedopracovať a vypnúť stres?

Odporúčam prijať vedomie, že čelíme náročnej situácii, ktorá môže mať dlhé trvanie a preverí našu emočnú výdrž. Nevenujte pozornosť len obmedzeniam vyplývajúcim z pandémie. Aj v týchto ťažších časoch sa dá nachádzať zmysel každého dňa a týždňa. Mnohými aktivitami môžeme podporovať boj proti vírusu, pomáhať svojej rodine a tráviť s ňou čas, či pustiť sa do aktivít, ktoré dlhodobo odkladáme. Je len na nás, či sa budeme v tomto období cítiť ako obeť alebo človek so zmysluplným životom.

 

 

Súvisiace články

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Je v poriadku, ak mi pri nervozite zvlhnú celé nohavičky?

Nie je isté, či ide o vaginálny výtok. Ženy si často zamieňajú výtok s hlienom, ktorý je prirodzený a potrebný. Svetlý nezapáchajúci sekrét je fyziologický a v malom množstve nie je známkou ochorenia. Je dôsledkom hormonálnych zmien, ktoré sa dejú počas menštruačného cyklu, v období dospievania alebo počas tehotenstva. Na presné určenie vašej diagnózy a nasadenie adekvátnej liečby je potrebné gynekologické vyšetrenie. Ak by predsa šlo o opakujúci sa vaginálny zápal, ideálnym riešením je ošetrenie laserom na úpravu pH v pošve, pri ktorom dochádza k remodelácii tkaniva. Výsledkom je rejuvenizácia vagíny a posilnenie imunity v pošve. Táto terapia je rýchla, bezbolestná a bezpečná.

čítať viac
MUDr. Stela Muránska
MUDr. Stela Muránska
Gynekologička

Môže z veľkého plaču dieťa rozbolieť silno bruško?

Pokiaľ lekár neodhalil žiadnu organickú príčinu a synček je temperamentný, predpokladám, že ide o vzdor. Obdobie vzdoru prichádza väčšinou okolo druhého roku a trvá približne do štyroch. Dieťa sa snaží presadiť si svoje, vzpiera sa, kričí, hádže sa o zem alebo sa vám dokonca snaží ublížiť. Neznamená to, že je nevychované, alebo že vás nemá rado, iba si začína uvedomovať samo seba a svoju osobnosť. Nevie ešte vyjadriť to, čo chce, lomcujú ním emócie a ono ich ešte nedokáže správne spracovať. Potrebuje ich zo seba dostať von. Testuje si hranice a rozvíja sebavedomie, preto je správna reakcia rodičov na vzdor veľmi podstatná. Nebráňte mu sa prejaviť. Zanedlho sa opäť upokojí a bude sa tváriť, akoby sa nič nestalo. Ak je záchvat zlosti veľký, odstráňte z dosahu všetko, čím by si mohol ublížiť. Jediná cesta je vyčkať, kým to prejde. Niekedy pomáha pritúliť ho k sebe a pevne objať, až zovrieť. Alebo odviesť pozornosti.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia