MENU
zdravy-zivot

Počasie ovplyvňuje aj choroby: Čo robiť, keď je teplo a zima?

V každej populácii citlivo reaguje na zmeny najmenej tretina, ale možno až sedem­desiatpäť percent ľudí.
Zdravý život

Počasie ovplyvňuje aj choroby: Čo robiť, keď je teplo a zima?

Počasie vplýva na dvesto chorôb, spúšťa predčasné pôrody a spôsobuje psychické stavy, v ktorých dokážete vraždiť. Každý tretí z nás je na výkyvy počasia citlivý, už v materskej škole. Ale vy nemusíte trpieť!

Vraj deväť z desiatich ľudí by nedokázalo nadhodiť ani jednoduchú konverzáciu, keby počasie nevystrájalo. A toto leto mu to teda ide. Búrky, prívalové dažde, chlad. I policajní experti pripúšťajú, že skazené leto mohlo urýchliť viacero rodinných tragédií. Nad hlavou celé dni tmavé nebo, dážď, hmla, vlhko, nijaké slnko. Niekomu netreba veľa a zostane vykoľajený. Zahaprovala psychika a dospelý syn zaútočil na otca, iný na matku, niekoľko mužov na svoje dlhoročné partnerky, kamarát na suseda, labilná matka na vlastné dieťa... Počasie dokáže ovplyvniť až dvesto ochorení. Dokonca i tie najvážnejšie. Také, ktoré driemu hlboko v ľudskej duši. „Je to dokázané. Sme súčasťou prírodného prostredia. Tvoríme s ním jednotu a akékoľvek zmeny v prostredí sa na nás spätne prejavujú,“ upozorňuje biometeorologička RNDr. Zlata Čabajová, CSc.

Aj lekári na pohotovosti vedia svoje – sú dni, keď môžu piť kávu a vyložiť si nohy na stôl a čítať noviny. A dni, keď nestíhajú zošívať dorezané a domlátené ruky mäsiarov, sústružníkov a murárov. Záchranárskym sanitkám sa vtedy ani neoplatí vypínať majáky a cúvať do garáží. Bez oddychu vyrážajú k pacientom so srdcovo-cievnymi a dýchacími ťažkosťami. Samo osebe však počasie nevyvoláva nijakú vážnu chorobu. „Ľudské telo sa so zmenami dokáže vyrovnať. Odpovedá na vonkajšie výzvy a prispôsobuje sa. Inak by sme neprežili,“ objasňuje odborníčka na meteosenzitivitu. Niekomu to ide ľahšie, niekomu ťažšie. „Za určitých okolností môže prispôsobovanie organizmus mimoriadne zaťažovať. Najmä, ak nie ste v dobrej psychickej a fyzickej kondícii, máte narušený režim práce a odpočinku, viac rokov alebo ste jednoducho vyčerpaní,“ vysvetľuje Zlata Čabajová.

ČO PRIFÚKNE?
Kedysi existovala v Bratislave ambulancia pre meteotropné ochorenia. Dávno nefunguje. Rovnako ako Výskumný ústav humánnej bioklimatológie. Zhromaždili však pozoruhodné poznatky: Pri určitých typoch počasia sa niektoré ochorenia vyskytujú častejšie alebo majú komplikovanejší priebeh. Vrtochy počasia sú mimoriadne nepríjemné pre ľudí so srdcovo-cievnymi a nervovými chorobami, s ťažkosťami pohybového a dýchacieho systému, pre astmatikov, epileptikov, ľudí s poruchami krvného tlaku, zažívacieho traktu, so psychickými poruchami, s alergiami i pre tých, ktorí sa práve liečia z infekcií alebo zo zápalových ochorení. Počasie pôsobí na celý imunitný systém. 

V každej populácii citlivo reaguje na zmeny najmenej tretina, ale možno až sedem­desiatpäť percent ľudí! Počasie dokáže ovplyvniť aj glaukóm, zelený očný zákal. Niektoré typy vetra ovplyvňujú psychické ochorenia tak nepriaznivo, že vás môžu dohnať až na pokraj šialenstva. Našťastie, fön, suchý vietor, ktorý je známy touto vlastnosťou, zaveje od Álp na Slovensko len občas. A nedostane sa ďalej než po Záhorie. Atmosférické fronty možno spúšťajú pôrody a zlá správa je, že aj predčasné. Tma, chlad a nedostatok svetla údajne zvádzajú i na riskantné investície a lotérie.

Ale je to aj naopak: Aký máte pocit, keď sa zobudíte bez zvyčajnej bolesti v kĺboch? Napadne vám, že za úľavu vďačíte vydarenému dňu za oknom? Možno skôr uveríte, že odteraz to už bude váš zvyčajný stav a reuma či artróza je navždy preč. No až vás každý krok opäť zabolí a šťavnato si zanadávate na počasie, pravda bude skôr taká, že práve ono vám urobilo láskavosť a na chvíľu stlmilo chronickú bolesť zapálených kĺbov a zodratých chrupaviek.

BOLÍ VÁS POČASIE?

Jar, jeseň, zima, leto. Takéto je poradie ročných období, ak je reč o tom, kedy na nás počasie vplýva najneznesiteľnejšie!

Jar, jeseň, zima, leto. Takéto je poradie ročných období, ak je reč o tom, kedy na nás počasie vplýva najneznesiteľnejšie!
Aj Kristínu počasie bolí. „Hlava, oči a kĺby. Niekedy to zvládam ťažko. Často sa cítim, akoby ma prešiel parný valec, a mávam problémy s koncentráciou. Na jar mi lekárka robí všetky základné vyšetrenia, pretože vtedy sú bolesti najhoršie. Naposledy ma poslala aj k reumatologičke, potom na neurológiu a pridala ešte odbery na lymskú boreliózu. Všetky výsledky boli negatívne. Iba v laboratóriu sa čudovali, prečo mi tak skoro na jar hľadajú kliešťa a hneď ma aj ľutovali, že ak sa to potvrdí, bude to už neskoršie štádium,“ vraví tridsaťdvaročná farmaceutka, ktorá je momentálne na materskej dovolenke. Kristína však nie je typický ľudský „barometer“. Vplyv počasia si uvedomí, až keď sa necíti vo svojej koži, uprostred dňa ju zmára únava a nestačí tempu svojho ročného syna. „Mama a starká aj dva dni dopredu hlásia: som akási nanič, bude pršať. Ja len zrazu cítim, že nevládzem. Je to ten pocit, keď vám všetko padá z rúk. Som mrzutá, bolí ma hlava, porežem sa ešte aj na suchom zipse  jednorazovej plienky a ak je na okolí iba jediná hrana, neustriehnem malého, aby sa o ňu neudrel. Potom mi dôjde, že zasa je to rovnaké: ešte včera bolo krásne a cez noc sa to pokazilo. Prší alebo je zamračené a pochmúrne a môj nízky tlak sa asi nevhodne kombinuje s nepríjemným tlakom vonku.“

AK PREŽIJE JAR...  
Jar je nebezpečná práve pre nepredvídateľné výkyvy. Videli ste už rozkvitnutý zlatý dážď a z neho nádherné ľadové cencúle? Alebo rozkvitnuté marhule obsypané snehom? Kým sa zima nadobro stratí, dovolí si viacero studených návratov. Tieto teplotné skoky znášame najhoršie. „Marec, poberaj sa starec – to nie je len najznámejšia slovenská pranostika. Na konci zimy zomiera najviac starých ľudí. Nemajú už sily na regeneráciu ani na náležitú odpoveď na negatívne vplyvy počasia. Zo dňa na deň sa teplota zmení neraz o desať stupňov aj viac. Nečakané striedanie prílevu teplého a opäť ľadového vzduchu je veľmi zlé,“ potvrdzuje biometeorologička. Telo má po zime úbytok vitamínov a minerálov a treba ich doplniť. Adaptačné mechanizmy majú oslabené aj mladšie ročníky. K jari patrí únava, nižšia výkonnosť, dýchacie ťažkosti.
Druhá najnáročnejšia je jeseň. Úbytok slnečného svitu znásobuje výskyt depresií a smútkov. „Zasa sa hlásia bolesti kĺbov, reumatické ochorenia i zažívacie ťažkosti. Zvyčajné inverzie, keď je pekne vo vyšších polohách, ale nie v nížinách, sú živnou pôdou pre mikroorganizmy. Nastupujú aj dýchacie ťažkosti. Pod inverznou vrstvou sa hromadia nečistoty biologického i chemického pôvodu. Ľahko sa dostanú do organizmu, ak je chladným sychravým počasím oslabená nosová sliznica a sliznica dýchacích ciest,“ pripomína Zlata Čabajová.
Štatistiky nepustia. Od mája do augusta je úmrtnosť najnižšia. Najvyššia je vždy v zlomových mesiacoch – pri prechode zo zimy do jari a potom pri prechode z jesene do zimy.

V LETE INFARKT NECHODÍ
Akýkoľvek náhly výkyv počasia, kedykoľvek v priebehu roka, však úmrtnosť zvyšuje. A rovnako všetky typy chorobnosti. Aj dopravné nehody. „Šoféri si ani nemusia uvedomovať svoju duševnú nepohodu, prípadne sa sústreďujú na svoje fyzické zdravotné ťažkosti a venujú im viac pozornosti než dopravnej situácii a vedeniu auta. Hrozia spomalené a nepresné reakcie. Dokonca i mikrospánok,“ varuje špecialistka na sledovanie meteosenzitivity.
Zima môže byť dlhá a pomerne tuhá a nemusíte sa jej hneď báť. Dôležitá je stálosť počasia. „Veľmi nízke teploty môžu vyčerpávať organizmus, vplývajú na zúženie ciev, na celý srdcovo-cievny systém, zvýšenie krvného tlaku a anginózne bolesti. Nebezpečné sú opäť prudké prechody z tepla do mrazu. Celých päť rokov sme v minulosti venovali výskumu vzťahu medzi počasím a srdcovým infarktom. Je to veľmi zložité, no akútnym infarktom myokardu sú najväčšmi ohrození muži, v zime, v pondelok ráno,“ prekvapuje biometeorologička. Nechce sa im ísť do práce po víkendovej pohode? „Určite zohráva svoje stres. Aj choroby, ktoré už mali a rozvíjali ďalej. No výskum sme robili spolu s lekárom a on tento jav pripisoval zúženiu ciev v dôsledku rázneho prechodu z vyhriateho interiéru do mrazivého počasia,“ spresňuje. A je tu ešte jedna zvláštnosť: zatiaľ čo mnohí muži svoj studený pondelkový infarkt zvládnu, zotavia sa a po čase prekonajú ďalší, niektorí dokonca i tretí, ženy vo vyššom veku dostanú infarkt len raz a je smrteľný...
V zime sú nebezpečné príliš silné mrazy a prudký prechod z tepla do chladu. Organizmus dostáva šok. Už v starej Číne vedeli, že veľký chlad škodí pľúcam, vietor pečeni a vlhko slezine. A hoci sucho ubližuje obličkám a veľké teplo srdcu, leto je pre mnohých najlepšie obdobie v roku. Príde ešte nejaké?

LETO MILUJÚ KĹBY
Ozaj teplé leto dáva šancu na psychickú pohodu a niektoré fyzické komplikácie. No stojí za to! I Klaudia sa naň vždy teší. Veľmi, veľmi dlho vopred. A, samozrejme, iba teoreticky. Predstavuje si, čo všetko stihne, kam vylezie, čo si pozrie. Keď teplo konečne príde, ovalí ju dusno a s ním únava, chvíľami až pocity závratov. V hlave má každý deň plán, ako v práci všetko svižne vybaví a vypadne čo najskôr, aby si užila krásny dlhý večer, prípadne ešte aj vodu a kúsok slnka. No povinnosti na ňu akosi padajú. V horúčave sa nesústredí, stále odbieha, akoby tak mohla chytiť utekajúcu energiu a pozornosť alebo naopak, niekedy aj počas letných dní zaspáva nad počítačom. V skutočnosti pracuje hlavne skoro ráno alebo až neskoro večer. Keď nápor tepla poľaví a vystriedajú ho na celé týždne dažde, v Klaudii sa hromadí zlosť a bolí ju hlava. Znova nestíha, čo si naplánuje. Vždy sa smiala mame, keď leto prežívala podobne. Teraz sú na tom obe rovnako.
„Väčšina ľudí sa najväčšmi z celého roka teší na letné mesiace. Ale niekedy to preháňame. Pekné dni zvádzajú na toľké aktivity, že máte až depresiu z toho, koľko toho nedokážete stihnúť,“ varuje Zlata Čabajová.
V lete sa najťažšie znáša kombinácia vysokých teplôt, bezvetria a vlhka. „Je to logické. Prilepší sa azda len kĺbom,“ potvrdzuje biometeorologička. Darmo máte plnú hlavu plánov, napokon vám bude robiť spoločnosť migréna alebo ospanlivosť, litre kávy a otázky, kam sa podela vaša skvelá pracovná disciplína a zvyčajná pohotovosť. 
Sanitky so sirénou uháňajú hlavne k ľuďom, ktorí kolabujú na ulici. „Obzvlášť zaťažujúce je dusno. Je to teplo, vlhko a bezvetrie. A nemusí byť hneď štyridsať stupňov Celzia. Stačí aj dvadsaťdeväť. Pri vysokej vzdušnej vlhkosti sa pot nemá kam odparovať a organizmus sa nevie ochladzovať. Pred dusnom sa nedá utiecť. Môžete ísť do vody, ale vyjdete von a opäť je to ten istý dusný sparný vzduch. Preťažené telo necíti úľavu,“ ozrejmuje odborníčka. Keď je dusno, nad pokožkou sa drží tenká, polcentimet­rová vrstva vzduchu nasýtená vodnými parami a nedokáže prijať ďalšie. Čakáte na pohyb vánku ako na hotový zázrak. Aj najmenší vetrík je osviežujúci dar, lebo odfúkne vzduch presýtený parami a dovolí telu vypustiť ďalší pot.

DO TRIDSAŤ STUPŇOV CELZIA

Aké teplo ešte dokážeme vydržať? „Do tridsať stupňov Celzia, jasno, vánok ani netreba, pokiaľ nie je vzduch príliš nasýtený vodnými parami. Nezaškodí ani dážď v prijateľnej miere. Ak horúčavy prekročia určitú hranicu alebo trvajú veľa dní po sebe, prichádza únava z tepla. Leto dáva šancu na dobrú psychickú pohodu, no teploty nad tridsať stupňov zaťažujú. Je to však individuálne. Cítia ich hlavne srdciari a ľudia s dýchacími ťažkosťami,“ vraví RNDr. Zlata Čabajová.
Aj na teplo sa najlepšie adaptujú mladí a zdraví – ľudia v dobrej kondícii.  I tu platí: najhoršie sú zmeny, ktoré neprichádzajú postupne. Prudké ochladenie po dobrom počasí. Prvý náraz studeného frontu. „Potom nasledujú podružné fronty, ale organizmus ich už nevníma tak vážne. Spracoval prvý šok a ďalej sa snaží prispôsobiť. A funguje to aj opačne: horúčavy teraz nastupujú rýchlo a prudko. Neotepľuje sa pomaly. Takýto prílev teplého vzduchu je tiež nápor,“ vysvetľuje odborníčka.
A čo búrky? Úzkosť, búšenie srdca, nepokoj, nervozita... Mnohí ich cítia oveľa skôr, než prvýkrát zahrmí. Petre pripomínajú dávny cisársky rez pravidelné pubertálne poznámky jej dospievajúcej dcéry a letné večery, ktoré by po náročnom dni v práci rada strávila na terase, no pre bolesť nemôže. Potom príde búrka a po nej ochladenie a už jej je všetko jasné. Jane zasa zostala boľavá predzvesť búrok ako pamiatka na dvojitú zlomeninu ruky a zápästia z lyžovačky. „Predpokladá sa vplyv atmosférikov. Je to dlhovlnné elektromagnetické vlnenie. Vzniká pri búrkach, búrkových výbojoch a šíri sa vzduchom veľmi rýchlo. Búrkový front môže byť ešte stovky kilometrov ďaleko, nemení sa teplota, vlhkosť, tlak vzduchu, vôbec nič, a ľudia to už cítia nepríjemnými bolesťami, mnohí až strachom,“ presviedča biometeorologička.

Vedeli ste, že...

... citlivý na počasie je každý štvrtý študent? Po tridsiatke už každý tretí človek. Medzi päťdesiatnikmi je počasie témou každého rozhovoru, pretože sa naň sťažuje každý druhý človek. Vo vyššom veku sa meteosenzitivite nevyhne skoro nikto.
... na zmeny počasia reagujú viac ženy než muži?
... na počasie sú citlivé aj deti? Každý štvrtý až piaty školák je meteosenzitívny. Pri prudkých výkyvoch sa triedy menia na svorku nezvládnuteľných malých bytostí. Reagujú hyperaktivitou, nesústredenosťou alebo, naopak, únavou. Učitelia nedokážu upútať ich pozornosť na prácu. Nevie sa, či prudké zmeny vnímajú i bábätká, no predpokladá sa, že škôlkari áno.
... riziko akútneho infarktu myokardu sa u mužov presúva stále do nižších ročníkov? Výnimkou nie sú ani muži, ktorí ledva oslávili tridsaťpäť rokov.
... zmeny počasia spôsobujú aj takzvaný stres z počasia? Trápi najviac starších ľudí.
 ... Slovenské leto môže byť horúce alebo aj nie? Podľa toho, či prevláda kontinentálne alebo prímorské prúdenie. Ak prevláda kontinentálna klíma, znamená to horúce letá a chladné zimy. Trvá to zvyčajne rok alebo dva. Ak prevláda prímorské počasie, najvýstižnejšie pomenovanie preň je: zima nanič, leto nanič...

Leto Ujde
Doc. MUDr. Ľubomír MARKO, PhD., špecialista na miniinvazívnu chirurgiu a endoskopiu:

Som zdravý ako repa, na sebe výkyvy počasia nevnímam! Ale na pacientoch áno. Leto je dobré, najpriaznivejšie obdobie – väčšinou nikoho nič nebolí. Jar a jeseň sú opak. Pacie­nti sú ubolení a sťažujú sa na rany a jazvy.

JE TO VINOU POČASIA?
MUDr. Peter LIPTÁK, praktický lekár:
Pacienta beriem komplexne aj s počasím. Keď niekomu prívalová búrka zaplaví celý dom, môže ho to uvrhnúť do ťažkej depresie a je to dôsledok počasia. Keď
niekto príšerne zmokne a dostane zápal pľúc, je to vplyv počasia. Ak sa niekto celý rok teší na dovolenku, a potom mu tam prší, vráti sa skrúšený a ak je to kardiologický pacient, možno sa priťaží aj srdcu. Ale počasím skazená dovolenka niekedy zdraviu prospeje. Mnohí sú takí namočení do pracovných problémov, že si ich ťahajú na dovolenku. Voľno si nevedia vychutnať a ak ich zastihne nanič počasie, paradoxne zmobilizujú všetky sily, aby predsa len zažili niečo pekné. Budujú si pozitívne zdravie, ktoré je cieľom každej dovolenky. S vplyvmi počasia je to, skrátka, prísne individuálne. Okrem faktorov, ktoré sledujú meteorologické prognózy a ktoré môžu na dvoch ľudí vplývať celkom protichodne, má počasie mnoho rôznych vplyvov, ktoré nemožno vyvrátiť. A nie je to mágia, ale fakt.

Zdravá rada

Presťahujte sa. Na vidieku a v malých mestách žije oveľa menej ľudí citlivých na počasie než vo veľkých sídlach. Najviac citliviek je v priemyselne vyspelých štátoch.

KLAMLIVÉ RIZIKOVÉ STUPNE
Jednotka dobre, dvojka tiež, trojka horšie, štvorka, päťka katastrofa... Ak je to všetko, čo si dokážete z medicínsko-meteorologickej prognózy počasia zapamätať, nemusíte ju ani sledovať. Rizikové stupne v každodennej predpovedi dávajú zmysel len vtedy, ak si k nim vypočujete alebo prečítate vysvetľujúci text!
Jednotka a dvojka sľubujú najlepšie, bezproblémové počasie. Väčšina ľudí sa pri nich cíti dobre. No ak máte nízky tlak, mávate možno práve vtedy migrény a závraty a do formy sa dostávate až pri treťom rizikovom stupni, ktorý vo všeobecnosti varuje pred miernou záťažou.
Za tretí rizikový stupeň sa skryje všeličo. Trojka sa udáva napríklad pri príleve studeného, ale i teplého vzduchu. Každý z nich účinkuje na rôzne choroby inak.
Rizikový stupeň štyri sprevádza výrazné zmeny počasia. Piaty sa objaví v prípade, ak po dlhom príjemnom počasí príde náhla a prudká zmena počasia, prechod výrazného atmosférického frontu, vetrisko, smršť. Záťaž cíti väčšina ľudí. Našťastie, nesú v sebe nádej a pozitívne posolstvo, že o deň, dva, len čo sa počasie vyzúri, bude lepšie.
Slovensko je malé, ale prejavujú sa na ňom rozmanité vplyvy počasia. Jeden rizikový stupeň nevystačí na jeden deň pre celé územie – pripomínajú odborníci. Najpríjemnejšie počasie je pre väčšinu obyvateľstva anticyklonálne, tlaková výš, bez extrémnych výkyvov tlaku, teplôt, vlhkosti a vetra. Na stránke www.biopocasie.sk si môžete zistiť každý deň podrobnú všeobecnú, ale aj individuálnu biopredpoveď.

Keď udrie teplo


Urazilo vás slovenské leto, a preto ešte skúsite zachytiť teplé lúče slnka ďaleko od domova? „Čím väčšmi sa dovolenková destinácia líši od domácej klímy, tým je väčší predpoklad aklimatizačných ťažkostí,“ pripomína RNDr. Zlata Čabajová.
Z obľúbených dovolenkových cieľov sa slovenskej klíme najviac podobá chorvátska. No aj nevyspytateľnosťou. V letoviskách ako Egypt či Tunisko máte teplo zaručené, potrebujete však aklimatizáciu. Trvá tri až sedem dní – podľa veku, odolnosti a momentálneho zdravia. Ak cestujete na týždeň, neordinujete svojmu telu oddych, ale športový výkon!
Neaklimatizovaný človek po príchode do horúceho prostredia sčervená, jeho pulz sa zrýchli a krvný tlak klesá. Ľahko môže upadnúť do mdlôb. Po pár dňoch sa tepová frekvencia spomalí, mizne sklon k odpadávaniu i sčervenanie. Cirkulačný kolaps sa môže objaviť hneď po prílete, ešte skôr, než nastúpi fáza výrazného potenia. Súvisí s prudkým rozšírením ciev.
Na horúčavu reagujú všetky orgány:
➤ Výkon srdca sa v stave pokoja zvyšuje
o tretinu.
➤ Koža sčervenie, pretože dva milióny potných žliaz produkujú oveľa viac potu, ako je pre ne prirodzené. Rozšírené sú aj jemné tenké žilky, preto očervenie i tvár.
➤ Pľúca prekonávajú záťaž, aby z tela dychom odviedli horúčavu.
➤ Žalúdok trávi oveľa pomalšie. Zdravé jedlo v ňom zostáva o pätinu dlhšie než doma. Ak zjete mastnú potravu, telo ju spracúva desať hodín!  
➤ Bojujú aj obličky – vylučovanie moču klesá o tridsať percent.
➤ Oči vysychajú a sú mimoriadne citlivé na 
UV žiarenie.   
Pri teplote štyridsať stupňov Celzia pite štyri litre tekutín denne. Ak podávate náročnejší výkon, aj viac. Optimálna teplota nápojov je desať až trinásť stupňov Celzia, pretože teplejšie spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka. Chladnejšie môžu dráždiť žalúdočnú a črevnú sliznicu a spôsobiť nevoľnosť a hnačku. Prvý deň po prílete pite radšej menej, neskôr koľkokoľvek. Ak necítite smäd, prinúťte sa piť. Osvedčujú sa menšie dávky, ale častejšie, veľmi vhodný je čaj. Stratenú soľ odporúčajú odborníci doplniť polievkou a jedlom, až pri ťažšom deficite nápojmi. Uprednostnite ľahkú, menej kalorickú stravu. Korenie stimuluje tvorbu žalúdočných štiav a núti tráviacu sústavu pracovať. Jedzte ľahký obed, hlavný chod je večera, ale aj tak sa najedzte v prijateľných večerných hodinách. 
Aklimatizácia je dôležitá aj po návrate. Ak môžete, pripočítajte si k pobytu dva-tri dni, na psychické i fyzické vyrovnanie s opätovným príchodom domov, domácim podnebím.

Tip pre teplomilných

Ak cestujete do exotickej krajiny na týždeň, neordinujete svojmu telu oddych, ale športový výkon! Pridajte si ešte aspoň týždeň dovolenky.

Keď ležíte, neodpadnete
Doktor Viliam Dobiáš s úsmevom hovorí, že výkyvy počasia vraj sledujú iba tí, čo nemajú toho veľa na práci. „Mdloba alebo kolaps je bezvedomie, ktoré vzniká náhle, odkrvením mozgu. Vzniká najmä počas státia a prvým, jasným prejavom je pád na zem. Ak chcete pomôcť, najprv si overte, či je človek pri vedomí, hlasno ho oslovte a potraste plecami. Ak dýcha, otočte ho do stabilizovanej polohy na boku. Pri kolapse sa vo vodorovnej polohe na zemi rýchle obnoví prietok krvi cez mozog a postihnutý sa preberie k vedomiu,“ radí lekár záchrannej služby. Najväčšou chybou, ktorú ľudia v panike urobia je, že zamdletého statočne oblejú vodou. „Stačí len navlhčiť tvár a krk. Druhou častou chybou je, že človeka, ktorý ide odpadnúť, držia silou-mocou posediačky na stoličke. Tým sa však predlžuje obdobie nedostatočného prietoku krvi cez mozog. Ak ho uložíte do vodorovnej polohy, vráti sa mu vedomie v priebehu jednej, dvoch minút,“ prízvukuje doktor Viliam Dobiáš a dodáva: „Ľudia hovoria o kolapse, ak niekomu príde nevoľno, na vracanie, na posteli. Chyba. Klasická mdloba nikdy nemôže vzniknúť v ležiacej polohe!“

V LETE MESTÁ KOLABUJÚ
Zuzana Tašká, zdravotnícka záchranárka:
Ja meteosenzitivitou netrpím. Ale máme pacientov, ktorí sú ako rosničky. Pred prudkým ochladením ich bolia hlavne staré rany a zlomeniny. Citlivosť na počasie vždy najväčšmi vidieť na väčšom súbore pacientov – ich ťažkosti majú v súvislosti s počasím spoločné črty. V lete sú najnebezpečnejšie kolapsové stavy a úpaly. Ľudia v meste už nie sú zvyknutí na teploty nad tridsaťpäť stupňov Celzia. Sú unavení, strácajú koncentráciu, hoci by tomu mohli predísť pokrývkou hlavy, dôsledným pitným režimom a starostlivosťou o pokožku.

Zdravá rada

Ak teplomer prekročí štyridsiatku, pite štyri litre tekutín denne. Nie chladnejších ako desať stupňov, ani teplejších ako trinásť.

Horúce a dusné leto je výrazne zlé pre citlivých ľudí so srdcovými ťažkosťami. Aj tlaková výš dokáže potrápiť: dusno a bezvetrie sú hrôzou pre starších ľudí s obehovými problémami.

Pre mladších sú dlhodobé horúčavy bez vánku, s nehybnými listami na stromoch nepríjemné, pre starších môžu byť mimoriadne závažné. Zosypú sa hneď a ani neviete prečo.

V lete odpadávajú vonku na ulici. No počasie má vplyv na viaceré zlyhania organizmu – obehové, srdcové, dýchacie. Chronické choroby ich situáciu v letnej horúčave výrazne zhoršujú.

V pozore je termoregulácia, kardiovaskulárny a endokrinný systém aj celá nervová sústava. Ak niečo v týchto systémoch zlyháva, nápor leta sa môže stať neznesiteľným.    

Náhly prílev teplého vzduchu prináša úľavu od reumy, ale aj špecifickú letnú únavu: citeľné zníženie výkonnosti, podráždenie, mrzutosť. Nízky tlak krvi v kombinácii s letným počasím mnohým spoľahlivo zabezpečí migrénu.

Zdravá rada

Nepodceňujte meteosenzitivitu. V zlom počasí sa mnohí šoféri horšie sústreďujú na jazdu, vy môžete mať kolíziu práve s takýmto autom. Ale pozor, aj vaše reakcie môžu byť v takejto chvíli spomalené.

Vyliečia vás draho
Najbližšia ambulancia pre meteotropné ochorenia je v Rakúsku. Hoci meteosenzitivita nie je choroba, preto sa nedá liečiť. Možno jej však predchádzať. Zmierniť reakcie organizmu na zmeny počasia. Najťažší stupeň sú meteotropné choroby. Na ich vznik a priebeh počasie priamo vplýva. Výrazná zmena počasia môže vyvolať aj mozgovú príhodu, ale dôležitú úlohu zohráva vek, kondícia i celkový zdravotný stav.
Meteosenzitívnych ľudí z roka na rok pribúda. Pomáha tomu zlý životný štýl, stále rastúce znečisťovanie životného prostredia.
Ak sa s problémami obrátite na praktického lekára, nič nepokazíte – možno podstúpite dôkladnú preventívnu prehliadku, ktorú ste roky zanedbávali. Keď krvné testy a vyšetrenia nič neukážu, lekár vám poradí zmeniť stravovacie návyky, najmä obohatiť jedálny lístok o ovocie a zeleninu, zaradiť si do rozvrhu dňa pravidelné dlhšie prechádzky, šport a otužovanie. Ak máte neznesiteľné bolesti, možno dostanete aj medikamentóznu liečbu od neurológa či od iného odborníka. Ale býva to aj úplne inak: Prostredníctvom meteosenzitivity sa lekár často dostane k zdravotnému problému, o ktorom ste ani nevedeli. Vysoký krvný tlak, vredy na žalúdku, cukrovka...
Ale čo ak nie? Pomáha aj klimatoterapia. Naše klimatoliečebné miesta vo Vysokých Tatrách patria svojimi pomermi medzi najpriaznivejšie v Strednej Európe. Žiaľ, Štrbské Pleso, naše jediné vysokohorské  klimatické kúpele, majú dnes už iba svoj štatút. De facto tam nijaké kúpele neexistujú. Len luxusné hotely. Ak má klimatická liečba pomôcť, musí podľa záverov odborníkov trvať asi päť týždňov.
Dobrou zbraňou proti spúšti, ktorú na tele a psychike občas napácha počasie, je i sauna, akupunktúra, pravidelné plávanie či elektroliečba.

Mnohí sa radi vyhovárajú
PhDr. Zuzana ONDREJKOVÁ, psychologička:
Počasie je veľmi dobrou spoločenskou výhovorkou na zníženú pracovnú výkonnosť. Niekedy poslúži ako zámienka, ak nechcete vstať z postele, prípadne pomôže vynútiť si iné výhody. Dokonca na pracoviskách sa kolegovia niekedy vzájomne podporujú v „nechcení“: „Pozri sa von, to počasie je iba na posteľ a kakao...“ Aj kolega, ktorý sa cítil dovtedy dobre, môže zrazu pocítiť únavu. Prognóza o záťažových stupňoch dokáže u niektorých ľudí zvýšiť vnímavosť na zdravotné ťažkosti a potom si vynucujú ich ospravedlnenie. Takíto ľudia sú však náchylnejší aj na čítanie horoskopov, ktorým podriaďujú svoje konanie. A navyše, mnohí radi pútajú na seba a svoje problémy pozornosť a počasie je ľahká téma. Občas sa však niekto aj vyhovára na zlú tlakovú záťaž na organizmus, sťažuje sa na bolesti hlavy a únavu, ale zabudne spomenúť, že celú noc sa venoval iným spoločenským podujatiam a je nevyspatý. Je však aj skupina meteosenzitívnych ľudí, ktorí veľmi reagujú na zmenu počasia. Môžu sa u nich vyskytnúť bolesti kĺbov, kostí, môžu prísť ťažkosti s dýchaním, bolesti hlavy, podráždenosť a iné. Tieto ťažkosti sa však dostavia aj bez toho, aby pozerali predpoveď počasia.

Tip, s ktorým počasie zvládnete

Zmierniť vplyv počasia na svoje telo môžete. Rýchlo a jednoducho, zo dňa na deň – ako s diétou pochybného pôvodu to však nepôjde. Zmierniť meteosenzitivitu znamená upraviť spôsob života:
➤  Otužovaním: Nemusíte mať stále prekúrený byt ani vynášať smeti s toľkými vrstvami oblečenia, akoby ste išli von na pol dňa. Ľudia na vidieku trpia výkyvmi počasia trikrát menej než ľudia v meste. Možno preto, že stále vybiehajú z domu do záhrady, na dvor, poniektorí ešte na suchý záchod. Otužujte sa sprchovaním striedavo v teplej a studenej vode i pobytom na čerstvom vzduchu za každého počasia s výnimkou silných vetrov. Metódy otužovania sú prepracované pre každý vek i s ohľadom na rôzne zdravotné problémy.
➤ Správnou výživou: Jedzte menej cukrov, obmedzte tuky, majte na tanieri bielkoviny, no nie iba z mäsa. Dôležité sú minerály a vitamíny, ovocie a zelenina.
➤  Primeraným denným rytmom: Dôležité je pravidelné striedanie práce a odpočinku. Ak máte prácu, ktorá je skôr záľubou ako stresom, vyhrávate.
➤  Harmóniou vo vzťahoch i v živote: Meteosenzitivitu znižuje vyrovnaný prístup k životu, harmónia vo vzťahoch, pokojné riešenie vecí. Kto to dokáže, je odolnejší proti stresom a záťaži, teda aj proti stresu z počasia.
➤ Pohybom a športom: Ľudské telo bolo stvorené na pohyb. Ak sa mu odopiera, prichádzajú následky. Pohyb aktivuje všetky orgány, musí však byť primeraný veku a zdravotnému stavu. Ak naozaj nemôžete aktívne športovať, určite môžete vyraziť každý deň na primeranú prechádzku. Ak sa staráte o staršieho človeka, dbajte na to, aby sa dostal na vzduch. Podoprite ho, ak treba, a vezmite ho na chvíľu von.
➤  Dovolenkou, oddychom, relaxom, kúpeľmi, klimatoterapiou: Doprajte si trocha voľna, kedykoľvek môžete!

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Ostane po odstránení znamienka na bruchu viditeľná jazva?

Znamienka predstavujú léziu kože a je vhodnejšie odstrániť ich vcelku. Najradikálnejší spôsob je chirurgické odstránenie v celej hrúbke kože s histologizáciou. Jeden z najzhubnejších nádorov – malígny melanóm, nie je možné stále odhaliť inak ako klinickým vyšetrením. Odparovanie laserom, alebo plazmou je len estetické, odstraňuje pigmentácie do určitej hĺbky, ale nikdy nie radikálne a po odstránení nie je možnosť presnej diagnostiky. Preto my chirurgovia uprednostňujeme radikálne odstránenie s histologickým vyšetrením /pod mikroskopom/, a v prípade potreby ešte radikálnejšie výkony - v  rámci prevencie pred malígnym melanómom kože. Čo sa týka jaziev, problematika je rozsiahla, ale vždy je viac možností ako to riešiť. Najlepšie je to prekonzultovať ešte pred výkonom s ošetrujúcim lekárom. Pri rozhodovaní sa o spôsobe odstránenia znamienka treba mať na zreteli aj možnosť náhodného zistenia malígneho melanómu pri negatívnom kožnom vyšetrení.

čítať viac

Aká má byť v izbe teplota, aby bábätko neochorelo?

Optimálna teplota v miestnosti, kde dieťa spí by mala byť v rozmedzí od 18 do 22 stupňov, bez ohľadu na to, či je zima alebo leto. Okrem teploty vzduchu je dôležitá aj vlhkosť. Priveľmi suchý vzduch môže spôsobiť problémy so suchosťou slizníc i pokožky, vlhký zase zvyšuje riziko výskytu plesní. Pod 40 je málo, nad 70 priveľa. Dieťa zbytočne neobliekame vrstvami oblečenia, aby sme ho neprehrievali. V bytoch, kde je neraz viac ako 23 stupňov, dieťa nemá dôvod byť na noc ešte aj naobliekané. Jeho telesnú teplotu najlepšie určíme dotykom v oblasti krku, nie na končatinách, ktoré spravidla bývajú vždy chladnejšie. Dieťa by malo byť vhodne oblečené a prikryté. Každý deň treba miestnosť vyvetrať, hlavne večer pred spaním.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor