Práca a zmeny v biorytme: Potreba spánku je u každého iná. Koľko vám stačí?

Biorytmus je do veľkej miery daný geneticky, ale je ovplyvniteľný aj učením a vnútornými procesmi človeka. Spánok je riadený striedaním svetla a tmy. „Keď tento cyklus nerešpektujeme, pocítime to na našej výkonnosti, pohode i zdraví. Ak nebudete dostatočne kvalitne spať, tak nebudete vládať pracovať a ani sa zabávať. Pracovníci, ktorí chodia do práce v noci, sú síce ráno unavení, ale ich telesné hodiny im hovoria, že nie je čas na spánok, keď vonku svitá alebo je svetlo. A aj keď zaspia, tak spia krátko, možno päť hodín a kvalita ich spánku je veľmi nízka. Spánok a jeho potreba je odozvou dobrého zdravia. Ak nie ste zdraví, tak sa zhoršuje aj kvalita vášho spánku. Ale pôsobí to aj opačne, kedy poruchy spánku môžu obnoviť a zhoršiť rôzne duševné poruchy človeka,“ upozorňuje psychológ.

Ľudia, ktorí nemajú kvalitný spánok, trpia nízkou koncentráciou a schopnosťou rozhodovať sa. Trpí aj ich kreativita, sociálne schopnosti i celkové zdravie. Nedostatočný spánok u ľudí vyvoláva častejšie zmeny nálad, zvyšuje úroveň stresu i hnevu, impulzívnosti, ale aj tendenciu piť alkohol a užívať omamné látky.

Dĺžka spánku u každého je individuálna. Dôležitejšia je hlavne kvalita spánku. Ako zistíte, či trpíte nekvalitným spánkom? Mali by ste počúvať signály vášho tela. Ak sa nezobudíte ani po zvonení budíka, vstávanie vám trvá nekonečne dlho alebo ste počas dňa nepríjemní a podráždení, nepomôže vám ani ranný voňavý životabudič a kolegovia o vás tvrdia, že vyzeráte unavene, trpíte nedostatkom spánku.

„V noci potrebujete 6 až 9 hodín spánku. Individuálne je to nielen v závislosti od genetickej výbavy organizmu, typu osobnosti človeka, ale aj od jeho veku a dennej aktivity. Ľudia, ktorí sú počas dňa aktívnejší a majú náročnú prácu, potrebujú viac spánku na to, aby si mozog oddýchol a nasledujúci deň správne fungoval," hovorí psychológ.

Zvláštnym prípadom sú zamestnanci, ktorí pracujú na nočné zmeny, ktoré narúšajú ich biorytmus. „Naše telo pracuje v cykle ´svetlo-tma´, a tak robotníkovi ráno po večernej zmene jeho telesné hodiny signalizujú, že je svetlo a mal by byť prebudený. Dôsledkom je, že aj keď počas dňa zaspí, kvalita aj dĺžka spánku sú nízke. Takíto zamestnanci sú náchylnejší na vznik rôznych ochorení. Z histórie poznáme aj výnimky, kedy známe osobnosti spávali iba 3-4 hodiny denne, lebo spánok považovali za stratu času. Ich organizmus sa mohol časom adaptovať na nízku potrebu spánku,“ hovorí psychológ, ktorý je však presvedčený o tom, že dôsledky nekvalitného spánku sa vždy v organizme a v nejakej oblasti života človeka prejavia, aj keď to nemusí byť hneď vidieť navonok.

Viac sa o biorytme a zaujímavých zisteniach vedcov ocenených Nobelovou cenou dozviete v novembrovom vydaní časopisu Zdravie. V stánkoch ho nájdete od 23. októbra!