Ateroskleróza má bezprostredný súvis s hladinou tzv. zlého LDL cholesterolu v krvi. Ten sa aj niekoľko rokov pomaly usádza v cievach a upcháva ich. Problémom v liečbe vysokého cholesterolu je aj fakt, že vysoký cholesterol nebolí, preto jeho liečbe mnohí pacienti neprikladajú dôležitosť. Aké by mali byť optimálne hladiny cholesterolu a čo by mali pacienti v rámci životného štýlu zmeniť? Na tieto a ďalšie otázky týkajúce sa vysokého cholesterolu odpovedá doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD., diabetológ a prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy.
Cholesterol je len jeden, napriek tomu sa často hovorí o dobrom HDL a zlom LDL cholesterole. Aký je medzi nimi rozdiel?
V krvi sa nachádzajú častice, ktoré nazývame lipoproteíny. Tie transportujú vo vode nerozpustné tuky (vrátane cholesterolu) krvou do tkanív a buniek. Podľa hustoty a veľkosti je ich niekoľko typov (vrátane LDL a HDL častíc). Vo všeobecnosti je HDL cholesterol pokladaný za tzv. „dobrý“ cholesterol a LDL cholesterol zas za tzv. „zlý“ cholesterol. LDL-C je zlým preto, lebo prináša cholesterol do našich ciev, čo potom spôsobuje aterosklerózu, teda ochorenie, ktoré sa môže prejaviť vo forme srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej porážky. Naopak HDL odnáša prebytočný cholesterol z krvi, ale aj z ciev do pečene.
Aké sú optimálne hladiny cholesterolu?
Optimálna hladina cholesterolu (a hlavne LDL cholesterolu) závisí od toho, ako rizikový je pacient z pohľadu možných srdcovo-cievnych ochorení. U človeka, ktorý má takého riziko nízke (napr. zdravý človek bez rizikových faktorov) je doporučená hladina LDL cholesterolu do 3.0 mmol/l. Táto hodnota však so stúpajúcou rizikovosťou pacienta klesá a u pacientov, ktorí sú v tzv. veľmi vysokom kardiovaskulárnom riziku (napr. tí, ktorí už prekonali infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu). je doporučená hladina LDL cholesterolu do 1.4 mmol/l. Pri LDL cholesterole však samozrejme vo všeobecností platí – čím nižšie, tým lepšie.
Prečo je LDL cholesterol zlý, respektíve nebezpečný?
Zhromaždený cholesterol vytvára v cievach aterosklerotické ložiská alebo lézie, ktoré zužujú cievu a robia ju ťažšie priechodnou pre krv, respektíve v mieste zúženia sa cieva môže úplne uzavrieť a na tomto mieste vzniká krvná zrazenina. Tento proces je následne podkladom pre vznik srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody.
Od akého veku lekári pravidelne sledujú hodnoty LDL cholesterolu v krvi a prečo?
Na Slovensku sledujeme hladinu celkového cholesterolu už od detského veku. Existuje skríningový program, v rámci ktorého meriame cholesterol už deťom vo veku 11 a 17 rokov , aby sme odchytili tie deti, ktoré môžu mať vrodenú formu ochorenia vysokého cholesterolu. V dospelosti, v rámci preventívnych prehliadok sa LDL cholesterol vyšetruje od veku 40 rokov. Hodnoty LDL cholesterolu je možné sledovať aj skôr a to najmä u ľudí, ktorí majú napríklad v rodine geneticky danú predispozíciu k srdcovo-cievnym ochoreniam alebo ďalšie rizikové faktory ako sú napríklad - vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie či cukrovka.
Existuje odhad koľko ľudí na Slovensku môže mať zvýšené hladiny cholesterolu?
Hrubým odhadom sa dá povedať, že viac ako tretina populácie môže mať zvýšené hladiny cholesterolu.
Môžu hladinu cholesterolu ovplyvňovať aj ochorenia štítnej žľazy?
Nedostatočná funkcia štítnej žľazy, hypotyreóza je jednou z najčastejších príčin tzv. sekundárnych porúch metabolizmu tukov v krvi, vrátane vysokého cholesterolu.
Doba je rýchla a ľudia čelia v mnohých životných sférach vysokým nárokom a problémom. Môže k vysokému cholesterolu prispievať aj stres?
Áno, aj stres môže prispievať k zvýšeným hladinám cholesterolu. V tomto prípade je to však najmä preto, že ľudia majú v stresových situáciách tendenciu konzumovať väčšie množstvo nezdravých jedál, majú menej fyzickej aktivity, vyšší energetický príjem ako výdaj a celkovo sa utiekajú k horšej životospráve. Preto môžeme povedať, že na vysokom cholesterole sa môže do určite miery podieľať aj stres.
Ako by ste ľuďom laicky vysvetlili čo je to ateroskleróza?
Ateroskleróza je ukladanie cholesterolu v stenách ciev. Ide o proces zužovania ciev, cez ktoré krv ťažšie preteká čím vzniká rad ďalších zmien v ľudskom organizme, konkrétne môže ísť napríklad o zápalové procesy. Tam kde sú cievy zúžené a preteká cez ne menej krvi cievy nestačia dodávať krv srdcu, mozgu alebo napríklad dolným končatinám, navyše tu môžu vzniknúť zrazeniny, ktoré cievy úplne uzavrú. Takýto stav môže mať závažné, v mnohých prípadoch aj smrteľné následky.
Čo môže byť výsledkom neliečenej aterosklerózy?
Práve spomínané srdcovo-cievne ochorenia a závažné príhody ako srdcový infarkt, mozgová mŕtvica či ischémia dolnej končatiny. Najviac zomierame práve na srdcovo-cievne ochorenia, ktoré majú na svedomí viac úmrtí ako onkologické ochorenia. Srdcovo-cievne ochorenia však vnímame už ako fakt, ako niečo bežné a v porovnaní s onkologickými ochoreniami ich často bagatelizujeme. Stali sa súčasťou našich každodenných životov, napriek tomu, že dokážeme efektívne znížiť riziko úmrtí na tieto ochorenia. Nádorové ochorenia sa nevyskytujú tak často, pre spoločnosť sú preto stále vnímané ako riziko niečoho nepoznaného. Vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak alebo napríklad diabetes sa vyskytujú oveľa častejšie, sú to však ochorenia, ktoré spočiatku nebolia, sú súčasťou životov veľkej časti populácie a práve preto si spoločnosť môže vytvárať dojem, že ide o niečo menej závažné čoho sa netreba báť. Opak je však pravdou.
Aké sú najväčšie problémy pacientov, ktorí sa liečia na vysoký cholesterol? Je väčším problémom Slovákov zmeniť životný štýl alebo prevažuje nedodržiavanie liečby?
Oba spomenuté problémy sú prekážkou v liečbe vysokého cholesterolu. V otázke životného štýlu vieme presne pomenovať čo zmeniť treba, ale veľa ľudí a pacientov nie je schopných a ochotných zmeny v životnom štýle spraviť. Vysoká hladina cholesterolu nebolí, čo bolí je následný srdcový infarkt a mozgová porážka. Kým nás však niečo nebolí, máme tendenciu to bagatelizovať, nepociťujeme tlak, že je naozaj nutné zmeniť to ako sa stravujeme, koľko a či vôbec sa hýbeme. Keď už to po spomínaných príhodách „bolí“ už je neskoro. Práve takýmto závažným príhodám potrebujeme predchádzať. Veľké percento pacientov nedodržiava ani predpísanú liečbu, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin. Objektívne sú tie, že tak ako každá iná liečba, aj liečba vysokého cholesterolu môže mať u určitého percenta pacientov vedľajšie účinky. Ďalším problémom je však aj veľká negatívna dezinformačná kampaň, veľa hoaxov a nesprávnych informácií o tom, že liečba škodí. Pravdou však je, že liečba vysokého cholesterolu je jedna z najbezpečnejších.
Čo by mali pacienti zmeniť v rámci životného štýlu? Ako by mal vyzerať napríklad ich jedálniček, pohybový režim?
To čo odporúčame je jednoduché. Ide o dodržiavania racionálneho stravovania - dostatočný príjem ovocia, zeleniny, zníženie príjmu živočíšnych tukov, eliminácia údenín, klobás a dôležitý je aj spôsob prípravy jedla. Preferujeme varené a dusené jedlo. Príjem živočíšnych tukov vo forme mäsa by mal byť limitovaný, nemusíme jesť „trikrát denne“ mäso, príjem môže byť oveľa nižší. Odporúčané je jesť dvakrát do týždňa ryby a celkovo sa snažiť dodržiavať taký príjem energie z potravy, aby sme si dokázali udržať optimálnu telesnú hmotnosť. Čo sa týka fyzickej aktivity, odporúča sa aspoň 30 minút aktivity, aspoň 5x do týždňa.
Aké sú limitácie dnešnej liečby vysokého cholesterolu a kam smeruje trend?
Limitácie by som rozdelil na dve skupiny. Prvá je, o koľko dokážeme dnes dostupnou liečbou znížiť hladinu cholesterolu. Tu narážame na limity. Zatiaľ čo v prípade liečby tých, ktorí zatiaľ žiadnu závažnú príhodu neprekonali, dokážeme znížiť hladinu cholesterolu o 60-70% vstupnej hodnoty, pri niektorých rizikových skupinách pacientov sme limitovaní. Vzhľadom na to, že ich cieľové hodnoty by mali byť oveľa nižšie, bežne dostupnou liečbou ich v mnohých prípadoch nevieme dosiahnuť. Ďalším problémom je, že určité percento nemusí dobre tolerovať liečbu, ktorá je aktuálne k dispozícii, čo súvisí s možnými nežiaducimi účinkami, ktoré môže mať každý jeden liek. Veľkým limitom je aj adherencia – schopnosť a ochota pacienta užívať liečbu a pri liečbe spolupracovať. Čo sa trendov týka, veda sa snaží nachádzať stále nové možnosti liečby, ktoré znižujú hladinu cholesterolu. Vzhľadom na to, že mnoho pacientov svoju liečbu neužije, lebo jednoducho zabudne, by sme do budúcna mohli riešiť spôsobom a frekvenciou podávania liekov.
Článok je podporený spoločnosťou Novartis Slovakia s.r.o
SK2104272870
