MENU
zdravy-zivot

Ročne zjeme až 3 kilá hmyzu. V ktorých potravinách je ho najviac?

Spolu s potravinami si občas nevedomky
Zdravý život

Ročne zjeme až 3 kilá hmyzu. V ktorých potravinách je ho najviac?

Vravíte, že by ste nikdy neokoštovali grilované potkany alebo fritované šváby? Nuž je vysoko pravdepodobné, že ste ich už aj ochutnali, hoci o tom vôbec netušíte.

Na oficiálnej internetovej stránke FDA, teda amerického vládneho Úradu pre kontrolu potravín a liečiv, totiž môžete nájsť veľmi zaujímavú tabuľku. Uvádza maximálne prípustné limity „nedostatkov“ v potravinách, ktoré nepredstavujú zdravotné riziko. Podrobnejší prieskum tejto príručky úrovne nedostatkov vám poskytne informácie, ktoré by ste možno radšej ani nechceli vedieť. Len tak pre zaujímavosť – pol kila kakaových bôbov môže obsahovať priemerne desať miligramov výkalov cicavcov, na dvestodvadsaťpäť gramov makarónov a rezancov je prípustných priemerne štyri a pol chlpa hlodavcov, pre sto gramov paradajkového pyré je dovolených dvadsať vajíčok mušiek drozofíl alebo desať vajíčok a jeden červík... Stačí? O akceptovateľnom množstve plesní, hniloby, lariev, roztočov a ďalších dobrôt sa tam toho dočítate oveľa viac.

Chlpy nejeme

Máme aj na Slovensku nejaké predpisy na prípustný obsah spomenutých „prísad“ v potravinách? „Európska legislatíva a ani naša národná legislatíva neurčujú také kontaminujúce látky, aké sa uvádzajú na domovskom internetovom sídle FDA. Uvedené príklady sú pre potravinárske suroviny, ktoré idú na ďalšie spracovanie, pri ktorom dochádza k odstraňovaniu uvedených kontaminujúcich zložiek, napríklad umývaním suroviny, alebo na nasledujúcu tepelnú úpravu, ktorá príslušné kontaminanty zničí – varenie, grilovanie, pečenie,“ konštatuje riaditeľ tlačového odboru ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Keď sa na to pozrieme pragmaticky, je naozaj nemožné odstrániť povedzme pri žatve všetok hmyz či hlodavce z poľa. Veď aj podľa štatistík každý z nás skonzumuje ročne asi tri kilá hmyzu, najmä v múke a produktoch z nej. Koniec koncov, vedci už dlhšie tvrdia, že práve hmyz je vďaka svojim nutričným hodnotám potravinou budúcnosti.

Mňamka

Moderný potravinársky priemysel aj dnes cielene používa nielen hmyz, no i jeho výlučky, kopytá, kosti či dokonca ľudské vlasy! Sú ukryté v „éčkach“ a konzumujeme ich denne pri pochutnávaní na mäkkom koláčiku, osviežujúcom nanuku či na chrumkavom jabĺčku. Samozrejme, pod dôkladnou kontrolou. „Všetky prídavné látky, ktoré sú označené kódom E, prešli zložitým procesom vedeckého posudzovania ich vplyvu na zdravie človeka,“ vysvetľuje P. Hajnala. No aj keď zdravotne sú látky pridávané do potravín v poriadku, po zistení ich pôvodu vám môže nejedna dobrota zhorknúť v ústach. Pôvod niektorých aditív je naozaj len pre silnejšie žalúdky.

Šelak, košenila a hmyz

Viete, prečo sa ovocie a zelenina na pultoch supermarketov tak krásne lesknú? Sú, podobne ako mnohé cukríky, čokoládové bonbóny či kávové zrná, vyleštené šelakom, čiže E904. Vďaka tomu majú lákavý vzhľad a nestrácajú vlhkosť, čím sa predĺži ich trvanlivosť. Šelak sa získava z výlučkov, alebo, ak chcete, výkalov hmyzu, konkrétne červca lakového, ktorý týmto sekrétom chráni svoje larvy. Toto éčko je naozaj čisto prírodné, aj keď možno trochu negustiózne. Ale poďme ďalej. Kúpili by ste si sivasto sfarbený kompót so sivými čerešňami či jahodami? Žiaľ, pri zaváraní ovocie stráca svoju sviežu farbu. Aby bolo pre nás spotrebiteľov lákavé, výrobcovia mu stratenú červeň pridávajú napríklad košenilou, čiže karmínovým farbivom E120. Nejde o nič iné ako o vysušený, rozomletý a uvarený hmyz, presnejšie oplodnené samičky červca nopálového. Vďaka košenile majú zdravú ružovú či červenú farbu aj mnohé džemy, jogurty, cukríky, zmrzliny, nápoje, ďalej párky, salámy a klobásky, no nájdete ju i v rúžoch, očných tieňoch alebo v šampónoch.

Sme kanibali?

Ešte väčšia „pochúťka“ je E920, L-cysteín. Vyrába sa z kopýt, prasačích štetín, vtáčieho peria, ale aj z ľudských vlasov. Vďaka nemu je cesto na mňamkové pečivo také pružné a pevné. Slovenský potravinový kódex však o E920 uvádza, že „ľudské vlasy nesmú byť použité ako zdroj tejto látky“. „Cysteín môže zoslabovať účinok lepku, ale my, naopak, potrebujeme, aby bol lepok silný. Toto aditívum sa u nás v chlebe a pečive nepoužíva. Možno v nejakej špeciálnej výrobe,“ ubezpečuje Ing. Bohumír Sabo, CSc., výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Podľa neho, ak ho aj v nejakom pekárenskom výrobku E920 nájdete, určite nebude od čínskeho výrobcu, ktorý sa netají s tým, že pri výrobe používa lacný odpad z kaderníctiev – ostrihané vlasy. No „zaujímavým“ látkam dodávaným do potravín jednoducho nemáte šancu sa vyhnúť. Pri výrobe syrov, ale aj niektorých sladkostí, môžete naraziť na enzým získaný zo žalúdkov teliatok, kvantum potravín obsahuje želatínu, čiže rozvarený odpad z porážky prasiat a hydiny, s pivom alebo s vínom neraz do seba lejete aj látku získanú zo sušených mechúrov jeseterovitých rýb...

Zdravie neohrozujú

„Želatína či karmínové farbivo, ktoré označujete za ‚nechutné‘, sa vždy nejako vyrábali a dnes sú ich postupy, čo sa týka čistoty a kvality, natoľko zvládnuté, že nemožno proti nim nič namietať. Žiaľ, chémia nám slúži, ale nie vždy všetko vonia a vyzerá ako vo fabrike na čokoládové cukríky,“ vraví Ing. Martin Polovka, PhD., vedúci oddelenia chémie a analýzy potravín Výskumného ústavu potravinárskeho. „Dôležitý je výsledok. Preto sa veľmi prísne posudzuje čistota finálneho produktu a jeho vplyv na zdravie človeka,“ dodáva hovorca ministerstva pôdohospodárstva. Podľa jeho slov sú pre všetky éčka povolené na Slovensku aj v EÚ stanovené také denné dávky, aby neohrozovali ani najcitlivejších jedincov. „Najčastejšie sa pri ich štandardizácii používa ‚bezpečnostný faktor‘ sto, čo predstavuje zníženie dávky, keď sa už daná látka pri dennodennom používaní neprejavuje na zdraví človeka, o dva rády. Je to teda stonásobne nižšia hodnota, ako je experimentálne stanovená, čo predstavuje významný faktor bezpečnosti prídavných látok, ktorým bol pridelený číselný kód,“ uvádza P. Hajnala.

Zdravá rada

Čím kratší je text zloženia výrobku uvedený na obale, tým menej sa ho výrobca snažil „vylepšiť“. Podľa gastroenterológa MUDr. Miloša Bubána sa éčok ako takých báť netreba, je však dobré pripravovať stravu z čerstvých produktov a vyhnúť sa častej konzumácii polotovarov, údenín a potravín s dlhou trvanlivosťou.

Najčastejšie pravdy a mýty o BIOpotravinách »

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Je nejaká rozumná alternatíva k fixným zubným strojčekom?

K fixným zubným aparátom existuje aj vyberateľná alternatíva priehľadných plastových násadok na zuby. Čeľustný ortopéd Vám v tomto prípade po vyšetreniach a stanovení plánu liečby vezme odtlačky, z nich sa vylejú modely a na nich sa vyhotoví sekvencia násadok, ktoré v priebehu týždňov meníte. Tieto násadky vyvíjajú na zuby tlak, čím dochádza k posunu chrupu v želanom smere. Pre účinnosť liečby je nutné nosiť násadky minimálne 22 hodín denne, vyberajú sa iba počas jedla a čistenia zubov. Liečba môže trvať jeden až dva roky a finančne je trochu nákladnejšia ako bežný strojček.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Syn sa v piatich rokoch pocikáva, skúsili sme všetko

Občasné denné pomočenie, alebo „cvrknutie si“ u menších detí je normálnou súčasťou vývinu. Mnohé deti sú tak zabrané do aktivity alebo hry, že si zabudnú odskočiť na záchod. Na vine môže byť veľa faktorov. Ak dieťa večer alebo tesne pred spaním vypije niekoľko pohárov tekutín, potom sa mu močový mechúr naplní už počas noci. Dieťa sa však s týmto pocitom nemusí zobudiť a nehoda je na svete. Okrem pitného režimu je dôležitý aj pravidelný spánok. Dieťa sa má ukladať a vstávať každý deň v približne rovnakú hodinu. Ďalším režimovým opatrením je určiť, kedy bude chodiť pravidelne na záchod, približne každé dve hodiny, aj keď nepociťuje nutkanie. Vždy by sa malo vycikať dôkladne, aby sa mu o päť minút nechcelo znova. Samozrejmosťou je návšteva toalety tesne pred spaním a hneď po vzbudení. Veľký vplyv na nočné pomočovanie má pohoda dieťaťa a prípadný stres. Rozhodne odporúčam vyšetrenie u detského všeobecného lekára, následne nefrológa alebo urológa.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia