Stres je obranná reakcia organizmu, ktorú môžeme spozorovať podľa rôznych fyziologických prejavov tela, ako je potenie, červenanie sa, trasenie, búšenie srdca, vracanie, nechutenstvo, zmena koordinácie pohybov. Stres je pozorovateľný aj na základe emocionálnych a behaviorálnych prejavov. To sú najmä zmeny nálad, výbušnosť, plač, únava, nespavosť, agresivita a zhoršenie postrehu.
V strese bývame, keď náš organizmus reaguje na záťaž. Do určitej miery je stres pre organizmus prospešný a užitočný. Vedie nás k podnetom a posúva vpred. Ale naopak, ten nepríjemný stres, kedy je ohrozené naše duševné aj fyzické zdravie, je pre človeka nebezpečný.
Stres negatívne vplýva aj na záchranárov
Stres a únava oslabujú výkony pracovníkov záchrannej zdravotnej služby. Vyplýva to z výskumu experimentálnych psychológov zo Slovenskej akadémie vied. Vedci v tejto súvislosti apelujú na to, aby sa pre bezpečnosť a zdravie zdravotníkov zaviedli opatrenia.
Častejšie prežívaný stres a únava pracovníkov podľa výskumu oslabili kognitívnu kapacitu respondentov a ich prehľad o situácii, a teda nepriamo súviseli s výskytom bezpečnostných incidentov.
„Pracovníci záchraniek, ktorí prežívali menej stresu a únavy, boli kognitívne bdelejší a správali sa viac v súlade so zavedenými postupmi, čo znižovalo pravdepodobnosť bezpečnostného incidentu,” upozornil Martin Sedlár z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Je potrebné zaviesť opatrenia na zníženie stresu u záchranárov
Chybovosť u záchranárov by preto mohla poklesnúť zlepšením ich kognitívnych kapacít a znížením stresu a únavy. „O to sa síce môžu snažiť samotní pracovníci, avšak môžu pri tom naraziť na problematický systém, ktorý túto ich snahu zmarí napríklad tým, že ich niekedy doslova žmýka do poslednej kvapky potu,” poukázal Sedlár.
