MENU
zdravy-zivot

Podliehate panike? Záchvat úzkosti pripomína infarkt, s pomocou nečakať

Občas na vás doľahne abnomrálny strach, no netušíte z čoho? Potrebuje pomoc.
Zdravý život

Podliehate panike? Záchvat úzkosti pripomína infarkt, s pomocou nečakať

Opantá vás hrôza, hruď máte ako vo zveráku a neviete sa nadýchnuť. Panický záchvat je veľmi nepríjemný a dokáže poriadne vystrašiť vás i okolie.

Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy, pričom jej intenzita je rôzna. Od mierneho nepokoja až po panický záchvat, ktorý sa môže rozvinúť nečakane. Až keď sa záchvaty zopakujú viackrát, sa tento stav uzatvára ako panická porucha. „Atak paniky sprevádzajú telesné aj psychické prejavy. Objavuje sa napríklad pocit masívneho strachu, chaosu, neviete sa koncentrovať a máte dojem, akoby ste sa mali každú chvíľu zblázniť,“ prezrádza psychologička Dagmar Šimkovicová. Z fyzických prejavov je typické zvieranie na hrudi, búšenie srdca či tras rúk a nôh.

9 príčin silnej bolesti na hrudi a infarkt to nie je. No môžu byť rovnako nebezpečné!

Skončia na pohotovosti

Pri záchvate sa neraz cítite, akoby ste mali každú chvíľu omdlieť. „Môžete mať aj pocit stiahnutého hrdla až dusenia. Časté bývajú závraty a niektorí sa počas ataku cítia, akoby boli v sne, za sklom alebo mimo reality,“ vymenúva psychologička. Záchvat paniky vyzerá ako veľmi vážny zdravotný problém, svojím priebehom môže pripomínať až srdcový infarkt. „Mnohí sa pri ňom sťažujú na tlak na hrudi, návaly tepla či chladu, zrýchlené dýchanie a strach zo smrti. Pre tieto príznaky veľakrát skončia na pohotovosti, kde lekár musí v prvom rade vylúčiť telesné ochorenie. Ak sa nepotvrdí, až potom sa uvažuje o panickom záchvate,“ ozrejmuje psychologička.

Najnebezpečnejšia hodina roka udrie na Štedrý deň. Kedy a načo si dať pozor?

Čo je na vine?

Panický atak môže prekvapiť nielen ľudí s úzkostnejším typom povahy, ale aj extrovertov. „Spúšťačom sú rôzne udalosti alebo činnosti, no v pozadí často býva dlhodobý stres. Napríklad z náročnej práce alebo dôsledkom vážnych rodinných problémov. Živnou pôdou panickej poruchy môže byť aj syndróm vyhorenia,“ hovorí odborníčka. Vážna choroba panickú poruchu obvykle nespúšťa.

Prichádza bez varovania: Náhly záchvat spustí aj šálka kávy. Aj vás môže paralyzovať!

Táto závažná situácia môže vyústiť skôr do depresie. V tomto prípade je totiž známy strach z niečoho konkrétneho, hlavne zo smrti alebo z toho, že sa človeku zmení celý život. Pričom pri panike je príčina akoby zastretá a nezrozumiteľná. Človek zvyčajne ani nevie, čoho sa bojí, čo celú situáciu len zhoršuje,“ upozorňuje a dopĺňa, že panických záchvatov v súčasnosti pribúda. „Praje tomu súčasné rýchle životné tempo. Na ľudí neustále vplýva priveľa podnetov, informácií, veľká rýchlosť a tiež to, že na všetky aktivity sa vymedzujú čoraz kratšie časové limity. Rizikovým faktorom je aj to, ak si človek nedopraje čas na regeneráciu a spracovanie emócií. Či už negatívnych, alebo pozitívnych,“ vysvetľuje psychologička.

Riešte to ihneď

Ak máte za sebou panický záchvat alebo podozrenie na to, že máte panickú poruchu, nečakajte a čo najskôr vyhľadajte odborníka. Psychológa alebo psychiatra. Čím skôr tak urobíte, tým rýchlejšie môžete byť opäť zdraví. „Málokedy však človek príde už po prvom ataku. Ak pominie, zdá sa mu zbytočné obrátiť sa na odborníka. Mnohí si vtedy povedia, že záchvat bol iba následok náhody alebo nejakej vážnej situácie. Môže sa síce stať, že tento stav sa už nezopakuje, ale väčšinou je opak pravda,“ hovorí odborníčka. Terapia nemusí byť dlhá ani doživotná.

Jednou z liečebných možností je psychoterapia. Dĺžka liečby je individuálna, ale môže sa stať, že na vyliečenie postačí približne 20 psychoterapeutických sedení pri frekvencii jedno týždenne. Človek sa na nich učí zvládať stavy úzkosti a robiť si prevenciu záchvatov. Ak by sa atak aj znovu objavil, vďaka psychoterapii si už s ním vie ľahšie poradiť a môže tiež včas rozpoznať aj jeho varovné príznaky. Býva nimi únava a pretrvávajúci nadmerný stres,“ varuje odborníčka. Len samotná psychoterapia pri liečbe nestačí.

Potrebná je aj úprava životného štýlu. „Človek trpiaci touto poruchou by si mal okrem iného zlepšiť kondíciu, upraviť spánkový režim a dbať hlavne na pravidelnosť. Pri tejto diagnóze je prvoradá. Deň by mal mať tak rozdelený, aby sa nenudil a mal pri všetkom časovú rezervu. Je to dôležité, bez takýchto režimových opatrení by sa jeho stav zrejme nezlepšil,“ dodáva Dagmar Šimkovicová.

Panika vás môže prekvapiť kdekoľvek! Kedy treba vyhľadať odbornú pomoc?

Ako pomôcť?

  • Volajte záchranku
    Ak ide o prvý záchvat, ani dotyčný nevie, čo sa s ním deje, zrejme to aj urobíte, pretože záchvat pôsobí pomerne hrozivo.
  • Stojte pri ňom
    Ak je to opakovaný záchvat a dotyčný vie, o čo ide, napriek tomu ho to ochromí. Potrebuje pomoc a podporu. Hlavne mu verte a nepodceňujte jeho situáciu. Neustále mu tiež opakujte, že nezomrie, daný stav o pár minút pominie.
  • Pomôžte mu dýchať
    Počas záchvatov má človek pocit, že sa dusí, a začne zrýchlene dýchať, čiže hyperventilovať. Dotknutému pomôžete tak, že mu poskytnete igelitové vrecko. Povedzte mu, nech dýcha doň. Keď ho nemáte poruke, odporučte mu pomalé hlboké dýchanie. Postupne by sa mal jeho dych spomaliť.
  • Odpútajte pozornosť
    Stále mu prízvukujte, že ste tu s ním a neodídete, kým sa mu neuľaví. Začnite sa s ním rozprávať o veciach, ktoré má rád alebo čo robil včera. Presuniete tým pozornosť od negatívnych myšlienok k niečomu inému.
  • Rozhýbte ho!
    Ak záchvat neustupuje, skúste postihnutého rozhýbať, zbaví sa tak nadmernej energie.

Nečakajte

Panické záchvaty postihujú mužov aj ženy, najčastejšie sa objavuje v skupine 20- až 30-ročných. Chorých je však v porovnaní s minulosťou čoraz viac. Je to zrejme dôsledok súčasného náročného životného štýlu, ktorý ľudí preťažuje. Ochorenie má dobrú prognózu. Čím skôr ho začnete riešiť s odborníkom, tým je väčšia šanca, že sa úplne vyliečite.

Pozor! 8 jasných signálov, že vaše telo ovláda stres

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Pri hryzení jedla ma bolí zub, inak nie. Treba to riešiť?

Zub môže bolieť na záhryz z troch príčin.

1. Prvou je zápal tkanív okolo hrotu koreňa z dôvodu infekcie šíriacej sa z vnútra zuba. Ide teda o neošetrené, alebo zle ošetrené mŕtve zuby, vnútri ktorých sa množia baktérie. Tie sa uvoľňujú do okolitej kosti, v ktorej sa rozvíja infekcia. Keď na takýto zub zahryznete, zub narazí hrotom koreňa do podráždenej kosti, čo vyvolá bolesť. Riešením je koreňová liečba (tzv.endodontické ošetrenie), v krajných prípadoch extrakcia zuba.

2. Druhou príčinou je náhryzovej bolesti je preťaženie zuba. Dôvodom býva čerstvo zhotovená výplň alebo korunka, ktorá pri záhryze predčasne naráža do oproti stojaceho zuba. Ľudovo sa tomu hovorí, že výplň je "vysoká". Zábrusom sa korunka alebo výplň zníži a problémy pominú. Iným dôvodom na preťaženie zuba môže byť nočné zatínanie, prípadne nasadenie strojčeka na posun zubov.

3. Treťou príčinou je prasklina skloviny alebo časti zuba, ktorá sa objavuje najmä vedľa väčších amalgámových výplní. V takomto prípade je nutné prasknutú časť zuba znížiť a výplň prerobiť.

Je zjavné, že ani jednu z príčin neviete riešiť svojpomocne a je preto vhodné obrátiť sa na zubného lekára.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Dcérka nechce nosiť rúško, neviem ako ju presvedčiť

Rúška, či obdobnú ochranu tváre, nemusia nosiť iba deti mladšie ako dva roky. Skúste si spolu ušiť rúško s detským motívom, ktoré sa dieťaťu bude páčiť. Naučte sa riekanku: „Dve gumičky za ušká, noštek, ústa do rúška“. Deti sa rúško naučia tolerovať úplne v pohode, nevnímajú ho ako problém, keď vidia, že to nevnímajú ako problém rodičia.  Zo začiatku sa tomu detičky možno budú brániť, ale treba im vysvetliť, že ho majú preto, aby neochoreli. Buďte deťom príkladom a vzorom v zodpovednom správaní. Vysvetlite a komunikujte s dieťaťom o aktuálnom dianí primerane jeho veku.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia