TOP prírodné antibiotikum proti zápalom. Skolí aj zlatého stafylokoka

Bylinka skolí aj zlatého stafylokoka. Patrí medzi najsilnejšie prírodné antibiotiká

Radšej prírodné antibiotiká? Táto bylinka skolí aj zlatého stafylokoka

Lenka Štefánková

Oplatí sa po nej siahnuť pri zápaloch dutín, priedušiek i&nbsp;pľúc. Šálku čaju uvaríte z&nbsp;lyžičky sušenej bylinky. Stačí zaliať vriacou vodou a&nbsp;nechať lúhovať desať minút. Nepreháňajte to s&nbsp;liečbou, stačí šálka teplého čaju každých osem až dvanásť hodín rovnako, ako keď užívate skutočné antibiotiká.

Ak máte nedostatok železa, pite čaj z&nbsp;kapucínky každé ráno počas dvoch týždňov. Potom si urobte týždeň pauzu a&nbsp;opäť si spravte dvojtýždňovú kúru.

Ak si navaríte čaju viac, keď vychladne, môžete si ním vypláchnuť dutiny. Odvar si pripravte, aj keď bojujete so&nbsp;zápalom močových ciest. A&nbsp;neprestaňte ani vtedy, keď sa budete cítiť lepšie. Kapucínka vám pomôže načerpať sily po chorobe. <strong>Pri užívaní kapucínky rovnako ako pri antibiotikách nesmiete piť alkohol.</strong>

„Listy na prípravu čaju sa dajú sušiť do zásoby, ale pomôže i čerstvá šťava alebo obklady z rozdrvených listov. Pri aplikácii na poranenú pokožku majú dezinfekčné účinky, ničia mikroorganizmy, ktoré by mohli vyvolať zápal. Šťava pomáha aj proti vypadávaniu vlasov či tvorbe lupín,“ vymenúva ďalšie liečivé účinky odborníčka Danka Ačová.

Kapucínku sa vám naozaj oplatí pestovať. „Dá sa využiť takmer celá. Listy a&nbsp;kvety sa najčastejšie pridávajú do&nbsp;zeleninových a&nbsp;ovocných šalátov, tvarohových a&nbsp;vajcových nátierok, polievok či omáčok, ktorým dodávajú korenistú príchuť,“ hovorí odborníčka na&nbsp;bylinky. Kvetmi radí ozdobiť aj jednohubky, zákusky alebo šampanské. Majú neutrálnu chuť. Listy zase chuťou pripomínajú žeruchu. „Semená nie je potrebné nijako upravovať, tiež ich môžete pridať do&nbsp;šalátov a&nbsp;nátierok. Zelené puky naložené do&nbsp;octu sa používajú ako kapary, ocot môžete prifarbiť kvetmi,“ pridáva tipy Danka Ačová.

Kapucínka prišla do&nbsp;našich končín z&nbsp;Južnej Ameriky, kde ju vďaka jej žiarivým kvetom uctievali ako kvet zasvätený slnku. „V našich podmienkach sa pestuje ako jednoročná rastlina, pretože je citlivá na&nbsp;mráz,“ vysvetľuje Danka Ačová. Rastlinky môžete zbierať a&nbsp;sušiť do&nbsp;konca októbra. Robte to na&nbsp;tmavom a&nbsp;suchom mieste. „Výhonky sa prichytávajú okolo opory pomocou stopiek okrúhlych listov, dlhých až dvadsať centimetrov. Z&nbsp;pazúch listov vyrastajú jednotlivo na&nbsp;dlhých stonkách lievikovité kvety. Majú päť lupienkov a&nbsp;výraznú ostrohu. Môžu byť jednoduché alebo plné, veľké do&nbsp;šesť centimetrov a&nbsp;majú žltú, oranžovú alebo červenú farbu. Z&nbsp;opelených kvetov sa vyvinie trojdielna tobolka obsahujúca semená, ktorými sa rastlina rozmnožuje,“ opisuje odborníčka. Tobolky nazbierajte, vyberte z&nbsp;nich semienka a&nbsp;odložte na&nbsp;suché miesto. Na&nbsp;jar ich opäť zasaďte.

Kapucínka preferuje slnečné a&nbsp;teplé stanovište chránené pred silným vetrom. „Ideálny pre&nbsp;ne je priepustný, hlinito-piesočnatý substrát s&nbsp;nižším obsahom dusíka. Pri pestovaní v&nbsp;nádobe ich môžete prihnojiť, v&nbsp;záhone si vystačia so&nbsp;živinami obsiahnutými v&nbsp;pôde,“ prezrádza Danka Ačová. Ak budete kapucínku pestovať v&nbsp;črepníku na&nbsp;slnečnom mieste, bude potrebovať viac vody ako kvety v&nbsp;záhrade. „Pred každou zálievkou však musí vyschnúť. Veľa vody rastlinám škodí, častejšie trpia chorobami, hnijú a&nbsp;menej kvitnú,“ upozorňuje odborníčka.