MENU
zdravy-zivot

Neurológ Ľubomír Lisý: Pravda o utrpení menom ALS

Profesor Lisý:  Pacienti s krutou  diagnózou ALS  na Slovensku putujú  k nemu.
Zdravý život

Neurológ Ľubomír Lisý: Pravda o utrpení menom ALS

Celý svet zachvátila vlna „Ice Bucket Challenge,“ keď sa ľudia oblievajú ľadovou vodou a venujú peniaze na podporu výskumu a liečby choroby známej ako ALS. Aká je naozaj?

Profesor Ľubomír Lisý z neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov pozná veľké trápenie pacientov trpiacich touto chorobou. Práve k nemu totiž chodia chorí z celého Slovenska, aby u nich s konečnou platnosťou potvrdil nevyliečiteľnú diagnózu – amyotrofickú laterálnu sklerózu, teda ALS.

Aké to je, povedať pacientovi, že má túto krutú diagnózu? „Samozrejme, je to nepríjemné. Som povinný to oznámiť. Ak mi však pacient povie, že to nechce vedieť, rešpektujem to,“ vysvetľuje lekár. Ešte oveľa horšie to však znášajú samotní pacienti. „Je to pre nich veľké trápenie. Nie každý je ochotný ho znášať. Pacient totiž pri tomto ochorení doslova chátra. A jeho smutný osud je dopredu daný. Ľudia s týmto ochorením v priemere prežívajú 3 až 5 rokov, niektorí 15 rokov,“ opisuje profesor.
„Istá žena, u ktorej som potvrdil ochorenie, po určitom čase, ako sa zhoršoval jej zdravotný stav, sa rozhodla vziať si život. Skočila do Váhu,“ spomína na tragický prípad. Pri ALS sú postihnuté takmer všetky svaly, teda aj dýchacie. Pacient preto musí byť napojený na pľúcnu ventiláciu, na prístroj. „No nie každý chce takto žiť. Niektorí ľudia dýchací prístroj odmietnu. Takých je však menšina,“ opisuje prof. Lisý. „Najčastejšie sa ALS objaví vo veku medzi 55 až 65 rokov. Niekedy však postihne aj mladých 20-ročných ľudí,“ dodáva

Čo je však šokujúce, niekedy sa absurdne zachovajú príbuzní pacientov. „Správajú sa hlúpo, neohľaduplne. Mal som paniu, ktorá sa ma priamo pred svojím manželom, u ktorého sa potvrdila ALS, opýtala, ako dlho bude žiť. Vyslovene sa dožadovala, aby som povedal presný počet rokov,“ vraví rozhorčene lekár. „Samozrejme, že som to pred ním nepovedal.“ Kedy bude môcť pacientov potešiť nádejou na vyliečenie, je zatiaľ vo hviezdach. „Bohužiaľ, na liečbu máme k dispozícii len jeden liek. A ten predĺži pacientovi život iba o 2 až 3 mesiace,“ uzatvára neurológ. V súčasnosti zdravotné poisťovne evidujú na Slovensku spolu 113 pacientov s touto krutou diagnózou.

Nervová bunka odumiera

Čo sa vlastne v tele „pokazí“, že odrazu vypukne toto ochorenie? Ide o poruchu výživy motorických nervových buniek. Začnú odumierať v mozgu a v mieche nervové bunky, ktoré prenášajú vzruchy do svalov v tele. Postihnuté sú najčastejšie žuvacie a prehĺtacie svaly. Taký pacient potom nedokáže hovoriť, alebo len s ťažkosťami, a nemôže prehĺtať, jesť. Ďalej choroba postihuje dýchacie svaly a vtedy človek nemôže samostatne dýchať. ALS tiež postihuje kostrové svaly a pacient potom potrebuje vozík. Pacienti väčšinou zomierajú na zápal pľúc.

Bojuje takmer 50 rokov

Svetoznámy britský astrofyzik Stephen Hawking (70) dostal ALS, keď mal 21 rokov. S nevyliečiteľným ochorením teda žije už 49 rokov. Ako je to možné? „U neho odumierajú nervové bunky pomalšie. Choroba teda postupuje oveľa miernejším tempom. V tomto má šťastie. ALS totiž môže mať rôznu agresivitu,“ mieni prof. Lisý.

Neurológ Ľubomír Lisý: Pravda o utrpení menom ALSNeurológ Ľubomír Lisý: Pravda o utrpení menom ALS

S. Hawking: Už takmer 50 rokov žije s ALS.
Foto: Profimedia.sk

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Pri hryzení jedla ma bolí zub, inak nie. Treba to riešiť?

Zub môže bolieť na záhryz z troch príčin.

1. Prvou je zápal tkanív okolo hrotu koreňa z dôvodu infekcie šíriacej sa z vnútra zuba. Ide teda o neošetrené, alebo zle ošetrené mŕtve zuby, vnútri ktorých sa množia baktérie. Tie sa uvoľňujú do okolitej kosti, v ktorej sa rozvíja infekcia. Keď na takýto zub zahryznete, zub narazí hrotom koreňa do podráždenej kosti, čo vyvolá bolesť. Riešením je koreňová liečba (tzv.endodontické ošetrenie), v krajných prípadoch extrakcia zuba.

2. Druhou príčinou je náhryzovej bolesti je preťaženie zuba. Dôvodom býva čerstvo zhotovená výplň alebo korunka, ktorá pri záhryze predčasne naráža do oproti stojaceho zuba. Ľudovo sa tomu hovorí, že výplň je "vysoká". Zábrusom sa korunka alebo výplň zníži a problémy pominú. Iným dôvodom na preťaženie zuba môže byť nočné zatínanie, prípadne nasadenie strojčeka na posun zubov.

3. Treťou príčinou je prasklina skloviny alebo časti zuba, ktorá sa objavuje najmä vedľa väčších amalgámových výplní. V takomto prípade je nutné prasknutú časť zuba znížiť a výplň prerobiť.

Je zjavné, že ani jednu z príčin neviete riešiť svojpomocne a je preto vhodné obrátiť sa na zubného lekára.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Dcérka nechce nosiť rúško, neviem ako ju presvedčiť

Rúška, či obdobnú ochranu tváre, nemusia nosiť iba deti mladšie ako dva roky. Skúste si spolu ušiť rúško s detským motívom, ktoré sa dieťaťu bude páčiť. Naučte sa riekanku: „Dve gumičky za ušká, noštek, ústa do rúška“. Deti sa rúško naučia tolerovať úplne v pohode, nevnímajú ho ako problém, keď vidia, že to nevnímajú ako problém rodičia.  Zo začiatku sa tomu detičky možno budú brániť, ale treba im vysvetliť, že ho majú preto, aby neochoreli. Buďte deťom príkladom a vzorom v zodpovednom správaní. Vysvetlite a komunikujte s dieťaťom o aktuálnom dianí primerane jeho veku.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia