MENU
zdravy-zivot

Neurológ: Alzheimera má každý 20. Slovák nielen na dôchodku! A bude nás viac. Vyhnete sa mu?

Ilustračné foto
Zdravý život

Neurológ: Alzheimera má každý 20. Slovák nielen na dôchodku! A bude nás viac. Vyhnete sa mu?

Žijeme dlhšie, pacientov s Alzheimerovou chorobou pribúda. Pri ktorých príznakoch treba spozornieť a ako do budúcnosti vyriešiť vysoké náklady na zdravotnú starostlivosť?

Podľa neurológa Stanislava Šutovského z Univerzitnej nemocnice Bratislava môže rastúci počet ochorení a zvyšujúce sa náklady na liečbu a starostlivosť znamenať pre Slovensko veľký ekonomický problém. A to aj napriek tomu, že v dohľadnej dobe by sa na trhu mohol objaviť liek, ktorý dokáže ovplyvniť priebeh Alzheimerovej choroby.

Ide o klasické civilizačné ochorenie?
Alzheimerova choroba sa objavovala aj v minulosti u ľudí, ktorí sa dožili viac ako 75 rokov. To je vek, keď sa začína najvyšší výskyt tohto ochorenia v rámci populácie. V súčasnosti, tým, že sa predlžuje priemerný vek populácie, dochádza doslova k explózii tohto ochorenia.

Môže sa Alzheimerova choroba objaviť aj v skoršom veku?
Výnimiek je dosť. Musíme rozlišovať medzi familiárnou a sporadickou Alzheimerovou chorobou. Familiárna sa dedí a je spojená s mutáciami takzvaných veľkých génov. V takýchto prípadoch sa môže začať už v období medzi 35. – 40. rokom života. Sporadická Alzheimerova choroba sa väčšinou postupne začína okolo 65. roku života a v 70 percentách je spojená s ApoE4 izoformou. V týchto prípadoch sa môže najskoršie štádium ochorenia objaviť už v 55. roku života.

Mladých trápi zabúdanie. Obávajú sa Alzheimera, no problém môže byť inde! 

Ako je to na Slovensku s výskytom tohto ochorenia?
Máme o niečo vyšší výskyt Alzheimerovej choroby ako krajiny z okolia Stredozemného mora a o niečo nižší než v Škandinávii. Vo veku 75 rokov je postihnutý každý 20. Slovák. Ak by sme to preniesli na nositeľov ApoE4, tak v 70. roku života je to už každý tretí, v 75. roku každý druhý a v osemdesiatke až osem z desiatich nositeľov ApoE4 má Alzheimerovu chorobu.

Slovenská populácia patrí k najrýchlejšie starnúcim v Európe. Znamená to, že v budúcnosti pribudne prípadov tohto ochorenia?
Áno. Na Slovensku potrebujeme vybudovať viac špecializovaných domovov dôchodcov. Musíme sa pripraviť na to, že počet pacientov s Alzheimerovou chorobou sa do roku 2050 zdvojnásobí.

Pôjde aj o ekonomický problém? Náklady na tento typ liečby zrejme nie sú malé...
Bude to obrovský ekonomický problém. V ťažších formách si demencia vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Obe formy možno v súčasnosti vyčísliť nákladmi vo výške približne 1000 eur mesačne.

Napríklad na Islande platia klienti domovov dôchodcov mesačne približne 2500 eur, pričom priemerný dôchodok je na úrovni 2700 eur. Prakticky celý dôchodok sa minie na poplatok za bývanie v domove. Pokiaľ by na to klientov dôchodok nestačil, zvyšok dopláca komunita, v ktorej žije, čo je mesto alebo obec. Takýmto modelom by sa malo inšpirovať aj Slovensko.

Pri akých príznakoch je potrebné spozornieť?
V mnohých prípadoch nie je choroba zachytená včas. Veľmi dôležité je identifikovať ochorenie v skorých štádiách. Medzi varovné signály patrí znížená schopnosť učiť sa, zapamätať si napríklad umiestnenie kartičiek pri hre pexeso, čo je veľmi dobrý úvodný test.

Neviete vyplniť poštovú poukážku? 10 najčastejších príznakov Alzheimera 

Neurológ: Alzheimera má každý 20. Slovák nielen na dôchodku! A bude nás viac. Vyhnete sa mu?Neurológ: Alzheimera má každý 20. Slovák nielen na dôchodku! A bude nás viac. Vyhnete sa mu?
Zdroj: Profimedia

Foto: Profimedia

Ďalším príznakom je, keď človek hovorí informácie, ktoré už raz povedal, v domnienke, že o nich ešte nehovoril. Kladie opakované otázky. V úvodných štádiách ochorenia má ešte kritické myslenie, no to sa postupne znižuje. Neskôr prichádza dezorientácia v čase a v priestore, porucha plánovania a úsudku.

Dá sa s pacientmi pracovať tréningom mozgu, a tak ich udržať na nejakej úrovni čo najdlhšie?
Dá sa a je to zároveň recept, ako sa s ochorením popasovať vo včasných štádiách. Pacient by mal namáhať pamäť, aj učením sa básničiek, a tak posilňovať neuróny, ktoré mu ešte neodumreli. S postupom choroby sa však stráca schopnosť tréningom zlepšovať výkon. K

eď túto schopnosť stratí, snažíme sa ho upokojovať, aby nepodľahol beznádeji, pretože keď si uvedomí svoj pamäťový deficit, ešte viac ho to deprimuje. V úvodných štádiách ochorenia je dôležitá aj pohybová aktivita. Zrealizovali sme štúdiu, ktorou sme dokázali, že fyzická aktivita môže mať rovnako pozitívny efekt ako niektoré lieky.

Akú fyzickú aktivitu máte na mysli?
Trikrát do týždňa by sa mal dosiahnuť tep aspoň na úrovni 120 úderov za minútu, čo zodpovedá napríklad 30-minútovej veľmi intenzívnej chôdzi. Tým sa pacient udržuje vo fyzickej, a do značnej miery aj psychickej, kondícii. Športová aktivita, no aj správne stravovanie mediteránskeho typu dokáže oddialiť nástup Alzheimerovej choroby až o päť rokov v porovnaní s tými, ktorí nešportujú a holdujú skôr kalorickejšej strave. 

Aj choroba dokáže dať: Alzheimer pacientom rozvíja tieto úžasné schopnosti!

Ako dlho môže pacient zotrvať v tom úvodnom štádiu choroby?
Spočiatku má pacient problémy, povedzme okolo 55. roku života so zapamätaním si bežných mien alebo priezvisk. To sa veľmi pomaly zhoršuje až do 70. – 75. roku života, keď dôjde k zlomu.

Pacient dokáže samostatne fungovať, je sebestačný, samoobslužný a môže bývať sám. Ochorenie potom ďalej pokračuje a prechádza do štádia demencie. Alzheimerova choroba je dnes vnímaná ako proces, začínajúci na bunkovej úrovni pomerne skoro, v zrelom alebo strednom veku, pomaly postupuje a s prirodzeným starnutím organizmu sa prehlbuje.

Ako hodnotíte šancu, že by sa mohol objaviť liek, ktorý by dokázal liečiť Alzheimerovu chorobu?
V tejto otázke som pomerne opatrný. Som ale presvedčený, že v nasledujúcich desiatich rokoch by mal byť schválený liek spomaľujúci priebeh ochorenia. Ide o takzvaný tau-proteínový terapeutický smer.

Výskum Alzheimerovej choroby neustáva. Čo pomôže vašej pamäti?

Alzheimerova choroba

Video

Poradňa zdravia

Zobraziť

Pri hryzení jedla ma bolí zub, inak nie. Treba to riešiť?

Zub môže bolieť na záhryz z troch príčin.

1. Prvou je zápal tkanív okolo hrotu koreňa z dôvodu infekcie šíriacej sa z vnútra zuba. Ide teda o neošetrené, alebo zle ošetrené mŕtve zuby, vnútri ktorých sa množia baktérie. Tie sa uvoľňujú do okolitej kosti, v ktorej sa rozvíja infekcia. Keď na takýto zub zahryznete, zub narazí hrotom koreňa do podráždenej kosti, čo vyvolá bolesť. Riešením je koreňová liečba (tzv.endodontické ošetrenie), v krajných prípadoch extrakcia zuba.

2. Druhou príčinou je náhryzovej bolesti je preťaženie zuba. Dôvodom býva čerstvo zhotovená výplň alebo korunka, ktorá pri záhryze predčasne naráža do oproti stojaceho zuba. Ľudovo sa tomu hovorí, že výplň je "vysoká". Zábrusom sa korunka alebo výplň zníži a problémy pominú. Iným dôvodom na preťaženie zuba môže byť nočné zatínanie, prípadne nasadenie strojčeka na posun zubov.

3. Treťou príčinou je prasklina skloviny alebo časti zuba, ktorá sa objavuje najmä vedľa väčších amalgámových výplní. V takomto prípade je nutné prasknutú časť zuba znížiť a výplň prerobiť.

Je zjavné, že ani jednu z príčin neviete riešiť svojpomocne a je preto vhodné obrátiť sa na zubného lekára.

čítať viac
MUDr. Rudolf Novotný
MUDr. Rudolf Novotný
Zubný lekár

Dcérka nechce nosiť rúško, neviem ako ju presvedčiť

Rúška, či obdobnú ochranu tváre, nemusia nosiť iba deti mladšie ako dva roky. Skúste si spolu ušiť rúško s detským motívom, ktoré sa dieťaťu bude páčiť. Naučte sa riekanku: „Dve gumičky za ušká, noštek, ústa do rúška“. Deti sa rúško naučia tolerovať úplne v pohode, nevnímajú ho ako problém, keď vidia, že to nevnímajú ako problém rodičia.  Zo začiatku sa tomu detičky možno budú brániť, ale treba im vysvetliť, že ho majú preto, aby neochoreli. Buďte deťom príkladom a vzorom v zodpovednom správaní. Vysvetlite a komunikujte s dieťaťom o aktuálnom dianí primerane jeho veku.

čítať viac
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
MUDr. Dana Jurečková, PhD.
Pediatrička
doktor

Opýtajte sa
odborníka

Poraďte sa s našimi
odborníkmi.

Položiť otázku

Opýtajte sa odborníka

Poraďte sa s našimi odborníkmi.

Položiť otázku
doktor

Diskusia