Panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy, pričom jej intenzita je rôzna. Od mierneho nepokoja až po panický záchvat, ktorý sa môže rozvinúť nečakane. Až keď sa záchvaty zopakujú viackrát, sa tento stav uzatvára ako panická porucha. „Atak paniky sprevádzajú telesné aj psychické prejavy. Objavuje sa napríklad pocit masívneho strachu, chaosu, neviete sa koncentrovať a máte dojem, akoby ste sa mali každú chvíľu zblázniť,“ prezrádza psychologička Dagmar Šimkovicová. Z fyzických prejavov je typické zvieranie na hrudi, búšenie srdca či tras rúk a nôh.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/9-pricin-bolesti-hrudi-infarkt-nie-je-mozu-byt-rovnako-nebezpecne.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">9 príčin silnej bolesti na hrudi a infarkt to nie je. No môžu byť rovnako nebezpečné!</a>

Pri záchvate sa neraz cítite, akoby ste mali každú chvíľu omdlieť. „Môžete mať aj pocit stiahnutého hrdla až dusenia. Časté bývajú závraty a niektorí sa počas ataku cítia, akoby boli v sne, za sklom alebo mimo reality,“ vymenúva psychologička. Záchvat paniky vyzerá ako veľmi vážny zdravotný problém, svojím priebehom môže pripomínať až srdcový infarkt. „Mnohí sa pri ňom sťažujú na <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/09/viete-ktore-situacie-ohrozuju-vase-srdce-budete-prekvapeni.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">tlak na hrudi</a>, návaly tepla či chladu, zrýchlené dýchanie a strach zo smrti. Pre tieto príznaky veľakrát skončia na pohotovosti, kde lekár musí v prvom rade vylúčiť telesné ochorenie. Ak sa nepotvrdí, až potom sa uvažuje o panickom záchvate,“ ozrejmuje psychologička.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/najnebezpecnejsia-hodina-roka-udrie-stedry-den-kedy-naco-si-dat-pozor.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Najnebezpečnejšia hodina roka udrie na Štedrý deň. Kedy a načo si dať pozor?</a>

Panický atak môže prekvapiť nielen ľudí s úzkostnejším typom povahy, ale aj extrovertov. „Spúšťačom sú rôzne udalosti alebo činnosti, no v pozadí často býva dlhodobý stres. Napríklad z náročnej práce alebo dôsledkom vážnych rodinných problémov. Živnou pôdou panickej poruchy môže byť aj syndróm vyhorenia,“ hovorí odborníčka. Vážna choroba panickú poruchu obvykle nespúšťa.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/liecba/poznate-paniku.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Prichádza bez varovania: Náhly záchvat spustí aj šálka kávy. Aj vás môže paralyzovať!</a>

„Táto závažná situácia môže vyústiť skôr do depresie. V tomto prípade je totiž známy strach z niečoho konkrétneho, hlavne zo smrti alebo z toho, že sa človeku zmení celý život. Pričom pri panike je príčina akoby zastretá a nezrozumiteľná. Človek zvyčajne ani nevie, čoho sa bojí, čo celú situáciu len zhoršuje,“ upozorňuje a dopĺňa, že panických záchvatov v súčasnosti pribúda. „Praje tomu súčasné rýchle životné tempo. Na ľudí neustále vplýva priveľa podnetov, informácií, veľká rýchlosť a tiež to, že na všetky aktivity sa vymedzujú čoraz kratšie časové limity. Rizikovým faktorom je aj to, ak si človek nedopraje čas na regeneráciu a spracovanie emócií. Či už negatívnych, alebo pozitívnych,“ vysvetľuje psychologička.

Ak máte za sebou panický záchvat alebo podozrenie na to, že máte panickú poruchu, nečakajte a čo najskôr vyhľadajte odborníka. Psychológa alebo psychiatra. Čím skôr tak urobíte, tým rýchlejšie môžete byť opäť zdraví. „Málokedy však človek príde už po prvom ataku. Ak pominie, zdá sa mu zbytočné obrátiť sa na odborníka. Mnohí si vtedy povedia, že záchvat bol iba následok náhody alebo nejakej vážnej situácie. Môže sa síce stať, že tento stav sa už nezopakuje, ale väčšinou je opak pravda,“ hovorí odborníčka. Terapia nemusí byť dlhá ani doživotná.

„Jednou z liečebných možností je psychoterapia. Dĺžka liečby je individuálna, ale môže sa stať, že na vyliečenie postačí približne 20 psychoterapeutických sedení pri frekvencii jedno týždenne. Človek sa na nich učí zvládať stavy úzkosti a robiť si prevenciu záchvatov. Ak by sa atak aj znovu objavil, vďaka psychoterapii si už s ním vie ľahšie poradiť a môže tiež včas rozpoznať aj jeho varovné príznaky. Býva nimi únava a pretrvávajúci nadmerný stres,“ varuje odborníčka. Len samotná psychoterapia pri liečbe nestačí.

Potrebná je aj úprava životného štýlu. „Človek trpiaci touto poruchou by si mal okrem iného zlepšiť kondíciu, <a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/z-nedostatku-spanku-zacnete-hlupnut-mozog-vam-zostarne-rychlejsie.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">upraviť spánkový režim </a>a dbať hlavne na pravidelnosť. Pri tejto diagnóze je prvoradá. Deň by mal mať tak rozdelený, aby sa nenudil a mal pri všetkom časovú rezervu. Je to dôležité, bez takýchto režimových opatrení by sa jeho stav zrejme nezlepšil,“ dodáva Dagmar Šimkovicová.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/zivotny-styl/panika-vas-moze-prekvapit-kdekolvek-kedy-treba-vyhladat-odbornu-pomoc.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Panika vás môže prekvapiť kdekoľvek! Kedy treba vyhľadať odbornú pomoc?</a>

Panické záchvaty postihujú mužov aj ženy, najčastejšie sa objavuje v skupine 20- až 30-ročných. Chorých je však v porovnaní s minulosťou čoraz viac. Je to zrejme dôsledok súčasného náročného životného štýlu, ktorý ľudí preťažuje. Ochorenie má dobrú prognózu. Čím skôr ho začnete riešiť s odborníkom, tým je väčšia šanca, že sa úplne vyliečite.

<a href="https://www.pluska.sk/izdravie/pre-zeny/pozor-8-jasnych-signalov-vase-telo-ovlada-stres.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Pozor! 8 jasných signálov, že vaše telo ovláda stres</a>