Podľa britského inštitútu Mental Health Foundation až jeden zo siedmych ľudí bojuje v pracovnom prostredí s problémami spojenými s duševným zdravím. Sú to však ženy, ktoré majú pri plnom pracovnom úväzku až dvakrát vyššiu pravdepodobnosť čeliť duševným ťažkostiam v porovnaní s mužmi.

„Na ženy sú kladené čoraz vyššie nároky a to nielen v pracovnom prostredí. Avšak zabúdame na to, že zo „štandardných“ povinností, medzi ktoré patrí napríklad starostlivosť o rodinu či domácnosť, neubúda,“ uvádza do problematiky psychologička Gabriela Veselovská z platformy <a href="https://ksebe.sk/" target="_blank" rel="noopener">Ksebe</a>.

Prieskumy poukazujú na nelichotivé čísla týkajúce syndrómu vyhorenia u ženskej časti populácie. Podľa správy americkej spoločnosti McKinsey, 2021 Women in the Workplace report, ho pociťujú čoraz častejšie ženy ako muži. „V minulom roku 2021 až jedna z troch žien zvažovala odchod alebo poľavenie vo svojej práci či kariére. Dôvodom bola vyčerpanosť. Ženy na seniorských pozíciách majú pocit, že musia viac pracovať ako muži. To má za následok aj ich skoršie vyhorenie,“ interpretuje zistenia odborníčka G. Veselovská a dodáva, že na základe štúdií pozorujeme aj u žien na Slovensku vyššiu citlivosť na záťaž a nižšiu spokojnosť s finančným ohodnotením.

Portál Harvard Business Review uvádza ako jednu z možných príčin čoraz častejšieho vyhorenia u žien aj fakt, že ženy sú až o 25 % zdržanlivejšie pri zdieľaní citlivých tém alebo pracovných ťažkostí so svojim pracovným kolektívom ako muži. „V takom prípade majú tendenciu si veci internalizovať, teda osvojiť, čo môže pri dlhodobom neriešení situácie viesť až k depresii, problémom s príjmom potraviny či iným závažnejším diagnózam,“ vykresľuje nežiadúce účinky psychologička Veselovská.

Čím skôr, tým lepšie platí aj v prípade včasného rozoznania prvých príznakov syndrómu vyhorenia. Psychologička Jana Molentová radí čomu venovať zvýšenú pozornosť: „Pomyselných výkričníkov je viacero. Zo začiatku nastupujú na prvý pohľad bežné príznaky ako únava, pokles výkonu, začne nám vynechávať pamäť a máme problém sústrediť sa. U niektorých sa môže objaviť už aj depresia či úzkosť, poruchy spánku a rôzne telesné ťažkosti. Ak ich dlhodobo ignorujeme môžu prerásť až do emocionálneho a fyzického vyčerpania, ktoré môže viesť k celkovému kolapsu organizmu,“ varuje odborníčka a dodáva, že vtedy sa boj s vyhorením mení na beh na dlhé trate a potrebné je získať nadhľad nad situáciou. S týmto vie efektívne pomôcť odborník v podobe psychológa, psychoterapeuta, supervízora alebo kouča.

„Na našej platforme združujeme profesionálnych odborníkov z oblasti psychológie. Na základe transparentných informácií si môže každý vybrať toho správneho odborníka a rezervovať si u neho sedenie bez čakania a na jeden klik,“ hovorí Petra Žilinčanová, zakladateľka platformy <a href="http://www.ksebe.sk/" target="_blank" rel="noopener">Ksebe</a>, ktorá pri príležitosti Medzinárodného dňa žien spustila kampaň Očami ženy. Má poukázať na duševné zdravie žien v spojitosti s pracovným prostredím.

Kľúčom k dobrému duševnému (a tým pádom aj fyzickému) zdraviu je prevencia. Dôležitá je rovnováha v troch základných oblastiach života – súkromná (starostlivosť o seba), sociálna (rodina, priatelia, vzťahy) a pracovná. „K vyhoreniu sa často prepracujú ľudia, ktorí svoju prácu milujú, zaberá veľkú časť ich života a napĺňa ich pocitom uspokojenia. Často sa stáva, že najmä ženy sú vedené k tomu, aby boli „dobré, poslušné, šikovné“. Toto uznanie hľadajú aj v práci a sú ochotné si ho vypracovať,“ vysvetľuje súvislosti Molentová.