MENU
zdravy-zivot

Placenta poslúži aj po pôrode. Na čo sa dajú využiť kmeňové bunky, ktoré obsahuje?

Ilustračné foto
Zdravý život

Placenta poslúži aj po pôrode. Na čo sa dajú využiť kmeňové bunky, ktoré obsahuje?

Počas tehotenstva poskytuje placenta dieťaťu základné živiny, ktoré potrebuje pre svoj vývoj. Jej význam však nemusí skončiť pôrodom. Obsahuje totiž placentárne bunky, ktorých využitie v rôznych liečebných terapiách sa dnes skúma v klinických štúdiách, ktoré krok za krokom posúvajú hranice konvenčnej medicíny.

Čo je možné uchovať pri pôrode?

Mnohí rodičia na celom svete už desiatky rokov využívajú možnosť uchovania pupočníkovej krvi. Týmto spôsobom chcú zabezpečiť „zdravotnú poistku“ pre svoje deti pre prípad, keby sa u nich v budúcnosti vyskytlo niektoré ochorenie, ktoré je možné ňou liečiť. V banke pupočníkovej krvi Cord Blood Center je možné uchovať aj tkanivo pupočníka a v posledných rokoch pribudla aj možnosť uchovať placentu. Práve z placenty je možné získať najväčšie množstvo ale aj najširšie spektrum buniek spomedzi všetkých perinatálnych tkanív (pupočníková krv, tkanivo pupočníka a placenta). Bunky placenty majú vysokú biokompatibilitu, sú vhodné na liečebné využitie aj pre matku či otca a iných členov rodiny. Jej odber je pre dieťa aj matku úplne bezpečný a nemá žiaden vplyv na pôrod.

Dnes odpad, zajtra záchrana

„Placenta je u nás na základe zákona likvidovaná ako biologický odpad. Odber a uchovanie placenty na budúce možné liečebné využitie je teda jediná možnosť, ako s placentou naložiť mimo štandardného postupu pôrodnice," vysvetľuje súčasnú situáciu gynekológ MUDr. Robert Hlávek, PhD. Ak sa budúci rodičia rozhodnú pre odber a uchovanie perinatálnych tkanív, teda pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty, využijú tak príležitosť uchovať „poistku“ pre svoje deti pre prípadnú potrebu liečby niektorých ochorení v budúcnosti.

Dva spôsoby využitia placenty

V ostatných rokoch sa ako o najsľubnejšom zdroji buniek na použitie v bunkovej terapii hovorí o placente. Tento unikátny zdroj bunkových populácií sa po jej porodení dokáže zužitkovať hneď dvakrát, a to na:
·       odber pupočníkovej krvi zo žíl placenty
·       a odber celého tkaniva placenty.
Pozrime sa na rozdiely medzi nimi.

Pupočníková krv

Pupočníková krv, ktorá sa nachádza v žilách placenty, je bohatá na vzácne krvotvorné kmeňové bunky. Ich podanie (transplantácia) je účinné pri desiatkach závažných ochorení, hlavne pri niektorých hematologických a onkologických ochoreniach. Najnovšie výskumy tiež ukazujú, že bunky pupočníkovej krvi sú využiteľné aj pri rôznych neurologických poškodeniach. Po intravenóznom podaní sú bunky do miesta poškodenia priťahované zápalovými faktormi produkovanými v poškodenom tkanive. Následne sú schopné regenerovať poškodené nervové tkanivo. „Kým ich schopnosť diferenciácie umožňuje nahradiť poškodené tkanivo, imunomodulačnými schopnosťami znižujú zápalové procesy prítomné pri mnohých ochoreniach, ako aj pri hypoxických a ischemických poškodeniach mozgu, ako sú detská mozgová obrna, hypoxicko-ischemická encefalopatia, ale aj autizmus, a tým dochádza k regenerácii mozgu,“ upresňuje molekulárna genetička MSc. Dominika Valent Raffajová.

Ilustračné fotoIlustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: shutterstock

Tkanivo placenty

Tkanivo placenty je v porovnaní s pupočníkovou krvou zdrojom širšieho spektra kmeňových buniek a tiež napríklad tzv. endoteliálnych progenitorov, ktoré podporujú tvorbu nových krvných ciev. Molekulárna genetička dodáva, že výhoda buniek získaných z placenty je, že vďaka ich imunologickej naivite sú oveľa lepšie tolerované v organizme príjemcu. Preto z nej môžu mať prospech aj rodičia či iní príbuzní dieťaťa.

Obrovský liečebný potenciál

Klinické štúdie poukazujú, že kmeňové bunky pochádzajúce z placenty majú vysoký terapeutický potenciál. Skúmajú sa najmä pri liečbe ochorení ako:
•       malígne ochorenia krvi – napr. leukémia a lymfómy,
•       onkologické ochorenia – rakovina prsníka, hrubého čreva a konečníka,
•       neurologické poruchy – detská mozgová obrna, cievna mozgová príhoda, poškodenia mozgu a miechy, Parkinsonova choroba,
•       auto-imunitné ochorenia – lupus, skleróza multiplex, Crohnova choroba,
•       kardiovaskulárne ochorenia – infarkt myokardu, kardiomyopatia, kritická končatinová ischémia,
•       diabetes,
•       ortopedické poškodenia – kĺbová chrupavka, artróza, rázštep chrbtice,
•       gynekologické ochorenia – vnútromaternicové zrasty, dysfunkcia vaječníkov,
•       ochorenia dýchacích ciest – astma, fibróza pľúc, pneumónia spôsobená Covid-19,
•       ochorenia pečene – fibróza pečene.[1]
Výhodou buniek placenty je ich ľahká dostupnosť, neinvazívny postup pri ich získavaní a žiadne etické prekážky. Dokážu znižovať zápal a regulovať imunitný systém. Tkanivo placenty je najsľubnejším zdrojom buniek na použitie v bunkovej terapii. Očakáva sa, že do roku 2030 zodpovedné inštitúcie schvália 40-50 nových bunkových terapií.[2]

[1] https://www.cordbloodcenter.sk/vyuzitie-na-liecbu/klinicke-studie-liecba-pupocnikovou-krvou-a-tkanivom
 https://clinicaltrials.gov

[2] Quinn, Casey, Colin Young, Jonathan Thomas, and Mark Trusheim. „Estimating the clinical pipeline of cell and gene therapies and their potential economic impact on the US healthcare system.“ Value in Health 22, no. 6 (2019): 621-626.

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Dcérku po suši už týždeň bolí brucho, lekári nič nezistili. Čo to znamená?

Charakteristickou súčasťou suši sú surové ryby ako tuniak, losos či makrela, ikry, plody mora, napríklad krevety, chobotnice, kalmáry, ježovky a kraby. Môže obsahovať aj zeleninu, vaječnú omeletu, tofu alebo huby. Ďalšou základnou surovinou sú morské riasy. Po jeho požití môže dôjsť k akútnej gastritíde, ktorá sa prejaví vracaním, bolesťou brucha. Môže ísť aj o potravinovú alergiu, tá má rôzne prejavy. Môže to byť kožná reakcia, svrbenie nosa či očí, kašeľ, kŕče a bolestí brucha, hnačka či zvracanie. Vtedy je najdôležitejšie pokúsiť sa konkrétny prejav spojiť s potravinami, ktoré sa v posledných hodinách konzumovali. Organizmus na ne môže reagovať rôzne, keďže ide o viaceré alergény súčasne. Ak alergie v rodine nemáte, tri roky je u dieťaťa vek, kedy suši môže ochutnať. Konzumácia surových rýb je bezpečná len pri normálnom zažívaní a ak ryba bola pripravená v čistom prostredí. Surové ryby sa, oproti vareným, ľahšie stanú útočiskom pre parazity a baktérie. Tie spôsobia hnačky či otravu.

čítať viac

Je vhodný transfer embrya s mozaikou po predimplantačnej genetickej diagnostike?

Mnoho IVF cyklov môže skončiť pre liečený pár sklamaním, pretože nedôjde  k zahniezdeniu embrya v maternici matky. Jednou z možných príčin tohto nezdaru môže byť nesprávne množstvo genetického materiálu, to je nesprávny počet chromozómov embrya, ktoré bolo prenesené do maternice ženy. Stav, kedy sa v embryu vyskytujú niektoré chromozómy navyše alebo kedy niektoré chromozómy naopak chýbajú, nazývame aneuploidiou.

Zatiaľ, čo niektoré typy aneuploidií môžu viesť k narodeniu dieťaťa s Downovym syndrómom spôsobeným nadbytočným chromozómom 21 či Edwardsovym syndrómom spôsobeným nadbytočným chromozómom 18, končí väčšina tehotenstiev z aneuploidných embryí spontánnym potratom. Len embryo s normálnym počtom chromozómov má šancu, že sa zahniezdi, nebude potratené a povedie k narodeniu zdravého dieťaťa.

PGD je metóda, ktorá je realizovaná v rámci IVF cyklu v prípade, že je vopred známe riziko prenosu genetického ochorenia z rodičov na potomstvo. Táto metóda umožňuje genetické vyšetrenie embryí pred ich vložením do maternice.

Lekár - klinický genetik je špecialista spolupracujúci s Centrom asistovanej reprodukcie. Ten, po ukončení diagnostiky na konzultácii vysvetlí páru, ktorý o vyšetrenie požiadal, výsledok vyšetrenia a odporučí transfer embrya. Na základe našich dlhoročných skúseností sa transfer embrya s mozaikou neodporúča.

čítať viac
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor